Sedem elitných policajtov NAKA zadržiavalo nesprávnu osobu. Bezprecedentné správanie sa „Hamranových chlapcov“ komentovala trestná sudkyňa sediaca v Súdnej rade SR

Policajný prezident Štefan Hamran prekrýval neschopnosť polície fabulovaním o akomsi spiknutí pracovníkov Okresného súdu Bratislava III a Krajskej prokuratúry Bratislava. 

Prokuratúra už prešetruje trojnásobný pokus policajtov dostať z trezora súdu utajenú prílohu kajúcnikov Makóa a Beňu. Zákonná sudkyňa Halvoňová odmietla dať NAKA spis s odôvodnením, že by došlo k porušeniu zákona. Keď im spis odmietol vydať aj službukonajúci sudca aj predseda súdu, NAKA ukázala, že ani so sudcami sa nebude baviť v rukavičkách. Vyhrážali sa, že začnú prehľadávať všetky priestory a keď bude treba, vylomia trezor. Súdnu tajomníčku pri tom nasilu držali v trezorovej miestnosti.

Na kritiku postupu NAKA reagoval policajný prezident so špeciálnym prokurátorom. Podľa nich sa policajti správali zdržanlivo, zato na súde sa diali neobvyklé veci. Hamran vyhlásil, že utajovaná príloha „opustila budovu a aj trezor, hoci naši príslušníci pred ním stáli už od šiestej“. Navodil teda dojem, akoby sudcovia spis pašovali von zo súdu nejakou tajnou chodbou, alebo ho vopchatý vo vreci vyhodili na ulicu cez okno súdu.

Ako spomínaný zásah NAKA na pôde súdu vidí trestná sudkyňa a zároveň členka Súdnej rady SR  MARCELA KOSOVÁ, sa pýtala redaktorka Ľudmila Lacková.

V rozhovore sa dozviete aj to, že utajený spis odniesli zo súdu na prokuratúru úplne štandardným spôsobom a dokonca priamo pred očami policajtov z NAKA. 

Jediný zásah tohto typu v celej Európe

– Podstatou konfliktu je, že sudkyňa Halvoňová odmietla vydať NAKA spis, respektíve jeho utajovanú prílohu. Naozaj nemohla spis vydať?

Nemohla. Aj keby chcela, spis vydať nemôže. Podľa Trestného poriadku má sudca povinnosť mlčanlivosti a povinnosť zachovávať vec v tajnosti.

– Mlčanlivosť znamená, že sudca nesmie nič prezradiť. Ako to súvisí s vydaním utajovanej prílohy?

Keď nemôže hovoriť hocikomu o tom, čo je v spise, tak spis nemôže ani dať z ruky, sprístupniť to, čo sa v ňom nachádza.

– Mám tomu rozumieť tak, že keď nemôžem o niečom hovoriť, tak to nemôžem dať ani niekomu prečítať?

Áno.

– Ako možno mlčanlivosť sudcu prelomiť?

Podľa zákona trvá mlčanlivosť aj po skončení veci, či inak povedané uzavretím prípadu, aj po skončení funkcie sudcu. Zbaviť mlčanlivosti môže sudcu napríklad predseda súdu a pri utajovaných skutočnostiach Súdna rada SR. Teda ak NAKA chce, aby im sudca vydal utajovaný spis, najskôr musí byť sudca zbavený mlčanlivosti Súdnou radou SR a policajti musia mať bezpečnostnú previerku.

– Ministerka spravodlivosti Mária Kolíková uviedla, že môžu existovať prípady, keď má vyšetrovateľ priestor, aby zaistil veci aj na súde.

Je rozdiel vec a vec. Vymyslím si – niekto na súde díluje drogy a polícia ide tieto drogy zaistiť. Ide o úplne inú situáciu, ako keď ministerka pripustí, že takouto vecou má byť súdny spis. Ona tým vlastne pripúšťa zásah do nezávislosti súdnej moci. Na Okresnom súde Bratislava III sa stal bezprecedentný, jediný zásah tohto typu v celej Európe.

Súhlas prokurátora  nemá byť „pre istotu“

– NAKA si prišla pre spis týkajúci sa rozhodovania o väzbe kajúcnikov Makóa a Beňa. Boli ste členkou senátu, ktorý v tejto veci rozhodoval ako druhostupňový. Policajný prezident Hamran bol spokojný s verdiktom, lebo podľa súdov stíhanie Makóa a Beňu za krivú výpoveď nie je dôvodné.

