Šéf slovenskej diplomacie Káčer, ako nomenklatúrny vojnový štváč v službách globalistov, USA a NATO, považuje vojnu za ideálnu platformu pre nastolenie mieru a dáva poučenia z krízového vývoja konfliktu na Ukrajine

„Viac vojenskej podpory pre Ukrajinu, viac oslobodených území a ľudí a efektívnejšie sankcie znamenajú aj lepšie vyhliadky pre mierovú diplomaciu do budúcnosti“

Severoatlantická aliancia musí byť schopná odstrašiť, ale aj ochrániť spojenecké územia. Väčšie rozpočty na obranu, investície do modernizácie a zvýšená prítomnosť spojencov vo Východnom krídle Aliancie sú správnou odpoveďou na ruskú agresiu.

Mnoho sa nám už podarilo a je na čom stavať ďalej, píše pre Euractiv odhodlane v duchu propagandistického hesla „Vojna je mier“ z Orwellovho románu “1984” a so súdružskou oddanosťou režimu vo Washingtone minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer.

Prečítajte si v plnom znení úvahu totalitného globalistického „mysliteľa“ Káčera:

Hoci to bol tragicky ťažký rok pre našich susedov, bol tiež plný nádeje. Ukrajinu napadla vojenská mocnosť, ktorá, aspoň v teórii, mala mať jasnú prevahu. Trojdňová vojna však trvá už deviaty mesiac. Spočiatku dobyté územia deň čo deň Ukrajinci oslobodzujú a „špeciálna vojenská operácia“ vyhnala zo svojej vlasti aj stovky tisíc jej potenciálnych „operatérov“. Pri všetkej politickej korektnosti, Rusko vojnu nevyhráva. Ukrajina áno.

Moskva zapojila do operácie svoj ďalekosiahly ekosystém propagandy. Našu jednotu chcela prelomiť tak, že vykreslí obeť ako vinníka a nás ako spolupáchateľov. Avšak 143 krajín poskytlo Rusku viac než len potrebnú spätnú väzbu, a to priamo na Valnom zhromaždení OSN. Rusku sa podarilo izolovať od zvyšku sveta, a tým sa pripojiť k exkluzívnemu klubu krajín, ktorej členmi je aj Severná Kórea a Sýria. Rusko bolo vylúčené alebo donútené vystúpiť z medzinárodných organizácií, zastupiteľstiev aj orgánov. Rusko tak nevyhráva ani v mysliach, ani v srdciach ľudí. Ukrajina áno.

Kremeľ sa navyše prepočítal, keď stavil na neschopnosť Západu jednať kolektívne. Osem balíkov európskych sankcií, podobne dlhý zoznam národných sankcií od Spojených štátov amerických, Spojeného kráľovstva, Kanady a ďalších krajín; strata ruských pozícií v rámci európskej energetiky, za čo je tiež zodpovedné samotné Rusko; rozhodnutie Fínska a Švédska vstúpiť do NATO; bezprecedentná humanitárna, politická a vojenská podpora Ukrajine – nič také zásadné rozhodne plánovači v Kremli nečakali. Sú to Ukrajina a jej partneri, ktorí to s odhodlaním a hrdosťou ustáli.

Hrozba je však stále prítomná. Rusko sa pokúsi využiť prichádzajúcu zimu, aby zaistilo dobyté teritóriá a pripravilo prípadnú jarnú ofenzívu, ale najmä, aby neustálym zabíjaním a terorizovaním civilného obyvateľstva zlomilo morálku Ukrajincov. Rovnako sa bude zmesou propagandy, energetického vydierania a zastrašovania snažiť podkopať aj našu ochotu pomáhať Ukrajine.

Čo je najväčším rizikom? Návrat k politike Ruska, ktorá bude opäť založená na ilúzii, teda presne k takej politike, aká nás dostala tam, kde sme teraz. Aj preto sa musíme dobre pozrieť na fakty: Rusko má podvratné koloniálne a imperialistické snahy, ktoré sa v nadchádzajúcich rokoch nezmenia, obzvlášť nie naším pričinením. Čo však môžeme a musíme urobiť, je rozumieť tejto konštante, musíme obmedziť schopnosť Ruska platiť a financovať svoju dobyvačnú vojnu, jeho možnosť podkopávať Ukrajinu a útočiť na územia NATO.

