„School of the Americas“ — výcvik eskadier smrti

„School of the Americas“ je špeciálne školiace stredisko pre výcvik teroristov, vrahov a diktátorov na celom svete, predovšetkým pre krajiny Latinskej Ameriky.

Taliansky denník „Il Giornale“ nedávno uverejnil dlhý článok na túto tému pod názvom „Diktátori, armáda a drogoví díleri v americkej škole prevratov“.

„Počas studenej vojny, s cieľom čeliť nástupu ľavicových myšlienok a ideológií, ako aj snahe zabránili vzniku „druhej Kuby“ v Latinskej Amerike, Spojené štáty transformovali svoju najväčšiu vojenskú akadémiu na výcvik zahraničného personálu v „School of the Americas“. Stala sa z nej „továreň“ produkujúca potenciálnych diktátorov, psychobojovníkov a katov, ktorých spája jedna vlastnosť: tvrdý antikomunizmus… Práve tam, v tejto akadémii prevratov, sa vychovávali protagonisti generácie povestných „špinavých vojen,“ píše autor článku, redaktor novín Emmanuel Pietrobon.

Hovoríme o špecializovanej vojenskej vzdelávacej inštitúcii – „School of Americas“ (SOA), ktorá školí personál pre protikomunistické diktátorské režimy a bola založená v roku 1946, v čase studenej vojny. Je financovaná vládou USA. Krycou činnosťou bol výcvik vojakov na boj proti obchodníkom s drogami. Stredisko sa v súčasnosti nachádza v meste Columbus v štáte Georgia. Koncept školy pod heslom „Štandardizácia zbraní a organizácia vojenského výcviku na západnej pologuli pod jednotným vedením Spojených štátov amerických“ bol stanovený v posolstve prezidenta Trumana Kongresu „Medziamerická vojenská spolupráca“ zo 6. mája 1946.

V tom istom roku 1946, po začiatku studenej vojny, bolo v zóne Panamského prieplavu na území americkej vojenskej základne Fort Amador zriadené „Latinskoamerické výcvikové centrum“ (U.S. Ground Forces). V priebehu roku 1949 bolo stredisko rozšírené, presunuté na územie americkej vojenskej základne Fort Gulik a dostalo nový názov – U.S. Armádne karibské výcvikové stredisko. A od roku 1963 sa stala známe ako „School of the Americas“ (U.S. Army School of the Americas). V roku 1984 bolo stredisko presunuté na americkú vojenskú základňu Fort Benning.

V polovici 60. rokov, píše Emmanuel Pietrobon, sa „škola Ameriky“ stala základňou pre Ameriku a juhovýchodnú Áziu. Tí, ktorí tam absolvovali výcvik a potom išli do vojnových konfliktov v Indočíne, od Vietnamu po Kambodžu, sa vyznačovali vynikajúcimi zručnosťami, ktoré preukázali v boji v džungli a špeciálnych operáciách. Po návrate do Latinskej Ameriky sa stali protagonistami éry vojenských diktatúr a „špinavých vojen“.

Do roku 2003 „School of the Americas“ vycvičila za svojimi múrmi asi 60.000 militantov, ktorí najprv „pracovali vo svojej špecializácii“ v Latinskej Amerike a potom začali byť posielaní aj do iných častí sveta. Niektorí z absolventov sa zmenili na diktátorov.

Hlavný dôraz v programoch školy bol kladený na výcvik v protipovstaleckom boji, ako aj na protikomunistickú indoktrináciu študentov. Učili ich metódy provokácie medzi miestnym obyvateľstvom, berúc do úvahy jeho národný charakter, atentáty na vodcov odporujúcich záujmom USA, zatajovanie kriminálnych činov, metódy náhleho zatýkania s postupným zmiznutím zatknutých. V 80. rokoch 20. storočia učebné osnovy „School of the Americas“ začali zahŕňať vyučovanie o mučení.

Medzi proamerickými odchovancami tejto „školy prevratu“ talianske noviny menujú diktátora Bolívie Huga Bansera Suareza (1971 – 1978), Leopolda Fortunata Galtieriho Castelliho – diktátora Argentíny (1981 – 1982); Guillermo Rodriguez Lara — diktátor Ekvádoru (1972-1976); Anastasio Somoza Garcia — diktátor Nikaraguy (1937-1956), s výnimkou krátkeho demokratického obdobia 1947-50; Omar Torrijos — diktátor Panamy (1968-1981); Juan Velasco Alvarado — diktátor Peru (1968-1975) a množstvo ďalších politických osobností.

Okrem toho ukončili „školu“ viac ako 4.600 národných gardistov nikaragujského diktátora A. Somozu, asi 1.500 vojakov guatemalskej armády, vodca salvadorskej ultrapravice major d’Aubusson, náčelník paraguajského generálneho štábu generál Fretes Davalos, celý rad dôstojníkov silových štruktúr čilského diktátora Augusta Pinocheta a mnoho ďalších takýchto zlovestných postáv.