Nerozhodujeme preto, aby bol niekto spokojný. A nič také sme nepovedali. Povedali sme, že nemôžeme hodnotiť vôbec, či je stíhanie dôvodné alebo nie. Dôvod na obvinenie pre krivú výpoveď sme nemohli skúmať, lebo by boli vedené dve paralelné konania o rovnakých veciach.

– Prečo chcela NAKA spis o väzbe kajúcnikov zaistiť?

Chceli zabrániť, aby nedošlo k administratívnemu doručeniu spisu na Krajskú prokuratúru Bratislava. Lebo vraj tam by s ním mohol niekto neoprávnene manipulovať. Vydanie spisu žiadali ako prevenciu. To je absolútne neprijateľné. Odobratie nejakej veci sa môže konať len z dôvodu, že ide o preukázanie trestnej činnosti. Teda tá vec už má preukázať, že sa niečo stalo, a nie zabrániť tomu, aby sa niečo stalo v budúcnosti. Nikto vám nemôžem zobrať telefón, aby ste nemohli telefonovať a možno povedať niečo, čo by sa mohlo niekomu nepáčiť.

– Podozrenie, že by v spise niekto niečo menil, mohlo byť oprávnené?

Nie je ľahké kamuflovať spis v tomto štádiu. Spis aj s utajenou prílohou videli obvinení, obhajcovia, sudkyňa z okresu, náš celý senát. Veď pred tým, ako sme rozhodli, sme museli všetko naštudovať. Keby sa v spise niečo zmenilo, vtedy sa poďme o ňom baviť. Zbavte nás mlčanlivosti, predvolajte na výsluch a povieme, či sa v spise niečo zmenilo, či nie.

– Povolenie na prehľadanie budovy súdu sa týkalo aj trezoru?

Prokurátor telefonicky odsúhlasil, aby policajti bez bezpečnostnej previerky robili prehliadku súdu, aj trezoru. V trezore nie je len jeden utajený spis. Je ich tam niekoľko. Z nich sa mohli dozvedieť, kto je utajený svedok, agent v nejakej inej veci vystupujúci pod legendou. Neviem, či toto niekto uvážil. Bez previerky predsa nemôže nikto utajený spis ani zobrať do ruky, lebo už na obálke sú údaje, s ktorými sa on nesmie oboznámiť. Už z názvu spisuje je zjavné, o čo ide.

– Povolenie odsúhlasil prokurátor, ktorý má byť strážcom zákona. Čo môže byť za jeho konaním?

Ja tomu nerozumiem. Samotný telefonický súhlas prokurátora sa mi javí ako podmienený. Doktor Harkabus z Úradu špeciálnej prokuratúry v prvý deň zásahu o 13.41 hod.  povedal, že ak sa policajti rozhodnú pre prehliadku priestorov, tak súhlas majú. Ak sa rozhodnú konať inak, tak jeho súhlas je bezpredmetný. Tak buď sú dôvody na vykonanie prehliadky a telefonicky žiadam o urýchlený súhlas (inak musí prokurátor dať súhlas písomne), alebo nie sú. Súhlas sa nedáva pre istotu.

Pre spis prišla horda policajtov

– Policajný prezident Hamran kritizoval postup súdu. Povedal doslova, že „celý prípad smrdí“. Lebo kým sa NAKA snažila dostať k utajenej prílohe, tú zo súdu niekto rýchlo, potajme odniesol na prokuratúru.

Nie je pravda, že utajovaná príloha sa dostala preč zo súdu poza chrbát NAKA. Zákonná sudkyňa policajtov hneď v prvý deň o 13.30 informovala, že pre spisy si na druhý deň ráno prídu z krajskej prokuratúry. Večer o osemnástej hodine prišli policajti znovu na súd a spis sa snažili získať od službukonajúceho sudcu, ktorý nebol v tej veci zákonný. Nebolo v jeho moci vydať niečo, čo mu nepatrilo. Policajti sa na súd vrátili ráno. O pol siedmej, keď tam ešte nemali službu príslušníci Zboru väzenskej a justičnej stráže, len vrátnik.

– Do budovy súdu sa dostali, keď tam ešte nikto kompetentný nebol?

