Šéf SPP: Gazprom nám znižuje dodávky ruského plynu o polovicu. Museli sme vybaviť nový tanker so skvapalneným plynom

Slovensko má dnes v zásobníku už okolo 40 percent svojej ročnej spotreby plynu, čo je viac ako v Rakúsku, Česku či Holandsku, tvrdí v rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Richard Prokypčák.

Okamžite sme zareagovali na krátenie dodávok plynu Gazpromu o 50 percent tak, že sme vybavili ďalšiu loď so skvapalneným plynom. Kúpili sme ju takpovediac na kotve. Loď bola vyložená, ten plyn už máme a odplávala preč, hovorí v rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ a podpredseda predstavenstva Slovenského plynárenského priemyslu (SPP) Richard Prokypčák.

Richard Prokypčák je podpredsedom predstavenstva a generálnym riaditeľom SPP od júna 2020. V SPP pôsobí od roku 2018, kedy vykonával funkciu riaditeľa divízie obchodu. V rokoch 2011 až 2016 vykonával postupne funkciu obchodného riaditeľa a generálneho riaditeľa a člena predstavenstva spoločnosti MET Slovakia. V rokoch 2016 až 2018 pôsobil vo funkcii finančného riaditeľa Translogistics.

Richard Sulík ohlásil, že ceny plynu na budúci rok stúpnu od 33 do 59 percent. Teda nie od 100 do 150 percent. Ako to bude fungovať?

Je tam určitá postupnosť krokov, procesy, ktoré sa musia zrealizovať. Pokiaľ to všetko prejde, SPP ponúkne zákazníkom od januára výhodnejšie ceny na jeden, alebo štyri roky. Klient si bude môcť vybrať, na ako dlho sa chce zaviazať a tieto ceny budú určite nižšie, ako aktuálny diskutovaný 100 až 150-percentný nárast.

Je to na sto percent definitívne, čiže ľudia môžu byť radi?

Stále však ide o výrazný nárast ceny.

Ako tú cenu ľudia dostanú? Majú ísť do SPP a pýtať si novú zmluvu?

Zatiaľ určite nemusí nikto nikam chodiť, pýtať sa na lacnejší plyn na našich zákazníckych centrách. Ešte stále doťahujeme procesné záležitosti. Samozrejme, nižšia cena sa bude musieť pretaviť do zmluvného záväzku. To všetko sú detaily, na ktorých pracujeme. Určite ich budeme komunikovať včas, tak, aby sa ľudia vedeli rozhodnúť, zvážiť si a porovnať si, aká ponuka je pre nich najvýhodnejšia. Myslíme aj na komfort zákazníkov a budeme postupovať tak, aby sa cena, ktorú si od roku 2023 vyberú, preklopila čo najplynulejšie do zmluvného záväzku.

Ak sa stane, že iní dodávatelia tieto výhodnejšie ceny nezavedú a ich odberatelia by chceli prejsť pod SPP, bude to možné?

Na Slovensku máme reguláciu, ktorá umožňuje na trhu so zemným plynom, v regulovanom segmente domácností, právo na zmenu dodávateľa. Zároveň každý takýto dodávateľ je povinný spraviť tomu zákazníkovi ponuku.

Koľko času budú mať domácnosti na rozhodnutie, či podpíšu zmluvu na rok alebo na štyri? Nové regulované ceny od Úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) sa väčšinou zverejňujú až na prelome rokov. Budú si musieť ľudia vybrať ešte predtým, ako sa ich dozvedia?

Podľa legislatívy musí byť cenové konanie ÚRSO ukončené do októbra, s tým, že obvykle sa finálne ceny zverejňujú koncom novembra respektíve začiatkom decembra. Aj preto zdôrazňujeme, že teraz majú ľudia ešte čas, treba vydržať. Určite budú mať priestor si pre seba do konca roka vybrať najlepšie riešenie zo všetkých dostupných možností.

Ako ste prišli k tej novým nárastom cenám plynu o 34 až 59 percent?

Je to výsledok matematických výpočtov.

