Šerblíky, chcete liečiť demokraciu? Uznajte diagnózu.

Progresívny šerblík smetisko poznajú všetci. Už menej je známy zástupca šéfredaktorky Jakub Filo. Musím povedať, že pán Filo je o poznanie menší extrémista ako šéfka Balogová alebo kolegovia Tkačenko s Schutz a je oveľa bystrejší ako intelektuálne nedorobený šéf domáceho spravodajstva Burčík.

To však neznamená, že do partie menovaného výkvetu nezapadá. Práve naopak. Dôkazom toho je aj jeho dnešný dlhočizný text s titulkom „Komu a za čo sa ospravedlňovať? Alebo prečo to s Dankom a Matovičom nepôjde“.

V spomínanom texte ma zaujalo niekoľko pasáží. Budem ich postupne citovať a za každou časťou pripojím komentár.

Pasáž prvá:

„Objednaná vražda novinár, ideologicky motivovaný teroristický útok na Zámockej, atentát na Roberta Fica. Naša spoločnosť je hlboko rozdelená. No ak sa máme naozaj úprimne rozprávať o liečení a azda aj uzdravení, všetci musia urobiť krok späť.“

Nemyslím si, že pán Filo je taký hlúpy, aby miešal hrušky s jablkami nevedome. Bol by to lepší prípad. Domnievam sa, že to robí zámerne, a to je katastrofa. Vražda novinára totiž nemala nič spoločné s ideologicky a politicky hlboko rozdelenou spoločnosťou; išlo o nezmyselné vybavovanie si účtov bez politického a ideologického pozadia. Vražda na Zámockej bola spáchaná aj z ideologických pohnútok, ale páchateľ bol zjavne psychotický a ak by po skutku nespáchal samovraždu, s veľkou pravdepodobnosťou by mu namiesto trestu bola nariadená ochranná liečba. Atentát v Handlovej spáchal radikalizovaný extrémista a zatiaľ nikto neindikoval, že by bol v čase spáchania skutku nepríčetný, psychotický, teda neschopný realisticky vnímať a posudzovať dôsledky svojho konania.

Prečo teda Jakub Filo mieša tri podstatne odlišné vraždy z toho jednu v štádiu pokusu? Nuž preto, lebo smetisko a ďalšie šerblíky majú jasnú úlohu a ešte jasnejší cieľ: relativizovať význam atentátu spáchaného na predsedu vlády Roberta Fica a maskovať okolnosť, že tohto skutku sa nedopustil ani pravicový, ani ľavicový, ale progresívny extrémista.

Pán Filo má pravdu, že pri riešení každého konfliktu je dobré, ak všetci jeho aktéri urobia krok späť. Otázka nestojí tak, či urobili krok späť opozícia a koalícia, ale či to urobili médiá smetisko nevynímajúc. Neurobili. Mohli urobiť aspoň nejaké všeobecné vyhlásenie o tom, že v ostatných rokoch to s rétorikou a manipulovaním s realitou preháňali. Keby boli skutoční grandi, tak by vybrali za každý rok z obdobia 2014 – 2024 desať najotrasnejších titulkov, uverejnili by ich v krásnej výstavnej grafike a napísali by, že v týchto sto prípadoch (boli ich tisíce) sme to prehnali. To by bol krok späť. Keďže to neurobili, pán Filo nemá právo písať, že „s Dankom a Matovičom to nepôjde“, aj keby mal stokrát pravdu.

Pasáž druhá:

„Výzvy na ospravedlnenia a zmenu správania sú síce efektívne, ale čo znamenajú? Kto sa má komu ospravedlňovať a za čo? Za nepriateľov národa, protislovenské prostitútky alebo za kvičiace svine? Za nezmyselné testovanie, emocionálne tlačovkové vyjadrenie a verejné šikanovanie nepohodlných úradníkov? Za urážanie prezidentky, ktorého sa dopustili dvaja premiéri?“

Opäť sme pri tom: pán Filo úmyselne a zlomyseľne mieša hrušky s jablkami, aby relativizoval mieru zavinenia niektorých politických aktérov a predovšetkým médií. Niet pritom pochýb o tom, že všetci to niekedy prehnali, ako naznačuje autor. Lenže v tom nespočíva podstata slovenského problému. Nech sa na to pozeráme z ktorejkoľvek strany od roku 2006 až po súčasnosť nebol žiaden politik tak iracionálne a jedovato démonizovaný ako Robert Fico. Nehovorím o vecnej a oprávnenej kritike, hovorím o tom, že médiá a niektoré politické sily nielen vytvárali dojem, ale sa tak aj správali, akoby bolo proti Smeru a jeho predsedovi dovolené všetko.

V tomto kontexte je potrebné dodať, že smetisko a ďalšie dva progresívne šerblíky sa dlhodobo správajú tak, akoby bolo dovolené všetko aj proti ľuďom s neprogresívnymi názormi a ľuďom, čo odmietajú videnie sveta, obmedzené úzkymi obzormi Balogovej, Tkačenka, Schutza, Miškovho ocka a ďalších duchovných liliputánov.

