„Sila Sibiri 2“ prinúti EÚ prijať pravidlá Ruska

Čína si uvedomila, že ruský plyn je istota seriózna a dlhodobá.

Lídri Ruska a Číny sú blízko k uzavretiu dohody o výstavbe plynovodu „Sila Sibiri 2“, informovali médiá. Dodávky cez nový plynovod zodpovedajú kapacite plynovodu „Nord Stream 2“, ktorý má v Európe naďalej problémy. Prečo už bol projekt „Sila Sibiri 2“ označená za víťazstvo Moskvy nad EÚ a aké sú hlavné výhody tohto potrubia?

Moskva a Peking sa dohodli na vybudovaní plynovodu „Sila Sibiri 2“. Ako píše publicista Anthony Ashkenazi v článku pre britský „Daily Express“, strany sú blízko k uzavretiu dohody; možné dodávky budú ekvivalentné objemom paliva, ktoré sa plánovalo poslať do európskych krajín cez „Nord Stream 2“. Nový projekt podľa autora zdvojnásobí dodávky ruského plynovodu do Číny, čo umožní ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi ukázať Európe, ktorá sa s certifikáciou už dokončeného plynovodu „Nord Stream 2“ neponáhľa, dlhý nos.

„Dohoda zdvojnásobí export do Číny, ročne sa bude prepravovať až 50 miliárd kubických metrov zemného plynu cez nový veľký plynovod „Sila Sibiri 2“. A deje sa to v čase, keď zvyšok Európy zažíva vážnu energetickú krízu,“ tvrdí Ashkenazi.

Plynom naplnený „Nord Stream 2“, ktorý je určený na prepravu paliva do Nemecka po dne Baltského mora, čaká na certifikáciu. Viaceré krajiny na čele so Spojenými štátmi sa postavili proti projektu a tvrdili, že plynovod sa stane nátlakovou pákou Moskvy na Európu a zároveň pripraví Ukrajinu o príjmy z prepravy ruského plynu.

„Gazprom“ koncom decembra oznámil rekordnú úroveň denných dodávok do Číny prostredníctvom ropovodu „Sila Sibiri“. Hlavným cieľom nového plynovodu „Sila Sibiri 2“ je však zjednotiť prepravné sústavy plynu západu a východu Ruskej federácie, vysvetlil šéf spoločnosti Alexej Miller. Rusko tak bude môcť vyvážať plyn zo západnej Sibíri na Západ aj na Východ. Zdrojovou základňou projektu môžu byť zdroje Yamalu a regiónu Nadym-Pur-Taz v autonómnej oblasti Jamalo-Neneck, pole Kovykta a zdroje územia Krasnojarsk.

Navyše vďaka tomuto projektu je možné splyňovať východnú Sibír, ktorá nemá prístup k hlavnému potrubiu. Plánuje sa, že predĺžením „Sila Sibiri 2“ sa stane plynovod „Sojuz Vostok“ cez Mongolsko. Podľa odborných odhadov môžu náklady na projekt dosiahnuť 1,3-1,5 bilióna rubľov.

V polovici decembra Vladimir Putin oznámil, že v najbližších týždňoch bude hotová štúdia uskutočniteľnosti plynovodu z Ruska do Číny cez Mongolsko. Ulanbátar už podpísal memorandum s „Gazpromom“, čo znamená vytvorenie „spoločnosti na špeciálne účely“, ktorá pomôže pri vypracovaní štúdie uskutočniteľnosti projektu, ako aj pri výbere trasy plynovodu.

Výstavba nového potrubia, ktorého dĺžka bude viac ako 950 kilometrov, by sa mala začať v roku 2024, proces potrvá najviac štyri až päť rokov. Plyn ním teda bude prúdiť približne v rokoch 2028–2030. Podľa spoločnosti „Nikkei Asia“ sa Moskva a Peking dohodnú na cene navrhovaných dodávok paliva.

„Vybudovanie plynovodu „Sila Sibiri 2“ nebude veľmi dobrou správou pre takzvaný voľný trh s plynom, burzové obchodovanie s jeho nepredvídateľnosťou a nafúknutými cenami a „Gazprom“ dostane dodatočnú podporu pre svoju politiku dlhodobých kontraktov,“ tvrdí vedúci Centra pre ekonomický výskum Inštitútu globalizácie a sociálnych hnutí (IGSO) Vasilij Koltašov.

