Šéf zahraničnej politiky EÚ to dal na koloniálneho rasistu: Nazval „Európu záhradou, svet džungľou“

Ešte 13. októbra, počas slávnostného otvorenia Európskej diplomatickej akadémie v Bruggách v Belgicku, šéf zahraničnej politiky Európskej únie Josep Borrell vyhlásil, že „Európa je záhrada“, zatiaľ čo (zvyšok) „svet je džungľa“. Túto poznámku možno vzhľadom na kolonialistické dedičstvo politického Západu len ťažko opísať inak ako rasisticky. Čo je horšie, samotná skutočnosť, že Borrell oslovoval publikum budúcej diplomatickej elity EÚ, robí toto vyhlásenie ešte znepokojivejším.

„Európa je záhrada,“ uviedol Borrell ako súčasť širšej témy budovania spojenectiev, aby sa predišlo konfliktom a napätiu s inými mocnosťami a národmi. „Väčšina zvyšku sveta je džungľa a džungľa by mohla napadnúť záhradu,“ dodal.

Borrell si neuvedomoval alebo sa nestaral o závažnosť svojich poznámok a pokračoval v rozširovaní tejto analógie „záhrada/džungľa“.

„Postavili sme záhradu. Všetko funguje. Je to najlepšia kombinácia politickej slobody, ekonomickej prosperity a sociálnej súdržnosti, akú ľudstvo dokázalo vybudovať – tri veci dohromady,“ pokračoval.

Pokračoval v opise „záhrady“ spôsobmi, ktoré boli obzvlášť urážlivé voči komukoľvek nielen mimo Európy, ale aj EÚ.

“Zvyšok sveta [nie je] presne záhrada … Záhradníci by sa o ňu mali starať, ale neochránia záhradu stavaním múrov. Pekná malá záhradka obohnaná vysokými múrmi, aby sa zabránilo vstupu džungle, nebude riešením. Pretože džungľa má silnú rastovú kapacitu a múr nikdy nebude dostatočne vysoký na to, aby ochránil záhradu,“ uviedol Borrell.

„Záhradníci musia ísť do džungle. Európania sa musia oveľa viac zapájať do zvyšku sveta. V opačnom prípade nás zvyšok sveta napadne rôznymi spôsobmi a prostriedkami,“ uzavrel.

Nadradenosť „záhradníka“

Hoci si Borrell pravdepodobne uvedomil, že prejav bol prinajmenšom „problémový“, a tak sa pokúsil zmierniť rétoriku, to sa mu nepodarilo, keďže bol prinajmenšom stále nadradený. Analógiu možno vidieť len z pohľadu tých, ktorí sú údajne „civilizovaní“ a domnelých „barbarov“ čakajúcich vonku.

Ktokoľvek mimo „záhrady“ by nemal inú logickú možnosť, len dospieť k takémuto záveru. Ako už bolo spomenuté, skutočnosť, že budúca diplomatická elita EÚ počúvala takéto „usmernenia“, neveští nič dobré pre zahraničnú politiku bloku v nadchádzajúcich desaťročiach.

Prirodzene, prejavovanie tak očividnej neúcty tým, že sa na svet pozeráme ako na zbierku „barbarov“, určite neprinesie nič dobré pre vzťahy medzi Bruselom a zvyškom planéty.

Očakáva sa, že mnoho ďalších diplomatov a svetových lídrov kritizovalo Borrellove vyhlásenia, vrátane Nassera Bin Hassana Al-Shaikha , generálneho riaditeľa dubajského ministerstva financií, ktorý oprávnene označil tieto poznámky za prejav imperializmu a rasizmu .

Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Maria Zacharová tiež odsúdila vyhlásenie: „Záhradu“ postavila Európa kvôli barbarskému postoju k drancovaniu „džungle“.

Treba si uvedomiť, že to určite nie je prvýkrát, čo vysokí predstavitelia politického Západu dávajú takéto vyjadrenia. V polovici apríla počas prejavu v Atlantickej rade ministerka financií USA Janet Yellenová uviedla, že každý, kto odmieta dodržiavať protiruskú politiku, je v podstate „strážcom plotu“ .

Netreba dodávať, že to fakticky zahŕňalo približne 80 % svetovej populácie, keďže drvivá väčšina krajín sa odmietla postaviť na stranu pokračujúceho zasahovania NATO do západných hraníc Ruska, čo vyvolalo reakciu Moskvy na Ukrajine.

Keď „záhrada“ po stáročia ničila „džungľu“

Tí, ktorí trpeli (a stále trpia) pod topánkou západnej neoliberálnej „slobody a demokracie“, sú presne tie krajiny, ktoré Borrell nazval „džungľou“. To platí najmä pre globálny juh, najvyužívanejšiu časť sveta, ktorá bola vystavená vykorisťovaniu zo strany „záhrady“. So svojimi inváziami, (neo)kolonializmom, menovou dominanciou atď. „záhrada“ po stáročia ničí veľkú časť sveta.

Počas (prvej) studenej vojny to bolo práve Rusko, ktoré prispelo k oslobodeniu globálneho juhu. Superveľmoc investovala obrovské množstvo prostriedkov na pomoc týmto krajinám. Žiaľ, po roku 1991 sa západní (neo)koloniálni vládcovia vrátili v plnej sile. Tentoraz to však bolo „iné“. Majstri priniesli „slobodu a demokraciu“, ďalší eufemizmus pre kolonializmus.

Okrem toho by sa svet nemal mýliť, že „záhrada“ nezaobchádza s ostatnými Európanmi lepšie ako so samotným svetom. NATO bombardovalo a rozoberalo aj európske národy, ako napríklad Srbsko/Juhosláviu, predtým, než zničilo nespočetné množstvo ďalších krajín po celom svete.

Hoci „záhrada“ za posledných takmer 10 rokov utrpela jednu potupnú porážku za druhou, čoho dôkazom je neúspešná invázia do Sýrie, neúspešné ovládnutie Krymu a porážka na Donbase, zbabraná invázia do Venezuely, potupná porážka v Afganistane a pokračujúca porážka na Ukrajine, spôsobené škody sú stále dosť vážne.

Ak je svet skutočne „džungľou“, je v takomto stave len vďaka obrovskej veľkosti a rozsahu smrti a skazy, ktorú „záhrada“ prináša. A aj keby sa „džungľa“ chcela pomstiť za približne pol tisícročia brutálnych zločinov „záhrady“, kto by za to mohol?

Drago Bosnic

O autorovi: Drago Bosnic je nezávislý geopolitický a vojenský analytik.

Pôvodným zdrojom tohto článku je InfoBrics

skspravy