„School of the Americas“ sa angažovala nielen v príprave a presadzovaní svojich bábok do vedúcich pozícií v krajinách Latinskej Ameriky, ale aj pri vytváraní teroristických organizácií.

„Il Giornale“ ako jeden z jeho „najzhubnejších“ výtvorov nazýva takzvané „eskadry smrti“, ktoré páchali krvavé masakry v krajinách Latinskej Ameriky, pričom eliminovali politikov a opozičníkov proamerických režimov, ktorí sú pre Spojené štáty nevýhodní. Produktom „Školy Ameriky“ bol teroristický „Battalion Atlacatl“, elitná jednotka vytvorená v rámci salvadorských ozbrojených síl, zodpovedná okrem iného aj za masakry civilistov. Teroristická organizácia „Taunton Macoute“ v službách diktátora Haiti Duvaliera, presláveného svojimi obludnými zverstvami, je tiež odchovancom „Školy Ameriky“.

Alan Nyrom, autor vyšetrovania „Behind the Scenes of the Death Squads“, ktoré predložil Kongresu USA, napísal, že programy „Školy Ameriky“ – „spoločného duchovného dieťaťa CIA, Pentagonu a ministerstva zahraničných vecí – má jediný účel: hromadná likvidácia civilistov v konkrétnej krajine. A toto je už dlho bežná politika USA. V Indonézii ich napríklad volajú Kopassus alebo „Červené barety“. Vycvičení „Zelenými baretmi“ CIA sa špecializujú na vraždenie vodcov a mučenie miestneho obyvateľstva. V Salvádore sa tieto prápory nazývali „Maximialiano Hernandez Brigades“ alebo „Tajná protikomunistická strana“. Americký veľvyslanec v Iraku Negraponte, ktorý predtým pôsobil ako veľvyslanec v Hondurase, svoju kariéru vo Washingtone urobil vďaka slávnemu „Práporu 316“, ktorý sa preslávil neuveriteľnou krutosťou voči miestnemu obyvateľstvu tejto krajiny.

„The Death Squad“ je vojensko-policajná skupina špeciálne vycvičených mladých ľudí vytvorená z národných kádrov krajiny, s ktorou sú Spojené štáty v súčasnosti „v konflikte“. Tieto skupiny, vytvorené z národných kádrov „konfliktných krajín“, sa posielajú na dva roky do „Školy Ameriky“.

Účelom vytvorenia takýchto práporov je destabilizovať obyvateľstvo, udržať stav strachu a poskytnúť Spojeným štátom možnosť odčerpať ich zdroje.

V Spojených štátoch aktivisti za ľudské práva kedysi organizovali násilné protesty a požadovali zatvorenie tejto „školy prevratov“ a teroru. V roku 1990 bola vo Washingtone vytvorená nezisková ľudskoprávna organizácia „School of the Americas Watch“ (SOA Watch), ktorej cieľom bolo upozorniť verejnosť na činnosť „School of the Americas“ a jej absolventov, na excesy s nimi spojené, porušovanie zákonov a ľudských práv. Pod tlakom ľudskoprávnych organizácií a škandalóznych publikácií v médiách bola „School of the Americas“ nútená „rebrandovať“ a od roku 2001 sa stala známou ako „Inštitút pre bezpečnostnú spoluprácu na západnej pologuli“ (WHISC – Western Hemisphere Institute for Security Cooperation).

Vedúci inštitútu, píše „Il Giornale“, teraz „komunikujú s tlačou a s aktivistami, ktorí sú skeptickejší k tomu, o čom sa v triede diskutuje a čo sa vyučuje“. Mottom inštitútu je transparentnosť. Cieľom je propagovať liberálne demokratické hodnoty medzi novými generáciami latinskoamerických vojakov. Ani „presvedčivé“ heslá a ciele však deti a vnúčatá obetí éry diktatúr celkom nepresvedčili. Dôkazom toho je aj skutočnosť, že odvtedy, čo „Škola Ameriky“ zmenila svoj názov, Argentína, Bolívia, Ekvádor, Uruguaj a Venezuela prestali posielať príslušníkov svojich poriadkových a vojenských síl študovať do Fort Benning.

Slávny americký spisovateľ Gore Vidal, ktorý odhalil pokrytectvo Washingtonu, povedal:

„A hoci pravidelne stigmatizujeme iné štáty a nazývame ich nečestnými krajinami, my sami sme sa stali najväčšou darebáckou krajinou. Nerešpektujeme zmluvy. Zanedbávame medzinárodné súdy. Podľa vlastnej vôle zasiahneme, kam chceme. Dávame príkazy OSN, ale neplatíme poplatky. Sťažujeme sa na terorizmus, ale naše impérium sa stalo najdrzejším teroristom súčasnosti.“

Andrej Sokolov, Stoletie/news-front