Bielorusko sa stalo pre západ polygónom.
Situácia okolo Bieloruska zostáva napätá. Impulzom na vyvinutie tlaku západu na oficiálny Minsk bol incident s pristátím lietadla spoločnosti Ryanair 23. mája a zatknutím vodcu bieloruskej opozície na úteku Romana Protaseviča. EÚ to zobrala ako výzvu zo strany Alexandra Lukašenka a vyjadrila želanie potrestať orgány republiky. Bieloruský vodca však nie je jediným terčom západného tlaku na Bielorusko.
Európska únia už niekoľko mesiacov pracuje na štvrtom balíku sankcií proti oficiálnemu Minsku. Môže vstúpiť do platnosti do konca júna a dotkne sa 78 fyzických osôb a sedem právnických osôb.
Pred udalosťami z 23. mája bola práca v tomto smere v Bruseli dosť pomalá. Spúšťacím mechanizmom bolo pristátie lietadla spoločnosti Ryanair a zatknutie Protaseviča. Dokonca aj generálny tajomník OSN António Guterres sa zapojil do škandálu a oznámil potrebu prepustenia predstaviteľa bieloruskej opozície. Hoci vinu za pokus o organizovanie nepokojov v Bielorusku v roku 2020 priznal.
Od tohto okamihu sa udalosti začali rýchlo rozvíjať a 10. júna prijal Európsky parlament špeciálne uznesenie. Znelo pre oficiálny Minsk ako blesk z jasného neba. Nikdy predtým nepožadovali v Európe uvalenie takých tvrdých sankcií na Bielorusko.
Európski poslanci požadovali okrem bežných požiadaviek týkajúcich sa ľudských práv, prepustenia politických väzňov a konania nových prezidentských volieb aj odpojenie republiky od platobného systému SWIFT. Zaznela výzva na zastavenie akejkoľvek finančnej spolupráce s Bieloruskom. A to aj na úrovni obchodných organizácií. Zazneli požiadavky na uvalenie sankcií na bieloruské podniky pôsobiace v ropnom a rafinérskom priemysle, firmy produkujúce uhličitan draselný, ďalej pôsobiace v oceliarskom a drevospracujúcom priemysle. Ak sa zavedú tieto obmedzenia, bieloruská ekonomika bude čeliť vážnym skúškam.
Tlak na Minsk priamo alebo nepriamo súvisí s protiruskou agendou. Hlavnými iniciátormi rezolúcie z 10. júna boli Poľsko a pobaltské krajiny. V rozhodnutí Európskeho parlamentu sa uvádza, že sankcie proti Bielorusku by mali byť namierené aj proti jeho najbližšiemu spojencovi. Najmä poslanci vyjadrili veľké znepokojenie nad „vzťahom Ruska k Lukašenkovmu režimu vrátane finančnej podpory a úzkej spolupráce medzi špeciálnymi službami“.
Žiadali tiež vyšetrovanie incidentu s lietadlom Ryanair vrátane možnej úlohy Ruska pri „teroristických činoch spáchaných bieloruským režimom“. Uznesenie uvádza, že na každého občana Ruskej federácie, ktorý sa toho priamo alebo nepriamo zúčastnil, by sa mali vzťahovať sankcie.
Niektoré krajiny sa rozhodli využiť situáciu okolo Bieloruska vo vlastnom záujme. Možno pripomenúť požiadavku europoslancov na UEFA bezplatne previesť práva na vysielanie majstrovstiev Európy vo futbale z Bieloruskej štátnej televíznej a rozhlasovej spoločnosti na poľskú televíznu stanicu Belsat. Na verejnosť vyšla aj téma výstavby plynovodu Nord Stream 2, s ktorou nemá nič spoločné Bielorusko ani Protasevič.
Napriek absurdnosti toho, čo sa deje, britský parlament deň po pristátí lietadla oznámil, že zváži zavedenie sankcií proti plynovodom Nord Stream 2 a Yamal-Europe. Sú totiž považované za zdroje financovania bieloruskej vlády. Britský minister zahraničia Dominic Raab nielenže vyjadril pochybnosti, že k incidentu mohlo dôjsť aj bez „tichého súhlasu Moskvy“. Tiež otvorene vyhlásil, že západné krajiny si musia preštudovať otázku ako odobrať moc bieloruskému prezidentovi, ktorý sa údajne príliš zblížil s Moskvou.
