Šéf NATO Stoltenberg svojimi vyhláseniami o potrebe uviesť jadrové zbrane do bojového režimu sú podľa Ruska ďalšou eskaláciou napätia

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov zdôraznil, že slová generálneho tajomníka Severoatlantickej aliancie sú v ostrom kontraste s vyhlásením prijatým v nedeľu po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky.

Vyhlásenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga o potrebe uviesť jadrové zbrane Aliancie do stavu bojovej pripravenosti je ďalšou eskaláciou napätia, uviedol v pondelok na brífingu v Moskve hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov.

Peskov reagoval na vyjadrenie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga – okrem iného zverejnené aj v rozhovore pre denník The Telegraph -, v ktorom uviedol, že NATO diskutuje o uvedení jadrových zbraní do pohotovosti kvôli hrozbe zo strany Ruska a Číny. Aliancia by podľa Stoltenberga mala svetu ukázať svoj jadrový arzenál, aby vyslala jasný odkaz svojim protivníkom.

To, čo Stoltenberg povedal, „zjavne nezapadá do kontextu“ vyhlásenia prijatého v nedeľu po konferencii o Ukrajine vo Švajčiarsku, kde sa píše o neprípustnosti takejto rétoriky. Preto podľa neho v prípade Stoltenbergovho výroku nejde o nič iné ako „o ďalšiu eskaláciu napätia“.

Peskov podotkol, že záverečný dokument mierovej konferencie nepodpísali všetci jej účastníci. Naopak, dokument podpísalo aj niekoľko krajín „priateľských k Rusku“, čo však – podľa Peskova – nepokazí ich vzťahy s Ruskou federáciou.

Stoltenberg v rozhovore pre The Telegraph uviedol, že nechce zachádzať do detailov a špecifikovať, koľko jadrových hlavíc by malo byť v prevádzke a koľko z nich by malo byť v sklade. Spresnil však, že je nutné sa o týchto otázkach poradiť. „To je presne to, čo robíme,“ uviedol šéf NATO.

Zopakoval zároveň, že cieľom NATO je „svet bez jadrových zbraní“. Dodal súčasne, že kým budú existovať jadrové zbrane, „zostaneme jadrovou alianciou, pretože svet, v ktorom má jadrové zbrane Rusko, Čína a Severná Kórea a NATO nie, je nebezpečnejším svetom“.

Generálny tajomník NATO pripomenul, že Čína masívne investuje do moderných zbraní vrátane svojho jadrového arzenálu, ktorý sa podľa neho do roku 2030 rozrastie na 1000 hlavíc. Podľa Stoltenberga môže preto NATO v blízkej budúcnosti „čeliť dvom potenciálnym protivníkom s jadrovými silami – Číne a Rusku“.

Agentúra Reuters doplnila, že Rusko a Spojené štáty sú svetové jadrové mocnosti, ktoré vlastnia asi 88 percent svetového arzenálu jadrových zbraní.

Spojené štáty majú v piatich európskych krajinách – Taliansku, Nemecku, Turecku, Belgicku a Holandsku – rozmiestnených asi 100 nestrategických jadrových púm B61. Ďalších približne 100 ich majú na území USA.

Rusko má zhruba 1558 nestrategických jadrových hlavíc. Experti na kontrolu zbraní však tvrdia, že stanoviť ich presný počet je kvôli utajeniu ťažké.

Summit o Ukrajine podľa Ruska priniesol takmer nulové výsledky

Summit o Ukrajine, ktorý sa uplynulý víkend konal vo Švajčiarsku, priniesol zanedbateľné výsledky a ukázal, že rokovania bez Ruska sú zbytočné, uviedol v pondelok hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. TASR o tom informuje podľa správ agentúr AFP a Reuters.

„Ak hovoríme o výsledkoch tohto stretnutia, potom sú takmer nulové,“ povedal Peskov. Rusko podľa hovorcu Kremľa naďalej zostáva otvorené dialógu so všetkými krajinami, ktoré ho majú v úmysle viesť, a bude týmto krajinám naďalej tlmočiť svoje stanovisko.