SPP musel niekde plyn nakúpiť. Kto bude znášať stratu oproti trhovej cene, kto to zaplatí?

Odkiaľ beriete, že tam budú straty?

Keď sa má zvýšiť cena o maximálne 150 percent oproti aktuálnej a štát okreše nárast na 34 až 59 percent vyššiu, je tam nejaká strata.

Tie mechanizmy nákupu plynu sú o niečo komplikovanejšie. Ťažko sa to vysvetľuje, sú to aj obchodné záležitosti.

Skúsme inak. ÚRSO stanovuje regulované ceny na základe nejakého trhového priemeru z predchádzajúceho roka. A SPP teraz prezentuje, že dokáže ponúknuť zákazníkom cenu, ktorá je omnoho nižšia, ako oficiálny priemer, ktorý by mal byť zohľadnený v cene pre regulované subjekty. Ako ste to dokázali? Výhodnejšie ste nakúpili vopred?

Určite sme nenakúpili žiaden lacnejší plyn. Dodávateľské vzťahy kopírujú situáciu na trhu s Gazpromom, alebo inými, novými alternatívnymi dodávateľmi. Keď sa v tom obchode pohybujete dlhšie, je s tým spojená aj veľká miera odbornosti. Sú spôsoby a riešenia, ako sa so situáciou vysporiadať. V tomto prípade sme to spravili tak, že sme z cien pre domácnosti vyrezali inverzný spread.

Čo znamená „vyrezať inverzný spread“?

Zjednodušene povedané, ide o časť ceny, ktorá predražuje dodávku.

Minister hospodárstva Richard Sulík v pondelok povedal, že SPP bude niekoľko rokov kvôli tomu v strate.

Minister to vo svojej odpovedi vysvetlil. V prípade štvorročného kontraktu je cena vypočítaná tak, aby sme neboli v strate. Ak by sa z tohto produktu „vykrojilo“ len niektoré obdobie, mohlo by to vyzerať, že cena je zle nastavená a vytvára straty. Preto je produkt navrhnutý ako zmluva na dobu určitú, na 4 roky. Za celé obdobie štyroch rokov budeme mať mierny zisk.

Prečo ponúkate práve kontrakt na jeden alebo štyri roky? Na jar ste domovým kotolniam ponúkali zmluvu na 1, 2, 3 roky.

Tak sme to vyrátali, chceli sme ponúknuť dve možnosti. Pri jednom roku sa tá zľava nedá vyjednať príliš výrazne, preto sme navrhli štvorročný kontrakt, kde je priestoru na riešenie viac. Treba však zdôrazniť, že potom sa ten účet nebude meniť celé štyri roky.

Čiže sa môže stať, že o tri roky cena na trhoch prudko klesne, ale ľudia budú platiť viac, ako budú nové regulované ceny?

Áno, to sa môže stať, zákazníci s tým musia počítať. Aj dnes už cena v horizonte najbližších rokov vyzerá nižšie, ako súčasná.

Ostatní odberatelia, neregulovaní, však budú mať tú cenu vyššiu o 100 až 150 percent?

Áno, tí sú vystavení všetkým spomínaným rizikám výkyvov na trhu. Komodity však rastú aj inde ako v energetike a tak si napríklad výrobcovia vedia pretaviť časť vyšších nákladov do vlastných cien za produkty, alebo v hospodárení fir­my.

Máme tam však aj mestá a obce, ktoré s energiami nepodnikajú, musia svietiť a kúriť a majú určité obmedzené rozpočty. Čo majú robiť tie?

So všetkými našimi klientami, aj neregulovanými, komunikujeme aktívne, otvorene a čestne. To znamená, že ich informujeme o všetkých rizikách, ktoré môžu, ale aj nemusia nastať. Je však na ich rozhodnutí, v akom čase nakupujú komoditu. Vlani sme videli, že tí, ktorí s nákupom čakali do jesene alebo zimy, mali problém. Podobná situácia sa opakuje aj tento rok, preto verím, že dvakrát tú istú chybu nespravia.

Rusko postupne obmedzuje dodávky plynu do Európy, na Slovensko klesli až o polovicu. Aká je situácia teraz?

