Semená – zdroj biodiverzity..

Andrew McMillion, farmár, ekofilozof, člen predstavenstva organizácie Norwegian Seed Keepers, hovorí o princípoch šľachtenia, ktoré praktizuje a ako môže výmena semien pomôcť obnoviť biodiverzitu vo vašej oblasti, a prečo je dôležité priateliť sa so svojimi susedmi.

Často, keď sa hovorí o šľachtení rastlín, majú na mysli nejaký vedecký projekt na vytvorenie odrôd a hybridov s vlastnosťami, ktoré človek potrebuje. McMillion sa nezameriava na genetiku rastlín, ale skôr sa vracia k starým metódam šľachtenia.

KVAAN je nórska sieť správcov semien, ktorá združuje miestnych pestovateľov medzi sebou – v centrálnej banke semien severného regiónu. Centrálna banka semien má celú komunitu farmárov, ktorí ju podporujú. Veľký význam tu majú eko-dediny, ktoré považujú za svoje poslanie dohľad nad touto sieťou podpory a rozvoja biodiverzity regiónu.

Nórska asociácia pestovateľov semien je rozdelená na cechy, ktoré pracujú so skupinami rastlín: skupina Amarantu, skupina zemiakov, skupina tekvíc atď. Andrew patrí napríklad do cechu tekvíc. Každý člen cechu posiela všetky semená, ktoré má, do celého Nórska aj mimo neho.

„Ďalej zbieram správu z rôznych miest – kde a ako sa tieto semená zakorenili. A takto si budujem systém vedomostí, mapu svojho regiónu: ktorí zástupcovia tekvíc, kde sa nachádzajú a kde rastú tekvice lepšie. S takouto mapou môže náš cech sledovať dynamiku a zmeny v rozmanitosti tekvíc. A čo je najdôležitejšie, sú do toho zapojení farmári z celého Nórska a komunita si tak navzájom pomáha prispôsobiť sa klimatickým zmenám.“

Andrew preto nazýva toto hnutie participatívne pestovanie rastlín – deje sa tak v úzkom spojení s jeho komunitou. Každý člen tejto siete chce získať čo najviac genetického materiálu – a preto je potrebné dostať sa regionálne čo najďalej, ale do vzájomne prepojených oblastí.

Andrew sa zameriava predovšetkým na prispôsobenie rastlín – a nielen na svoje potreby. Pestovanie rastlín, ktoré už má, nestačí.

„Nachádzame sa v situácii masového vymierania druhov, klimatickej krízy a ekologického kolapsu – udalostí, ktoré sa vyvíjajú a budú sa vyvíjať veľmi rýchlo. KVANN navrhuje rozšíriť funkcie verejných semenných bánk a organizácií, ktoré sú do toho zapojené. Rozšírte svoje zameranie za hranice svojho regiónu, zvýšte množstvo genetického materiálu – druhov, odrôd, rastlín z iných krajín a kontinentov a pomôžte rastlinám prispôsobiť sa globálnemu otepľovaniu.“

Andrew rastliny vždy trochu „zamrazí“ – zasadí ich na jeseň a môže do Vianoc jesť napríklad špenát – a potom znova na jar. Ale hlavným dôvodom je vybrať len tie semená, ktoré dokážu prežiť v chlade. Zachováva tiež semená rastlín, ktoré začínajú rásť neskôr a neklíčia skoro.

„Funkciou semena z hľadiska ekológie je prispôsobiť sa zmenám a pokračovať v rode z generácie na generáciu. Každá nová generácia má 5 až 50 mutácií. Musíte vybrať tie rastliny, ktoré mutujú správnym smerom, a vyhodiť tie, ktoré sa neprispôsobia prostrediu. Najprv musíte na svojej farme pestovať odolné druhy, uistiť sa, že celý proces je pod kontrolou – potom nájdete inú odrodu, o ktorej si myslíte, že sa bude adekvátne krížiť s vašou odrodou.

Teraz si všímame, že populácie rastlín sa presúvajú na sever. Priemerná teplota rastu rastlín je rôzna. Niekto dokáže prežiť pri -50, niekto pri -30, je veľa druhov, ktoré pri mínusových teplotách neprežijú.

Rastliny však potrebujú určitý čas, aby sa prispôsobili podnebiu. Keď sa zemiak v 16. storočí dostal do Talianska a Francúzska, trvalo asi 100 rokov, kým sa zemiaky prispôsobili európskym svetelným podmienam. Pretože Európa je oveľa severnejšie ako Bolívia a iné oblasti pôvodu zemiakov. Každá rastlina má svoje problémy a svoje vlastnosti – a je potrebné si ich uvedomiť, aby ste správne zhodnotili náročnosť selekcie – aký tlak vytvára na určité druhy a odrody. Kľúčovým faktorom prirodzenej adaptácie rastlín je reprodukcia, nie produkcia. A ľudia s väčšou pravdepodobnosťou zmenia podmienky prostredia, aby si udržali produktivitu.

