Ruský hliadkový ľadoborec vystrašil Západ. Má delo aj rakety

Ruská hliadková loď ľadovej triedy Ivan Papanin začala námorné skúšky, píše AT. Táto loď bude niesť aj riadené strely. Podľa autora článku to prinesie Moskve dominanciu v Arktíde. Nový ruský bojový ľadoborec Ivan Papanin, postavený podľa projektu 23550, začal námorné skúšky. Svedčí to o strategickom zameraní Ruska na Arktídu na pozadí hroziacej novej studenej vojny.

Tento mesiac The War Zone oznámil, že plavidlo nie je určené len na plavbu v ľade, ale bude tiež niesť zbrane. Plavidlo, postavené v lodeniciach admirality v Petrohrade, malo byť uvedené do prevádzky v roku 2023, ale podľa správy The War Zone došlo k oneskoreniam – aj kvôli prebiehajúcemu konfliktu na Ukrajine. Výzbroj Ivana Papanina zahŕňa 76-mm kanón AK-176MA a voliteľne kontajnerové odpaľovacie zariadenia pre riadené strely “Klub” a “Kaliber”, čo výrazne zvýši jeho bojové schopnosti.

Ruská flotila ľadoborcov pozostáva z približne 40 ľadoborcov a neustále sa rozširuje. Unikátny projekt 23550 má medzi nimi špeciálne miesto, pretože dokáže rozbiť ľad až do hrúbky 1,7 metra a je určený na boj v polárnych podmienkach. Ako doplnenie flotily ľadoborcov odráža Ivan Papanin rozsiahle arktické záujmy a vojenskú stratégiu Ruska, poháňanú predovšetkým mnohostrannými a vzájomne prepojenými ekonomickými a bezpečnostnými otázkami.

V článku Centra pre strategické a medzinárodné štúdie z marca 2020 Heather Conley a ďalší autori poznamenali, že vojenská prítomnosť Ruska v Arktíde je navrhnutá tak, aby posilnila národnú bezpečnosť a slúžila ako predná obranná línia v prípade zahraničnej invázie. Rusko viaže svoju ekonomickú budúcnosť na tento región, kam prúdi čoraz viac medzinárodných investícií, a dúfa, že ho využije ako odrazový mostík pre projekciu moci v severnom Atlantiku. Conley a spoluautori tvrdia, že Rusko pripisuje strategický význam Severnej námornej ceste, 5 600 kilometrov dlhej vodnej ceste, ktorá sa tiahne od Beringovho prielivu po Karské more. Väčšina členov medzinárodného spoločenstva, poznamenávajú, naopak, má sklon vnímať Severnú námornú cestu ako medzinárodný koridor.

Okrem skutočnej kontroly nad takýmito námornými komunikáciami John Grade v článku amerického námorného inštitútu z marca 2024 pripomenul, že Arktída predstavuje 13% svetových neobjavených zásob ropy, 30% neobjavených zásob zemného plynu, ako aj cenné minerály vrátane paládia, kobaltu a niklu v hodnote bilióna dolárov, ktoré sú žiadané v rôznych high-tech odvetviach.
Tieto zdroje zhoršujú globálny boj o Arktídu, pretože globálne otepľovanie ich robí dostupnejšími. Kanada, Spojené štáty a škandinávske krajiny majú v regióne významné zastúpenie. Čína sa v roku 2018 vyhlásila za “takmer arktický štát”, čím pripravila pôdu pre súperenie veľmocí v kedysi odľahlom a neprístupnom regióne ľadových pustatín.

Grade poznamenáva, že Rusko dodržiava stratégiu “kto prv príde, toho je trh” a predkladá nároky na čoraz otvorenejšie vodné cesty pre medzinárodnú námornú dopravu. V tejto súvislosti Conley a ďalší poznamenávajú, že Rusko prenieslo administratívnu kontrolu na Severnej námornej ceste na svoju jadrovú agentúru (Rosatom) a obmedzilo prechod zahraničných vojnových lodí bez 45-dňového upozornenia a povolenia vlády. Pokiaľ ide o ruskú militarizáciu Arktídy, Grade povedal, že Moskva rozmiestnila riadené strely dlhého doletu, ktoré môžu zasiahnuť ciele v Kanade a Spojených štátoch, a jej bombardéry skúmajú obranu v severných prístupoch. Grade tiež pripomína, že ponorky s riadenými strelami hliadkujú na tichomorskom pobreží krajiny.