Ku kráteniu ešte stále dochádza. Začalo to na úrovni 10 percent, pred zhruba dvomi týždňami, potom o dva dni neskôr to bolo 30 percent. Krátko na to sa dodávky obmedzili na 50 percent a takto prúdi plyn dodnes, na polovičnej kapacite.

Čiže každý deň dodáva Gazprom iba polovicu dohodnutého objemu?

Presne tak.

Ešte stále používa Gazprom argument, že je to kvôli opravám?

Áno, argumentácia ruskej strany sa stále opiera o problém s turbínou Nord Stream jednotky a znížených objemov cez Ukrajinu kvôli prečerpávacej stanici Sochranovka, ku ktorej sa pripojili ešte aj servisné práce na Turkish Stream.

Ako sa to odráža na faktúrach? Platíte menej?

Samozrejme, dodávateľ nám nemôže účtovať plnú sumu podľa objednávky, platí sa len za dodané množstvo. Takže keď dodá menej oproti dohode, menej aj platíme.

Je dôvod na obavy?

Momentálne do Európy prúdi plyn v objeme jej spotreby. Teda čo sa dovezie, rovno sa aj spotrebuje, nič nie je možné dávať do zásobníkov. My sme však upozorňovali, že pri prijatí záväzku 80 percentnej naplnenosti, ktorý prišiel z iniciatívy Európskej komisie, môže nastať podobná situácia, ktorá plnenie zásobníkov skomplikuje. SPP sa však podarilo pružne reagovať a zabezpečili sme náhradu, plyn zo Severného mora, ktorý prúdi potrubím a skvapalnený plyn LNG, ktorý sa dováža v tankeroch po mori. Najskôr to bola jedna loď, potom ďalšie a teraz sme vybavili ďalšiu navyše nad tie plánované.

K alternatívnym dodávkam sa ešte dostaneme. Pripravujete sa na to, že sa tie dodávky z Ruska ešte viac znížia?

Našim cieľom je natlačiť do zásobníkov toľko plynu, aby sme v zime mali čím kúriť. Ideálne ešte teraz pred odstávkou, alebo potom v októbri. Mám tu skvelých ľudí, odborníkov, ktorí sú experti vo svojom obore a vďaka nim máme svoje postavenie na trhu a vieme predvídať situáciu aj možné riziká a podľa toho sa zariadiť.

Niektorí analytici tvrdia, že je to stratégia, ktorou chce Putin postupne odstrihnúť EÚ úplne. Putin využíva plyn ako politickú zbraň. Čo si o tom myslíte? Odstrihne nás?

Zatiaľ sa situácia vyvíja podľa našich očakávaní. Rátali sme s tým, že sa objem zníži na úroveň spotreby. Lenže čoskoro 11. júla nás čaká odstávka Nord Streamu jednotky, ktorá sa deje každoročne a je oficiálne plánovaná na účely servisu. Otázka je, či sa potom ešte tok plynu obnoví. Preto sme si dali záväzok k 10. júlu dostať do našich zásobníkov toľko, aby nám to zaručilo dostatočný komfort do zimného obdobia.

Koľko má trvať odstávka?

Oficiálne desať dní.

Rátate s tým, že sa potom dodávky plynu neobnovia a dôjde k odstrihnutiu Európy od ruského plynu?

Áno. Rátame s touto možnosťou už od 24. februára, keď sa začala vojna. V SPP je veľa expertov a profesionálov, ktorí robia všetko preto, aby zabezpečili nové a alternatívne dodávky.

Ako napreduje diverzifikácia našich zdrojov v rámci odpájania od Ruska? V máji ste s ministrom Sulíkom ohlásili nové alternatívne dodávky zemného plynu z Nórska a nové dodávky skvapalneného plynu (LNG) na lodiach. Celkovo by malo ísť o 65 percent spotreby do konca roka 2023. Ako ste to vybavili?