Zároveň sa snažím o svoje rastliny nijako zvlášť nestarať – lebo inak sa neprispôsobia. Pripúšťam 99 % straty, ak môžem získať 1 % odolných rastlín. Budúci rok sa toto 1 % zmení na 5 % a po 2 rokoch to bude 15 % a po chvíli môžete získať silnú rôznorodú populáciu. Ak sa vyskytnú choroby, jednoducho ich rozoznám, ale nesnažím sa rastliny zachraňovať chemickými prípravkami. Snažím sa udržiavať pôdu zdravú – pretože ak je pôda zdravá, potom je oveľa menej chorôb rastlín.“

Andrew nemá prístup k laboratórnym výskumom rastlín ako ostatní šľachtitelia semien:

„Len nájdem rastliny, s ktorými chcem pracovať, nájdem rôzne druhy a odrody a vymieňam s každým, od koho môžem získať semená. Týmto spôsobom ľudia dosiahli biodiverzitu, ktorú máme teraz – jednoducho si navzájom odovzdávali semená a pestovali semená z najlepších rastlín, ktoré sa prispôsobili. Nestalo sa to v laboratóriu. Ale považujem za užitočné spolupracovať s vedeckou komunitou – ak dokážeme prilákať špecialistov do našej práce, dosiahneme potrebné výsledky oveľa rýchlejšie.

To, čo jete, sa stáva súčasťou vás.

Ak sa chcete napojiť na biosféru, odstúpte od svojej nepokojnej mysle, obráťte sa k svojmu dýchaniu, k svojím ústam, k žalúdku. Opýtajte sa sami seba: „Chcem novozélandské kiwi zabalené v igelite ako svoju súčasť? Chcem byť spojený s tým, čo jem a dýcham? Chcem sa cítiť súčasťou ekosystému, v ktorom žijem a vedieť, že ja a moji blízki máme k dispozícii udržateľné semená tých plodov, ktoré jeme? Chcem sa spoliehať na nejakú spoločnosť z Číny alebo Ameriky, ktorá mi povie, aby som vyskúšal tieto semená a dal im polovicu peňazí, ktoré zarobím?

Spotrebiteľ nemá právo tieto semená distribuovať – pretože ide o geneticky modifikované semená – korporácia vlastní práva duševného vlastníctva, ktoré viedli k vzniku týchto semien. Aj keď takéto spoločnosti premýšľajú o tom, ako prispôsobiť rastliny globálnemu otepľovaniu a klimatickým zmenám, premýšľajú o tom, ako získať rastliny, ktoré budú produkovať viac úrody. Používajú veľmi pragmatické ciele, využívajú inovatívne technológie a odbornú komunitu.

Príroda je však usporiadaná inak: príroda sa mení, hýbe a na to, aby bola dostatočne prispôsobivá, nestačí robiť vedecký výskum v laboratóriách – adaptívnejšie bude získavanie semien, ich distribúcia medzi ľudí a prijímanie správ z terénu. Toto zahrnutie miestnych farmárov tiež robí farmárov prispôsobivejšími – namiesto toho, aby sa všetka práca ponechala výlučne na korporácie a spoločnosti.

Nie som proti spolupráci a interakcii s profesionálnymi chovateľmi, ale mojou hlavnou úlohou je zapojiť ľudí do hnutia na ochranu a šľachtenie semien.

Prvá vec, ktorú robíme, je dať ľuďom ochutnať miestne vypestovanú zeleninu – a povedať im, že nielenže ju pestujeme ekologicky, ale vieme, ako zachrániť jej semená. Pretože trvalo udržateľné poľnohospodárstvo nie je len zdravá pôda, ale aj dôvera, že rastliny pestované na tejto pôde sú schopné rozmnožovaniu, reprodukcii.

Po druhé, musíme vytvoriť miestne banky semien v celom klimatickom regióne – vrátane Ruska a ďalších krajinách severu, pretože pestujeme rovnaké rastliny, máme podobné klimatické podmienky a čelíme rovnakým výzvam: zima, v lete niekedy nedostatok vlhkosti, vietor – máme rovnaké problémy.

Ak hovoríme o medzinárodnej interakcii, potom musíme lobovať za možnosť výmeny semienok na federálnej úrovni – pre mňa je to jedna z hlavných úloh na najbližších päť rokov – aby sme si mohli vymieňať semená za hranicami.“

Z rozhovoru s Andrew McMillion, Norwegian Seed Keepers

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info