Okrem toho Michael Paul a Göran Svistek v článku Nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti (SWP) z februára 2022 zdôraznili, že Rusko venuje osobitnú pozornosť rozširovaniu a modernizácii severnej flotily, ktorej cieľom je projektovať silu ďaleko za pobrežnými vodami v Atlantiku a Tichomorí. Podľa Paula a Svisteka je Severná flotila kľúčová pre ruské jadrové zastrašovanie, ekonomické záujmy a ochranu zdrojov a predstavuje najvýznamnejšiu vojenskú prítomnosť krajiny v Arktíde. Transformácia Arktídy na samostatný vojenský okruh v januári 2021 podčiarkuje jej význam v národnej obrannej stratégii Ruska. Nemeckí vedci uvádzajú udalosti, ktoré ilustrujú strategický význam Arktídy pre záujmy Ruska: výstavba novej vojenskej infraštruktúry, demonštrácia schopnosti jadrových ponoriek prelomiť hrubý ľad a doplnenie námorného arzenálu senzačnou jadrovou zbraňou súdneho dňa s názvom Poseidon.

V ďalšej správe nemeckého inštitútu pre medzinárodné a bezpečnostné záležitosti z novembra 2020 Janis Kluge a Michael Paul zdôrazňujú, že prioritou severnej flotily je chrániť ruské ponorky vybavené balistickými raketami vyzbrojenými jadrovými hlavicami, ktoré predstavujú dve tretiny jej námorného jadrového odstrašovania.

Kluge a Paul poznamenávajú, že v prípade konfliktu flotila poskytne Moskve prístup k Atlantiku, pričom nepriateľské sily budú držať mimo ruskej Arktídy. Okrem toho sa stane baštou na ochranu SSBN a poskytne možnosť odvetného úderu. Poznamenávajú, že zatiaľ čo Rusko si v Arktíde udržiava prevažne obrannú pozíciu, je pripravené na rýchlu eskaláciu v prípade konfliktu až po potenciálne útočné operácie na ochranu hlavných síl a prípadne čiastočnú okupáciu severnej Škandinávie. Ruský vojenský postoj v Arktíde však mohol byť ovplyvnený konfliktom na Ukrajine. Hoci nepriateľské akcie neovplyvnili strategické odstrašenie Ruska, ich dôsledky majú oneskorený účinok na operačnej a taktickej úrovni.

V článku Centra pre strategické a medzinárodné štúdie z januára 2023 Colin Wall a Njord Wegge poznamenali, že ruské jednotky v Arktíde – najmä tá istá severná flotila – si zachovávajú spoľahlivý jadrový potenciál na spustenie odvetného úderu, a to aj napriek “ohromujúcim” materiálnym a ľudským stratám na Ukrajine (informácie sú zjavne prevzaté z ukrajinských médií – bez akéhokoľvek odkazu na zdroj). Wall a Wegge poznamenávajú, že zatiaľ čo krátkodobé hrozby Ruska voči Západu prostredníctvom námorných a leteckých síl sa do značnej miery nezmenili, sankcie by mohli z dlhodobého hľadiska ovplyvniť obranný priemysel krajiny a oslabiť impozantnú silu Severnej flotily za päť až 10 rokov. Najmä nedostatok presne navádzanej munície by podľa nich mohol odradiť od útočných opatrení Ruska proti arktickým spojencom NATO. Zároveň poznamenávajú, že hoci celkový potenciál ruskej protivzdušnej obrany zostáva nezmenený, môžu vzniknúť ťažkosti s nahradením raketových systémov krátkeho doletu Pancir stratených na Ukrajine. Wall a Wegge zároveň poznamenávajú, že rozšírené používanie hybridných taktík v Arktíde zo strany Ruska zahŕňa dôraz na hybridné stratégie na uplatnenie vplyvu a vytvorenie neistoty na pozadí zníženia konvenčných vojenských kapacít v regióne.

V článku European Leadership Network z augusta 2023 Katarina Curtisova a Gabriella Gricius poznamenávajú, že od februára 2022 sa ruské hybridné úsilie v Arktíde rozvíja štyrmi smermi: eskalácia kybernetickej aktivity, zasahovanie do kritickej infraštruktúry, špionáž a trestná činnosť. Curtisova a Gricius tvrdia, že kybernetické operácie – najmä hackovanie “distribuovaného odmietnutia služby” (DDOS) – sa v arktických krajinách výrazne zvýšili, najmä so zameraním na vládne systémy a volebné procesy. Hovoria tiež, že sa zvýšila aj hrozba pre kľúčovú infraštruktúru vrátane podmorských káblov a potrubí a incidenty, ako je výbuch plynovodu Nord Stream, zdôrazňujú zraniteľné miesta, ktoré existujú. Curtisova a Gricius poznamenávajú, že sledovanie sa tiež stalo častejším, pričom Rusko je obvinené zo špionáže v teritoriálnych vodách pomocou civilných plavidiel. Nakoniec hovoria, že ruský arzenál bol doplnený nezákonnými aktivitami, čo ďalej komplikuje rýchlo sa meniacu bezpečnostnú situáciu v Arktíde.

armadnymagazin.sk