Riešili sme to pomerne dlhodobo, nie je to zmluva, ktorú by sme vybavili za deň, či za týždeň, hovoríme skôr o mesiaci. Prvá dodávka bola skúšobná na mesiac, potom sme to verifikovali v praxi a vstúpili do dlhšieho časového záväzku. Tento plyn k nám prúdi normálne cez potrubie. Je to zaplatené, ide to podľa plánu.

Ako prebieha takéto vybavovanie náhradných dodávok plynu? Na porade sa bavíte, komu a kedy zavolať a potom to s konkrétnymi dodávateľmi riešite ďalej?

Opísali ste to približne správne. Ľudia, ktorí tu pracujú, sú energetici a majú vybudované nejaké kontakty a referencie. To znamená, že vedia ísť pomerne veľmi rýchlo k veci. Z nás v SPP práve táto rýchlosť robí premianta v Európe.

Na ako dlho ste teraz dohodnutí?

Do konca roku 2023 bude prúdiť plyn z Nórska, cez potrubie a v rámci dodávok skvapalneného plynu LNG, každý mesiac príde jedna loď do terminálu na mori. Dokopy je to najmenej 65 percent z iného ako ruského zdroja, ktoré máme zabezpečené.

Čiže do konca roka 2023 máme istotu najmenej 65 percent plynu?

Áno.

Čo bude potom?

S Nórmi máme opciu to predĺžiť, ale to už bude o ďalšom rokovaní. Nechceme sa príliš zaväzovať v čase. Toto je obdobie, kedy sa mení celá energetická mapa Európy. Infraštruktúra sa rozširuje. Nový LNG terminál objednali Taliani, ale aj Fíni, Gréci, Poliaci. Všade sa stavajú nové terminály. V podstate ide o loď, ktorá sa pripojí k potrubiu, nič zásadne náročné. V Egypte takto postavili terminál za 5 mesiacov od prvotnej myšlienky.

Ako sa teda podľa vás bude trh vyvíjať?

Podľa mňa, do roku 2024 bude dostatočný časový priestor, aby sme sa pozreli na novú mapu pobrežia Európy, na prístavy. Takmer každá krajina tam bude mať svoj LNG terminál, do ktorého zainvestovali, nastavili infraštruktúru a budú prirodzene chcieť, aby sa využíval. A tak aj celková kapacita týchto prístavov bude napokon väčšia, ako bude potrebné. A Slovensko, ako vnútrozemská krajina, dostane ten luxus, že si bude môcť vyberať. Narastie konkurencia, čo zníži prepravnú cenu, na to čakáme. Preto sa nechceme teraz zaväzovať na 10 rokov, radšej si počkáme, kým bude situácia priaznivejšia.

Takže celá Európa sa de facto reorganizuje a transformuje tak, aby sme za dva roky vytrhli Rusku z rúk žolíka, to zlaté vajce – Gazprom, a zbavili sa závislosti na jeho plyne?

Trh má jedinú možnosť, musí sa s tým vysporiadať. Ešte 24. februára to vyzeralo katastrofálne, dnes sme omnoho ďalej. Osobne si myslím, že zima na prelome rokov 2023 a 2024 už absolútne nebude problém.

Ako sú na tom aktuálne slovenské zásoby plynu? Koľko je v zásobníkoch, ako dlho by to vydržalo?

Už dnes máme v zásobníkoch viac, ako by sme mali na zimu potrebovať, je tam dostatočná rezerva. Musíme sa však spoliehať na to, že európske štáty udržia hranice otvorené a ani v prípade krízy nezačnú blokovať vývoz plynu zo svojho územia.

V percentách je to koľko?

Nejde o percentá.

Nemáte radi, keď sa o zásobách plynu hovorí v percentách, však?

Všimli ste si (smiech). Ide o to, v akom kontexte to hovoríte, ja dlhodobo zdôrazňujem, že samotné percento nič nehovorí. Musí to byť relatívne k spotrebe krajiny. Poľsko má omnoho menšie zásobníky, takže aj keď ich má naplnené na 90 až 100 percent, nepokryje to celú ich ročnú spotrebu krajiny. Naopak Slovensko, má dnes v zásobníku už okolo 40 percent svojej ročnej spotreby. A je to viac ako v Rakúsku, Česku či Holandsku.