Ak sa obzrieme len za mesiacmi nasledujúcimi po ostatných parlamentných voľbách, máme pred očami sústredenú a koordinovanú kampaň médií, opozičných politických strán, skrachovaných policajtov a dosluhujúcej hlavy štátu. Hlavnou témou kampane bolo vytváranie dojmu, že po októbri 2023 došlo k úplnému rozkladu demokracie a právneho štátu a hlavným vinníkom tejto apokalypsy bol podľa mediálnych a politických hesiel Robert Fico. Samozrejme, nič také sa v realite nestalo, ale o realitu ani nešlo. Išlo o bičovanie vášní, v ktorých videli opozičné strany a médiá cestu k zvráteniu výsledkov volieb „inými prostriedkami“.

Robert Fico nazval prezidentku americkou agentkou, novinárov označil za protislovenské prostitútky a mal plno iných tvrdých vyjadrení. Nikdy však neorganizoval lynčujúce kampane, nepodnecoval davy a neriadil mediálne pogromy. Tak ako mnohí iní politici aj on sa dopúšťal izolovaných excesov, ale progresívne médiá a veľká časť súčasnej opozície vykonávali organizovanú a systematickú likvidáciu ľudského obrazu protivníka. V tom je obrovský rozdiel. Jakub Filo sa to usiluje zahaliť slovnou hmlou, ale to je lacný trik, ktorý má zakryť fakt, že kým progresívne médiá a veľká časť opozície sa slovne hlásili k humanizmu, skutkami robili z Roberta Fica, Smeru, Hlasu, SNS a ich voličov podľudí.

Proti žiadnemu politikovi, žiadnemu ústavnému činiteľovi a žiadnej strane sa nekonali také kampane, ako proti Robertovi Ficovi, Smeru a poniektorým ďalším predstaviteľom aktuálnej vládnej koalície. Ani proti prezidentke Čaputovej, ktorá je Pannou Zuzanou progresívneho ortodoxného náboženstva

Nehovoriac o tom, že keď médiá a opozícia systematicky, koordinovane a v rozpore s realitou zobrazovali Roberta Fica ako ničiteľa demokracie a právneho štátu, poniektorí tomu aj uverili. A jeden pako si napokon povedal, že podľa ústavy má ľud právo na odpor proti režimu, čo demontuje demokratický právny štát. Neviem, či má v tomto svetle pán Filo aj naďalej chuť miešať hruštičky s jabĺčkami.

Pasáž tretia:

„Najväčšia chyba bude, ak sa vládna koalícia bude snažiť hocikoho zahnať do kúta, ako svojimi vyjadreniami naznačujú Andrej Danko, Tomáš Taraba, ale aj niektorí predstavitelia Smeru. Snaha zatlačiť druhú stranu do kúta vždy povedie k ďalšiemu prehlbovaniu vzájomného odcudzenia. Zahnaný do kúta nebude mať inú možnosť, než sa brániť či kapitulovať, ani jedno však nebude výsledkom konsenzu.“

Citovaná pasáž je manipuláciou vyššej úrovne a relativizovaním reality, za akú by sa nehanbil ani strýčko Jožko Goebbels. Ide o to, že médiá v súčinnosti s opozíciou zahnali Roberta Fica, Smer, Hlas a SNS do kúta. Oni už naozaj nemajú kam ustupovať. Môžu sa vyjadrovať viac alebo menej zmierlivo, viac alebo menej racionálne či emocionálne, ale to nič nezmení na fakte, že sú v kúte. Nedobrovoľne. Roky.

A teraz sa chrabrý humanista Filo rozkročí, dá si ruky v bok a začne filozofovať o tom, že materiálna realita má byť výsledkom nejakého konsenzu. Veci sa však majú tak, že pravda nemôže byť vecou konsenzu. A pravda je v tomto prípade taká, že Robert Fico a koaličné subjekty sú nie týždeň, mesiac alebo rok, ale celé dekády hnané do kúta. Ak to zástupca šéfredaktorky smetiska nie je ochotný uznať, dá sa to pochopiť, ale to neznamená, že je to možné aj akceptovať. Tvrdiť, že smetisko roky nedehumanizovali Roberta Fica je rovné vyhláseniu o plochej zemi.

Nie, nie je potrebné nikoho hnať do kúta. Iba ak smetiarov a im podobných na chvíľu a symbolicky poslať do kúta hanbiť sa. Avšak až po tom, čo uznajú realitu a požiadajú o odpustenie nielen Roberta Fica a koaličné strany, ale aj občanov, voličov, čitateľov, poslucháčov a divákov. Iba uznaním a pochopením reality sa môže začať uzdravovanie. Kým si pacient neprizná, že je chorý, nemôže sa ani začať liečiť.

~ Ďateľ

@investigativnyblogSK