Počas nadchádzajúcej zimy bude našou úlohou pomôcť Ukrajine prežiť a brániť sa, zároveň zaistiť, aby Rusko porozumelo, že svoj boj už prehralo. Na rozdiel od falošných volaní po okamžitom diplomatickom riešení, ktoré by zahŕňalo neslýchané ústupky čiastočne okupovanej Ukrajiny, či vytvorenie základov pre zamrznutý konflikt a následne ďalšiu vojnu by nás víťazstvo Ukrajiny priviedlo bližšie k dlhodobému mieru. Viac vojenskej podpory pre Ukrajinu, viac oslobodených území a ľudí a efektívnejšie sankcie znamenajú lepšie vyhliadky aj pre mierovú diplomaciu v dohľadnej budúcnosti.

Hocakú presilu by mali zbrane zo Západu na bojiskách, neznamenali by nič bez odvážnych mužov a žien Ukrajiny, ktorí bojujú za holú existenciu a budúcnosť svojej krajiny. Je nevyhnutné pochopiť, že integrácia do EÚ a NATO je kľúčovou súčasťou tejto idey. Ukrajina už teraz vo významnej miere zaisťuje európsku bezpečnosť, pretože zoči-voči revizionistickej mocnosti bráni slobodu a demokraciu. To najmenej, čo môžeme urobiť, je viesť zaslúžený dialóg o budúcnosti, za ktorú ukrajinský národ bojuje.

Severoatlantická aliancia musí byť schopná odstrašiť, ale aj ochrániť spojenecké územia. Väčšie rozpočty na obranu, investície do modernizácie a zvýšená prítomnosť spojencov vo Východnom krídle Aliancie sú správnou odpoveďou na ruskú agresiu. Mnoho sa nám už podarilo a je na čom stavať ďalej.

Poučením z roku 2022 je, že zlo musí naraziť na silu, nie na slabosť. Dúfam, že si túto lekciu zapamätáme aj do roku 2023.

Na Slovensku budeme trénovať Ukrajincov, vyhlásil nadšene a odhodlane Káčer

Ministri zahraničných vecí EÚ minulý pondelok v Bruseli odobrili prípravu výcvikovej misie ukrajinských vojakov na pôde EÚ.

Asistenčná misia EÚ Ukrajina (EUMAM) by mala zabezpečovať výcvik až do veľkosti brigády, no počíta sa aj s výcvikom špeciálnych jednotiek. Celkovo by výcvik, ktorý by mal prebehnúť na území Poľska, mohlo dostať až 15.000 ukrajinských vojakov.

„Na dnešnom stretnutí sme odsúhlasili túto misiu a to, čo som už povedal, pretrváva. My sa zapojíme aktívne do tejto misie. Aj v mieste výcviku, ale aj ponúknutím našich spôsobilostí a vojenských zariadení na Slovensku,“ povedal v pondelok minister zahraničných vecí SR Rastislav Káčer.

Podľa jeho slov sa konkrétne detaily budú dolaďovať na úrovni ministrov obrany členských krajín EÚ.

„Stretnú sa kvôli tomu ministri obrany. Dnes to bolo o tom, že sme to znovu potvrdili. Viaceré štáty potvrdili svoju pripravenosť a odhodlanosť sa zúčastňovať aktívne na tejto misii,“ dodal.

Šéf diplomacie EÚ Josep Borrell pred novinármi v Bruseli zdôraznil skutočnosť, že sa EÚ dokázala na vzniku tejto výcvikovej misie dohodnúť v rekordne krátkom čase. Podľa jeho slov by mala byť „spustená už v najbližších niekoľkých týždňoch“.

Borrel ocenil, že pribúda počet členských krajín EÚ, ktoré sa chcú na tomto programe podieľať.

Káčerovi pri napĺňaní želaní USA aktívne asistuje minister obrany SR Jaroslav Naď (OĽaNO), ktorý ide v mene Slovenskej republiky a s odobrením Hegerovej vlády v čase ekonomickej krízy, ohrozenia našej bezpečnosti a narastajúceho počtu migrantov darovať Ukrajine vojenský materiál v hodnote vyše 3,5 milióna eur.

„Dezinformácie sú jednou z najzávažnejších dlhodobých hrozieb pre “našu” demokraciu,“ vyhlásil Káčer

Dezinformácie rozkladajú samotnú podstatu demokracie. Ak sa nezačneme aktívnejšie brániť, prídeme o naše hodnoty aj spôsob života. Uviedol koncom októbra vo Viedni vojnový štváč, poskok amerického establišmentu a minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (MZVEZ SR) Rastislav Káčer, známy svojim militantným slovníkom, prenasledujúci iné názory, podkopávajúci demokraciu a presadzujúci v spoločnosti netolerovateľné totalitné praktiky jedného správneho pohľadu na svet 

„Dezinformácie sú jednou z najzávažnejších dlhodobých hrozieb pre našu demokraciu, pretože manipulujú verejnú mienku a bránia občanom prijímať informované rozhodnutia,“ povedal slovenský minister.