To hovoril v rozhovore nedávno aj riaditeľ spoločnosti Nafta Martin Bartošovič, že Slovensko má také kapacity zásobníkov, že by mohlo naskladnený plyn aj predávať do zahraničia a stále malo pre seba dostatok.

Áno, presne tak. Teraz plyn potrebujeme sami, tak to plníme pre nás, ale je aj taká možnosť.

Za akú cenu nakupujete aktuálne napr. plyn, ktorý Slovensko teraz odoberá od Ruska? Ako sa odlišuje tá cena od kontraktu s Nórskom, či ceny LNG? Slovnaft, či MOL boli kritizované za to, že nakupujú z Ruska lacnú ropu a zarábajú na vysokej marži. Deje sa to aj pri plyne?

Rusi, Gazprom, ale aj všetci iní dodávatelia predávajú plyn na trhu a za trhové ceny. Dôkazom sú ich príjmy, nemohli by tak rekordne zarábať, keby komoditu predávali lacnejšie. Takže ani my nenakupujeme od nich „pod cenou“. Môžete si to skontrolovať na štatistickom úrade a porovnať si to s trhmi. Takisto ani alternatívne zdroje nie sú lacnejšie. V dnešnej dobe nie je nič také, ako lacný plyn.

Je dnes, resp. od začiatku vojny, LNG cenovo výhodnejšie, ako predtým? Prečo sa pred vojnou dovážalo len tzv. „cez rúru“?

Do vojny boli v Európe postavené viaceré LNG kapacity, no až tak sa nevyužívali. Niektoré sa nevyužívajú ešte ani teraz. Ale iné sa naopak rozširujú. Chorvátsky terminál Omišalj už raz zvýšil kapacitu a navyšujú ju opäť, stačí tam dobudovať 4,5 kilometrové prepojenie, teda nové potrubie. Loď používaná ako terminál mala doteraz kapacitu 2,6 miliardy kubických metrov, zvýšili ju na 3, teraz ju zvyšujú na 3,5 miliardy kubíkov, ale reálna kapacita dokáže ísť až na 4,5 alebo 5 miliárd kubíkov plynu. Podobne aj ostatní prevádzkovatelia terminálov hľadajú rezervy. A mnohí z nich tie rezervy našli a pretavujú ich dnes, keď je vysoký dopyt po plyne, do obchodných vzťahov.

Je LNG výhodné aj pre Slovensko ako krajinu, ktorá nemá vlastný prístav? Nemusíme platiť veľa za tranzit?

Pri tomto tempe výstavby nových terminálov bude mať o dva roky SPP možnosť si vyberať. Pozícia vnútrozemskej krajiny pre Slovensko už nebude nevýhodou, ako tomu bolo doteraz, ale naopak, výhodou, budeme mať dostupné prístavy zo severu aj z juhu.

Odkiaľ pochádza 33 percent nových alternatívnych dodávok LNG, čo je asi 12 lodných tankerov, ktoré máme zazmluvnené?

To je ťažko posúdiť. Pre nás je prioritná informácia, kam ten plyn príde, a to je Slovensko. Jeho pôvod je menej podstatný, dnes je na trhu taká situácia, že ak by ste si chceli vyberať krajinu pôvodu plynu, prajem vám veľa šťastia. Teraz potrebujete plyn a tam, kde je, ho kupujete, či ide o Spojené štáty, Katar, Egypt. Aj cena je vždy rovnako trhová. Aj samotné LNG je cenovo konkurenčné potrubnému plynu. Väčšina z našich prvých dodávok pochádzala zo Spojených štátov amerických.

Je veľká bitka o LNG tankery v súčasnosti?

Áno, je. Ale my v SPP vieme v tomto rybníku korčuľovať tak, aby sme sa nepotopili.

Koľko stojí jedna loď plná skvapalneného plynu?

Záleží podľa trhovej ceny, môže to byť napríklad 30 alebo aj 80 miliónov eur.