Ruský prezident Vladimir Putin minulý týždeň povedal, že Rusko je ochotné ukončiť vojnu, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií o členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov z Luhanskej, Doneckej, Chersonskej a Záporožskej oblasti, na ktoré si Moskva nárokuje.

Počas dvojdňového summitu vo Švajčiarsku západné mocnosti a ich spojenci odsúdili ruskú inváziu na Ukrajine. Nepodarilo sa im však presvedčiť hlavné neutrálne štáty, aby sa pripojili k ich záverečnému vyhláseniu, a žiadna krajina sa neprihlásila, aby zorganizovala jeho pokračovanie, píše Reuters.

Na dvojdňovom summite sa zúčastnilo viac ako 90 krajín. Rusko nebolo medzi pozvanými krajinami a na stretnutí sa nezúčastnila ani Čína. Brazília bola na zozname účastníkov uvedená ako pozorovateľ.

Záverečné vyhlásenie zo summitu podporila väčšina krajín, avšak Saudská Arábia, India, Juhoafrická republika, Thajsko, Indonézia, Mexiko a Spojené arabské emiráty dokument nepodpísali.

„Mnohé krajiny pochopili, že akákoľvek seriózna diskusia bez prítomnosti našej krajiny nemá perspektívu,“ povedal Peskov.

Šéf ruskej zahraničnej rozviedky varuje pred odmietnutím Putinových návrhov

Riaditeľ ruskej Služby zahraničnej rozviedky (SVR) Sergej Naryškin varoval, že v prípade odmietnutia návrhov ruského prezidenta Vladimira Putina na ukončenie vojny na Ukrajine budú ďalšie podmienky pre uzavretie mierovej dohody tvrdšie.

Naryškin to uviedol v rozhovore pre tlačovú agentúru TASS, o ktorom v pondelok informovala agentúra AFP.

Putin v piatok na stretnutí s vedením ruského ministerstva zahraničných vecí predostrel svoj nový mierový plán pre Ukrajinu, keď vyhlásil, že Rusko zastaví paľbu a začne mierové rokovania v prípade, ak sa Ukrajina vzdá svojich ambícií o členstvo v NATO a stiahne svojich vojakov zo štyroch oblastí na východe a juhu Ukrajiny, ktoré si Moskva nárokuje.

Upozornil, že ak Ukrajina a Európa nebudú súhlasiť s takýmito návrhmi, podmienky na rokovania budú úplne iné. Dodal tiež, že tieto štáty budú mať politickú a morálnu zodpovednosť za pokračovanie krviprelievania na Ukrajine.

Podľa ruského prezidenta sú tieto jeho návrhy potrebné nie na to, aby sa konflikt zmrazil, ale aby bol ukončený.

Dodal, že ruská strana si uvedomuje svoju zodpovednosť za stabilitu vo svete a je pripravená na dialóg so všetkými krajinami, no z ich strany by nemalo ísť o „ponášku“ na rozhovory. Ruský líder na záver svojho prejavu vyjadril presvedčenie, že Ruská federácia uspeje a ukrajinský konflikt sa vyrieši.

Ukrajina však Putinom stanovené podmienky pre ukončenie vojny označila za absurdné. Podľa nej sa šéf Kremľa snaží zavádzať medzinárodné spoločenstvo a oslabovať skutočné diplomatické úsilie zamerané na dosiahnutie mieru.

Aj americký minister obrany Lloyd Austin vyhlásil, že Putin nie je v pozícii, aby mohol Ukrajine „diktovať“ podmienky na ukončenie vojny. Podľa neho sa v blízkej budúcnosti zároveň neočakáva rozšírenie NATO.

Generálny tajomník aliancie NATO Jens Stoltenberg tvrdí, že podľa Putinovho návrhu, ktorý nebol vypracovaný „v dobrej viere“, by sa Ukrajinci mali vzdať „podstatne väčšieho územia, než aké Rusko doposiaľ dokázalo obsadiť“.

Zdroj: hnonline.sk / info.sk (1), (2) / InfoVojna