Kto je nový šéf slovenskej diplomacie Rastislav Káčer

Pokračujúce snahy predstaviteľov Slovenskej republiky podporovať vojenský konflikt na Ukrajine namiesto hľadania mierového riešenia majú svoj základ aj v kariérnom profile niektorých súčasných pohlavárov slovenskej garnitúry.

Nový minister zahraničný vecí Rastislav Káčer ako hlavný predstaviteľ našej diplomacie sa zapíše do našej histórie ako jedna z ústredných postáv prispievajúcich do eskalácie napätia, ktorá sa hrubým spôsobom spreneverila základnému poslaniu diplomacie, hľadať za každú cenu mierové riešenie a predchádzať vojenskému konfliktu všetkými možnými a dostupnými prostriedkami.

Káčer začínal ako politický analytik na ministerstve zahraničných vecí. Aj vďaka dobrému vzťahu k NATO, v ktorého ústredí v Bruseli pôsobil v rokoch 1994 – 1998, sa v roku 2001 stal štátnym tajomníkom ministerstva obrany (zodpovedal za proces vyjednávania a vstúpenia SR do Aliancie) a práve on spolurozhodoval o povolení preletu lietadiel NATO bombardujúcich súčasné Srbsko. Po návrate z Bruselu bol vedúcim štábu pre plánovanie politiky a generálnym riaditeľom pre bezpečnostnú politiku a mnohostranné záležitosti na ministerstve zahraničných vecí. Neskôr pôsobil päť rokov ako veľvyslanec Slovenska vo Washingtone a následne od októbra 2013 v Budapešti.

„Je to tak ďaleko, že stav v Maďarsku ohrozuje elementárne princípy fungovania Európy, resp. spochybňuje hodnotový rámec, na ktorom Európska únia funguje alebo je na ňom postavená,“ vyjadril sa v jednej z relácií Štefana Hríba. Koncom roka 2019 podala organizácia Hnutie nová jednota na Káčera trestné oznámenie pre šírenie poplašnej správy o revizionistických snahách vlády Viktora Orbána.

V júli 2008 ho zvolili za predsedu Slovenskej atlantickej komisie (člena Združenia Atlantickej zmluvy). Prezentuje sa ako odborník na trans­atlantické vzťahy, obranu a bezpečnosť. Káčer na Hríbovu otázku, či je rád v NATO, odpovedal cynicky aj zmienkou o bývalej Juhoslávii: „Tam sme sa chodili pozerať ako do výkladnej skrine. A závideli sme Juhoslovanom, ako sa majú. Tak choďte dneska do Bosny a Hercegoviny alebo hocikde, a teda neviem, či im je čo závidieť.“

Práve NATO však v roku 1999, ako to povedal Havel, humanitárne bombardovalo územie dnešného Srbska, kde zomrelo približne 2500 civilných obetí. Káčer bol v tom čase štátnym tajomníkom na ministerstve obrany. Jeho reakcia na túto udalosť bola maximálne cynická. Podľa neho nie sme ako Slovensko spoluvinníkmi zabíjania bratov Srbov, lebo oni nie sú naši bratia.

„Dneska ma tá demagógia, že sme umožnili bombardovať bratov Srbov, dosť vytáča. Po prvé, nepovažujem Srbov o dosť väčších bratov od Chorvátov, ani Maďarov, Rumunov, Poliakov, Čechov, Nemcov alebo Ukrajincov. Jednoducho, Srbi nám nie sú o nič väčší bratia ako ktokoľvek iný, ktorý je okolo,“ povedal Káčer s tým, že zákrok bol posledným zdvihnutým prstom, ktorý bol však prevedený citlivo.

„Bola to operácia letecká, s istou presnosťou, veľmi málo civilných obetí, rádovo menej, ako si oni spôsobili sami,“ dodal Káčer s tým, že išlo o správny zákrok, ktorý pomohol. No zároveň priznal, že konsolidačný proces v Srbsku doteraz neskončil.

Káčer je čestným predsedom slovenského inštitútu Globsec, ktorý sa venuje otázkam zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Organizuje konferencie Tatra Summit a Globsec Bratislava Forum. Obzvlášť závažné je, kto je sponzorom týchto podujatí. Výstupy z nich môžu byť ovplyvnené práve nimi. Partnerom je tretia najväčšia zbrojárska firma na svete – britská BAE Systems, a generálnym partnerom je ďalšia z obrovských zbrojoviek – americká Lockheed Martin.

 Zdroj: InfoVojna / euractiv.sk