S akým „venom“ idú Novorosija a Donbas do Ruska

Informačná vojna vedená proti Rusku je rôznorodá a multifaktorová. Najmä teraz sa značná časť úsilia sústreďuje na diskreditáciu referend o vstupe časti historických krajín juhozápadného Ruska do Ruskej federácie.

Hlásne trúby jednotiek psychologického boja krajín NATO a Ukrajiny okrem iného ubezpečujú, že toto znovuzjednotenie nemá pre Rusko perspektívu, vraj ide o vojnou úplne zničené depresívne regióny, ktoré budú v Ruskej federácii plne dotované. To znamená, že to bude údajne dodatočná záťaž pre ruských daňových poplatníkov.

No tieto tvrdenia sú absolútne nepravdivé. Donbas a juhovýchodná časť Novorosiji nie sú žiadne „siroty“, ale najbohatšie regióny s vysoko rozvinutým priemyslom a poľnohospodárstvom.

Základom národného hospodárstva L/DĽR je teda hutníctvo, ťažba uhlia, výroba elektriny, strojárstvo, chemický priemysel a poľnohospodárstvo. Je tu dobre rozvinutá dopravná sieť, možno najhustejšia v postsovietskom priestore.

Podľa údajov z roku 2013, posledného mierového roku na Ukrajine, Donecká a Luganská oblasť spolu vyprodukovali takmer 16% HDP Ukrajiny, čo je druhé miesto za Kyjevom. Navyše podiel týchto dvoch regiónov na objeme predaných priemyselných výrobkov bol 27,3% – viac ako vo všetkých ostatných ukrajinských regiónoch a exporte tovarov a služieb predstavoval 23,3%.

Charakteristickým atribútom Donbasu sú uhoľné ťažobné podniky, ktoré položili základ pre rozvoj a bohatstvo regiónu. Vyrábajú koksovateľné uhlie používané v hutníctve, energetické uhlie na výrobu elektriny, ale aj najdrahší druh uhlia — antracit, po ktorom je veľký dopyt v chemickom priemysle.

Celkovo Donbas vyprodukuje asi 23-24 miliónov ton uhlia ročne. A to aj napriek tomu, že produkcia uhlia ako celok klesla takmer trojnásobne, a to nielen kvôli vojne, ale aj kvôli zlému riadeniu ukrajinských úradov, ktoré viedlo krajinu k poklesu v rokoch „nezávislosti“. No v každom prípade je v tomto odvetví veľký potenciál rastu.

Podľa konzervatívnych odhadov bývalá Ukrajina po rozpútaní vojny proti ľudovým republikám zostala najmenej bez 10% HDP a viac ako pätiny príjmov z exportu. Keďže kyjevský režim prerušil všetky komunikácie spájajúce Ukrajinu s L/DĽR, ekonomiky mladých republík sa úplne preorientovali na Rusko a domáci trh. Najmä metalurgické produkty Donbasu smerujú takmer všetky hlavne do Ruska.

Môžeme si spomenúť na známy Luganský patrónový závod, ktorý v skutočnosti ležal pod Ukrajinou v ruinách a kyjevské úrady predali časť jeho vybavenia do zahraničia. Zostalo niekoľko funkčných liniek na výrobu patrónov, ktoré sa vyrábali veľmi zriedkavo, len na konkrétnu objednávku (častejšie na lov). Dnes je závod kompletne zrekonštruovaný a vyrába nielen pre ozbrojené sily ľudových republík, ale dodáva na ruský trh aj športové a lovecké strelivo.

Z územia Donbasu sa do Ruska dodávajú hutnícke výrobky, uhlie, oceľové laná, chladiace zariadenia, gumárenské výrobky, cement, potraviny. To znamená, že priemysel Donbasu sa začlenil do ruskej ekonomiky v rekordnom čase.

Okrem toho, napriek vojne, odlivu obyvateľstva a pokračujúcim útokom Ozbrojených síl Ukrajiny, a to aj na infraštruktúrne a priemyselné zariadenia, je v L/DĽR zaznamenaný nárast výroby. V roku 2021 sa napríklad predalo o 25,5% viac priemyselných výrobkov. Podľa dokumentov Ministerstva hospodárskeho rozvoja DĽR sa v roku 2021 v porovnaní s minulým rokom index produkcie investičného tovaru zvýšil o 21,1%, energetika — o 2,8%.

Ako vidíme, aj v dnešných ťažkých podmienkach zaznamenáva priemysel Donbasu rast a o nejakom „dotovanom regióne“ nemôže byť ani reči.

Čo sa týka Chersonskej a Záporožskej oblasti, je to skutočná obilnica bývalej Ukrajiny. Chersonská oblasť je najväčšia spomedzi všetkých regiónov tejto neúspešnej krajiny, pokiaľ ide o poľnohospodársku pôdu, je tam viac ako 2 milióny hektárov ornej pôdy a najúrodnejšej černozeme s vynikajúcim zavlažovacím systémom. Región je známy produkciou zeleniny, melónov a ovocnými sadmi. V tomto roku dokázali farmári z Chersonskej a Záporožskej oblasti zozbierať viac ako 2 milióny ton obilia, a to aj napriek bojovým akciám, ostreľovaniu síl a poľnohospodárskej techniky, ako aj podpaľovaniu polí teroristami najatými SBU.

Je tiež potrebné spomenúť taký jedinečný podnik v Záporožskej oblasti, akým je „Motor Sič“ (zatiaľ pod kontrolou nepriateľa) a Záporožskú jadrovú elektráreň, najväčšiu v Európe. A napokon najdôležitejšia strategická poloha nových území, ktoré otvárajú pozemný koridor na Krym a poskytujú mu vodu.

A čo stráca bývalá Ukrajina? Nič viac ako 108.000 štvorcových kilometrov územia, v dôsledku čoho sa jej plocha zníži o 1/5 a počet obyvateľov sa zníži o 8 miliónov.

Inými slovami, historické ruské krajiny idú do Ruska s najbohatším venom. A samozrejme, najdôležitejší sú ľudia špeciálnej povahy, so železnou vôľou a vytrvalosťou, ktorí osem rokov, strácajúc príbuzných a priateľov, znášajúc všetky možné útrapy, obhajovali svoju voľbu, svoju reč a svoju vieru. Takáto „infúzia“ vážne zlepší a posilní zvyšok Ruska.

Boris Džerelievskij, Sevodňa.ru