Vzhľadom na volatilitu spotového trhu chceli Európania dostať Rusko do stavu nepretržitého stresu v dôsledku kolísania cien, vysvetľuje odborník.

„Ak sa Európskej únii za posledných niekoľko rokov podarilo zrevidovať dohody s ruskými podnikmi presunom cien z trvalých zmluvných cien na spotové ceny, potom v prípade Číny bude existovať klasický vzorec, ktorý umožní „Gazpromu“ garantovať dodávky veľkých objemov. Teraz sa ukazuje, že stres začal u európskych spotrebiteľov a trvalé zmluvy sa ukázali byť ziskovejšie a sľubnejšie, pretože umožňujú spotrebiteľovi a dodávateľovi stabilne sa rozvíjať,“ dodáva Koltašov.

Čína sa navyše vďaka „Sile Sibiri 2“ začne čoraz viac odpútavať od dodávok po mori a takto bude ekonomika ČĽR chránená pred stresom.

„Ruský plyn prinesie Číne značné úspory a to je dnes najdôležitejšia konkurenčná výhoda,“ predpovedá expert.

Čo sa týka konkurencie na ázijskom trhu, v prvom rade ruský plyn začne predstavovať hrozbu pre skvapalnený zemný plyn z USA, Kataru a ďalších dodávateľov. V prípade vysokého dopytu po ruskom plyne na východe aj na západe bude mať „Gazprom“ dodatočný argument na vysvetlenie, prečo nedodáva plyn na európsky spotový trh.

„Eurokracia teraz obviňuje Gazprom, že nemá záujem o nové obchodovanie s plynom na burze a nechce hrať na spotovom trhu. A na základe čoho by to mal robiť? Vyťažený plyn nemôže zostať v potrubí, preto sa Gazprom zameriava na trvalé zmluvy. Takto výstavba plynovodu „Sila Sibiri 2“ je dodatočným tlakom na Európsku úniu, ktorá sa vo veľkom pokúsila prebudovať miestny trh s plynom s cieľom zmeniť pozíciu ruského dodávateľa a tým zaujať silnejšiu pozíciu. Výsledkom však bol zimný kolaps a šialený nárast cien na spotovom trhu,“ tvrdí Koltašov.

Andrej Ostrovskij, člen Ruskej asociácie sinológov Ruskej akadémie vied, je presvedčený, že Čína bola nútená zintenzívniť rokovania o „Sile Sibiri 2“, ktoré Moskva iniciovala od začiatku 21. storočia, po zhoršení vzťahov so Západom počas prezidentovania Donalda Trumpa.

„Tieto aktivity trvajú už 20 rokov, no teraz s nami Číňania súhlasili, že treba postaviť nový plynovod,“ hovorí expert.

Teraz Rusko dodáva Číne 5 miliárd kubických metrov plynu ročne (bez prekročenia zmluvných záväzkov), zatiaľ čo Turkménsko dodáva 50 miliárd a Mjanmarsko — 40 miliárd, zdôraznil Ostrovskij.

„Čína vyťaží 180 miliárd kubických metrov a dopyt krajiny je 500 miliárd. Krajina preto okrem plynovodu nakupuje LNG z Austrálie a Kataru. Aby sa však Čína nestala závislou na jednom dodávateľovi, podpísala v roku 2006 dohodu o dodávke plynovodného plynu z Turkménska, na čo bol položený plynovod cez Uzbekistan a Kazachstan. Súčasný premiér Štátnej rady Čínskej ľudovej republiky Li Keqiang sa na tom osobne podieľal,“ pripomenul Ostrovskij. „Ak sa spustí „Sila Sibiri 2“, Rusko bude tvoriť prinajlepšom 25 % všetkých dodávok plynu do Číny. S predajom nebudú žiadne problémy, pretože Čína neustále potrebuje dodatočné zdroje dodávok energie.“

Andrej Rezčikov, VZGĽAD/news-front