Sedem elitných policajtov NAKA sa postavilo pred vrátnika. Prišli pre jeden spis… Ak to nemalo byť zastrašenie, tak potom neviem, načo prišli. Vybrali sa k miestnosti, v ktorej je trezor. Videli tam sedieť súdnu tajomníčku, no pre nich neznámu ženu a povedali jej, že miestnosť nemôže opustiť. Hliadkovali pri dverách a obmedzovali jej slobodu, kým neprišiel predseda. Medzitým, pred ich očami vstúpila do miestnosti pani, ktorá ma na starosti utajované skutočnosti. Ona, tak ako bolo dohodnuté, protokolárne zobrala utajovaný spis, potom s ním prešla okolo policajtov NAKA a utajovanú prílohu odovzdala pracovníčke krajskej prokuratúry. Čiže ani poza niekoho chrbát, ani čudne, ani neviem ako.

– Spis odniesla pred očami policajtov NAKA?!

Áno. Zjavne nevedeli, že je to pani, ktorá má na starosti utajované skutočnosti. Pustili ju dnu. Nikto jej nič nepovedal, o ničom ju neinformoval. Ona si normálne plnila svoje povinnosti. Vošla pred očami policajtov, zobrala spis z trezora a odišla bez toho, aby ju niekto zastavil. Vybavené. Policajti NAKA obmedzovali súdnu tajomníčku, ktorá s utajovanými spismi nič nemala. Takto to bolo.

– Ako je možné dostať sa k utajovanému spisu za normálnych okolností?

To je veľmi komplikovaný proces. V miestnosti, kde sa nachádzajú utajené veci, je počítač, ktorý nie je presieťovaný. Nie je spojený s ničím, len do elektriky ho zapájame. Do miestnosti sa môžu dostať len osoby s oprávnením a zaznamenáva sa deň, hodina, minúta, kedy dotyčný prišiel, čo robil, kedy otvoril skriňu, kedy spis, z akého titulu… Z trezoru nemôžete len tak niečo zobrať a odísť. Vždy je to za prítomnosti osoby, ktorá je tým poverená a má bezpečnostnú previerku. Spis mi podá táto osoba, aby som ja ani nezahliadla iné spisy uložené v trezore.

Niečo naozaj smrdí

– Čo robili policajti z NAKA na súde ďalej?

Príkaz na prehliadku ukázali predsedovi súdu o deviatej, keď spis už bol preč. Podľa úradného záznamu sa vyhrážali, že ak spis im nevydajú, prehľadajú celú budovu a ktovie, čo tam nájdu. Prezentované to však bolo tak, že sedem policajtov NAKA bolo zdržanlivých a správali sa slušne, hysterickí boli sudcovia. To je nepochopiteľné. Použijem hanlivý výraz pána policajného prezidenta a poviem – ak tu niečo smrdí, tak to určite nie je postup sudcov Okresného súdu Bratislava III.

– Predseda tohto súdu sa obrátil na Súdnu radu SR. Čo môže Súdna rada v tejto veci spraviť?

Ak budeme tvrdiť, že zásah bol v poriadku, tak povieme policajtom – nech sa páči, ak chcete nejaký spis, príďte si ho zaistiť. Ak ho nedostanete, šup – prehliadka budovy súdu. Teraz sa nebavíme o nejakých treniciach medzi políciou a sudcami. Toto by malo zaujímať hlavne bežných ľudí. V každom spise sú schovaní konkrétni ľudia. Im nemôže byť jedno, že sa policajti dostanú k tomu, prečo sa rozvádzali. A už vôbec nie je prípustné, aby sa niekto dozvedel, kto je utajený svedok. Máme plno sudcov, ktorí sa nevyznajú v trestnom práve, lebo sa špecializujú na inú agendu. Oni nevedia, ako majú v podobných prípadoch zareagovať. Čakajú, ako sa k tomu postaví Súdna rada SR.

– Zasadnutie k tomuto bodu už prebehlo. Ako bude Súdna rada SR reagovať?

Zatiaľ nijako. Predseda Súdnej rady SR ešte len ide požiadať Národný bezpečnostný úrad a Generálnu prokuratúru SR o vyjadrenie. Pritom ja som už pred vyše týždňom navrhla, aby sme tieto stanoviská vyžiadali. Keď ich dostaneme, budeme mať túto tému opäť na programe. Kedy to bude, ťažko povedať.

Zdroj: plus7dni.pluska.sk