Aj kvalita alebo zloženie plynu sú rovnaké? Ropa má rôzne typy, je ťažká alebo ľahká…

Je to prakticky to isté, dokonca aj Rusko už vyrába aj LNG, aby ho mohlo vyvážať aj na iné kontinenty ako do Európy. Pred začiatkom vojny kúpili LNG dva ruské tankery v Amsterdame a odplávali do enklávy Kaliningrad. Ten plyn, ktorý načerpali v Amsterdame, bol najmä americký.

Aký je pre Slovensko rozdiel, či dovezie LNG z Poľska, alebo z Chorvátska? Líšia sa napríklad tranzitné poplatky?

Vždy je tam cenový aspekt. Ale rovnako, ak nie ešte viac dôležitá, je disponibilita a dostupnosť danej trasy pre Slovensko, čiže kapacita a voľný priestor v tranzitnom potrubí, aby sa k nám plyn dostal. Samozrejme, na Slovensko vždy príde plyn odtiaľ, odkiaľ je najlacnejší. Ako som povedal, v prípade skvapalneného plynu LNG to boli hlavne Spojené štáty.

Píše sa aj o tom, ako si niekto objedná tanker s plynom a kým dorazí do prístavu, niekto iný ho preplatí a loď ešte na mori otočia a ide preč. To sa stáva?

To sa dialo skôr ešte pred krízou. Sú dva typy nákupov, prvý je ten, čo hovoríte, deje sa ešte na mori a potom už len zakotví. Druhý typ je vtedy, keď ten tanker ide natvrdo do dohodnutého prístavu. Tak to teraz robíme my, aj všetci ostatní nákupcovia.

A čo ten nový tanker, ktorý ste spomínali?

Reagovali sme ním na aktuálnu situáciu, objednali sme ho, keď sa začalo to 50-percentné krátenie ruských dodávok. Okamžite sme to riešili a zvýšili náš odber o celú loď navyše, pristavená bola v talianskom prístave. Kúpili sme ju takpovediac na kotve. Už bola pristavená, vyložená, ten plyn už máme a loď odplávala preč.

Z Bruselu ešte v zime prichádzali návrhy, aby sa zrealizovali spoločné nákupy plynu . Je to ešte aktuálne?

My už máme plyn nakúpený, takže neviem, ako by sme na takom pláne participovali. Zima je za dverami. A neviem si ani úplne predstaviť, aký by bol ten jednotný mechanizmus funkčný, pretože každá krajina v Európe má iné nároky na spotrebu plynu a vykurovanie, v Grécku je to iné, ako vo Švédsku. Keby sa potom vytvárala nákupná cena, jeden štát by bol na tom horšie, ako druhý.

V akom stave je plynové prepojenie s Poľskom? Buduje sa tam nový LNG terminál a fotky odtiaľ zdieľal nedávno aj premiér Heger. Je to pre nás zaujímavé potrubie?

Z hľadiska kapacity je tento plynovod absolútne adekvátny slovenským potrebám. Cez plynovod dokáže prísť toľko plynu, koľko spotrebuje celé Slovensko. Jeho ročná kapacita je rovnaká, ako ročný objem spotreby plynu na Slovensku. Druhá vec je, koľko plynu cez to potrubie pre nás reálne pôjde.

Koľko?

Świnoujście má vypredanú kapacitu. Ja sa do toho prístavu však viem dostať len vtedy, ak mi to poľská protistrana umožní. A ako som pred chvíľou povedal, Poľsko má veľmi nízke vlastné zásobníky, ktoré tú národnú ročnú spotrebu nepokryjú. To znamená, že Poliaci si budú riešiť vlastnú nadspotrebu v zime týmto svojim potrubím.

Pre nás tam teda asi priveľa priestoru neostane. Zaujímavé to pre nás začne byť až vtedy okolo roku 2025, kedy ako som spomínal, bude dostavaný plávajúci terminál v Gdaňsku. V tom čase ich bude už veľa po celej Európe a my si budeme môcť vyberať a kombinovať.

Pre koho je ešte výhodný?

Okrem Poľska bude výhodný pre pobaltské krajiny a Fínsko.

Zdroj: pravda.sk