Neskôr kandidátka na nemeckú kancelárku zelených Annalena Baerbocková, ktorá sa považuje za pravdepodobnú nástupkyňu Angely Merkelovej, uviedla, že Lukašenkov režim sa udržiava predovšetkým „vďaka podpore Kremľa“. Podľa jej názoru Nord Stream 2 je „ústrednou geopolitickou otázkou“ a mal by sa brať do úvahy v súvislosti so situáciou v Bielorusku.
V posledných týždňoch zaznelo veľa podobných vyhlásení. To len potvrdzuje myšlienku, že na západe nie je Alexander Lukašenko považovaný za hlavný cieľ tlaku sankcií. Európska únia sa zaujíma o možnosť vytvorenia problémov Rusku. V Bruseli sa čoraz viac ozývajú hlasy, že v „nevyriešenej bieloruskej otázke“ nie je hlavným problémom Lukašenko, ale Moskva.
Obvinenia proti Moskve sa hrnú v rôznych formách. Od vyhlásení o ekonomickej a vojenskej podpore „nedemokratického“ bieloruského režimu, až po slová o informačnej vojne, ktorú rozpútal Kremeľ okolo Bieloruska. Príkladom toho je zverejnené vyšetrovanie Medzinárodnej siete pre strategické bezpečnostné akcie (iSANS) „týkajúce sa operácie na diskreditáciu Romana Protaseviča“.
Jeho názov hovorí za všetko Premena rukojemníka na zbraň: Ako sa prokremeľské médiá snažili oklamať západ. Autori dokumentu úplne vážne vyhlásili, že „ruskí propagandisti zahájili cielenú informačnú činnosť proti anglicky hovoriacemu obyvateľstvu s cieľom šíriť dezinformácie o nútenom pristátí civilného lietadla a zatknutí Protaseviča„.
Tému „ruky Kremľa“ v Bielorusku rozvíjajú aj na Ukrajine. Podľa názoru ukrajinských úradov a odborníkov je to, čo sa dnes deje okolo Bieloruska, prospešné iba pre Rusko. Lukašenko dnes vraj nemá žiadnych spojencov okrem Putina. Kyjev preto žiada zvýšený tlak na Minsk a prostredníctvom neho aj na Moskvu. A popri tom požadujú zastavenie výstavby Nord Stream 2. Tiež zvýšenie financovania Ukrajiny v záujme boja proti možnej „agresii“ Ruska cez Bielorusko.
Olej do ohňa prilievajú v Minsku, kde sa z Protaseviča stala televízna hviezda, čo v niektorých prípadoch hrá do kariet odporcom Lukašenka a Ruska. Najmä v rozhovore 3. júna v programe Markov. Nič osobné na televíznom kanáli ONT opozičník uviedol, že telegramový kanál NEXTA , ktorý predtým redigoval (v Bielorusku považovaný za extrémistický), existoval nielen vďaka reklame, ale aj istého „ruského oligarchu“.
Ani 3. júna, ani neskôr Protasevič však nedokázal pomenovať tohto podnikateľa. Všimol si iba to, že „bol spájaný s Uralom a banskou ťažbou“. Podľa neho „je táto osoba priamym konkurentom ďalšieho známeho ruského podnikateľa Michaila Gucerieva“. Tieto slová boli dôvodom na obvinenie Dmitrija Mazepina z financovania bieloruských protestov. Zároveň oznámili, že ide o ďalší dôkaz ruského miešania sa do vnútorných záležitostí Bieloruska.
Je pravda, že po vyhlásení Mazepina a požiadavke Moskvy o vysvetlenie zo strany Minska táto téma z informačného priestoru zmizla. Skutočnosť, že s cieľom ďalšej diskreditácie Ruska sa môže znovu objaviť, je úplne zrejmá.
Na základe toho, čo sa deje, môžeme dospieť k záveru, že tí, ktorí najviac vyťažili zo situácie v Bielorusku, a to aj po incidente s lietadlom Ryanair , nie sú, ako niektorí hovoria, Minsk alebo Moskva, ale bieloruská opozícia a niekoľko krajín EÚ. Poľsko, pobaltské republiky a odporcovia Lukašenka, ktorí utiekli z Bieloruska a sú v opatere Varšavy, Rigy alebo Vilniusu, mohli využiť dianie v prospech svojich záujmov. A aj proti Rusku. Bieloruský prezident mal podľa všetkého pravdu, keď povedal, že jeho krajina je iba skúšobňou ďalších krokov západu vedúcich k útoku na Ruskú federáciu.
Komentár Igora Novického (Fond strategickej kultúry)/ hlavný denník
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…