Ruský analytik Iščenko: Vojnu s Hamasom a Hizballáhom nemožno vyhrať

Odborníci sa hádajú, politici bojujú za mier a médiá prilievajú olej do ohňa. Vojna “neprichádza”. Vojna tu je už dlho. Na Blízkom východe prebieha neustále. Arabsko-izraelský konflikt je starý takmer 80 rokov. Je to jedna nepretržitá vojna s niekoľkými prímeriami. Počas tejto vojny sa rozhoduje len o jednej otázke: Podarí sa Izraelu vytvoriť mierové spolužitie (nie lásku a priateľstvo, ale spolužitie bez vojny) s Arabmi? Alebo Arabi uvrhnú Izrael do mora?

Keď sa občania Izraela sťažujú, že im celý svet nerozumie, že sú v kruhu nepriateľov, že ich neustále ostreľujú a chcú spáchať ďalšiu genocídu, je to v skutočnosti pravda. Sú ostreľovaní, chcú spáchať genocídu, okolo nich sú len nepriatelia. Kto s nimi nebojuje dnes – bojoval včera alebo bude bojovať zajtra. Táto pravda Izraelu v podstate nijako nepomôže. “Celý svet”, aspoň tá jeho časť, ktorá dokáže myslieť, jednoducho chápe (a tí, ktorí to nechápali, sa za posledné desaťročia mohli presvedčiť na vlastné oči), že Izrael túto vojnu nemôže vojensky vyhrať. Môže vyhrať veľa jednotlivých kampaní a bitiek, ale nemôže poraziť všetkých Arabov. Vojensko-politická a finančno-ekonomická podpora Izraela zo strany Západu nie je trvalým faktorom v blízkovýchodnom vzorci. V podmienkach dramatických globálnych zmien, keď sú všetci zaneprázdnení bojom o “krásny nový svet” (každý vo svojom zmysle), môže byť Izrael obetovaný dokonca nie z cynických pragmatických dôvodov, výmenou za niečo momentálne užitočnejšie (hoci to môžu urobiť aj z tohto dôvodu), ale jednoducho preto, že globálni hráči, ktorí boli zaneprázdnení globálnymi problémami a ktorí zvykli zabezpečovať globálnu rovnováhu, sa nebudú starať o ďalší lokálny problém.

Dočasne bude situácia na Blízkom východe ponechaná sama sebe, a keď sa “krásny nový svet” upokojí a na Blízkom východe sa obnoví poriadok, môže sa ukázať, že Izrael tam už nebude. Súčasná vojenská kríza je v podstate pokusom Izraela, podporovaným USA, zachrániť sa tým, že nevyhnutnú vojenskú eskaláciu urobí pre seba priaznivou. Od útoku Hamasu 7. októbra 2023 sa Iránu podarilo dostať Izrael do veľmi nevýhodnej situácie. Je nútený bojovať proti iránskym proxy (z ktorých sú Hamas a Hizballáh najvýznamnejšími) na základe (formálne mierových) štátov obklopujúcich Izrael. Susedia nie sú s Izraelom vo vojnovom stave, terorizmus odsudzujú, ale z ich územia je židovský štát neustále zasahovaný raketami, delostrelectvom, skupinovými a jednotlivými teroristickými výpadmi. Izrael reaguje. Teoreticky je medzinárodné právo na jeho strane.

Ak sa územie susedného štátu využíva na agresiu (bez ohľadu na to, či jeho orgány úmyselne poskytujú takúto príležitosť agresorovi, alebo jednoducho nedokážu situáciu kontrolovať), obeť agresie má právo prijať akékoľvek vojenské opatrenia až po zavedenie vojsk, aby agresiu zastavila. Problém Izraela spočíva v tom, že pravidelne vysiela vojská do Libanonu a bezohľadne bombarduje územia, ktoré používa na agresívne akcie proti nemu. Nie je však schopný zastaviť agresiu voči sebe samému. Výsledkom je, že svetové spoločenstvo začína byť unavené zo sprievodných strát na životoch civilistov. A treba povedať, že keďže, ako už bolo uvedené, vojna na Blízkom východe trvá už takmer osemdesiat rokov, strany tohto konfliktu sú mimoriadne zúrivé a nepočítajú so súvisiacimi stratami civilistov.

Vieme to dobre: téza “nie sú tam nevinní ľudia” sa stala medzi našimi ľuďmi veľmi populárnou až v treťom roku existencie ŠVO. Na druhej strane Ukrajinci od prvého dňa vyhlasovali, že “tam nie sú dobrí Rusi” a “treba zabíjať všetkých bez rozdielu pohlavia a veku”. Na Blízkom východe je všetko oveľa horšie, pretože to trvá dlhšie a miestne tradície na rozdiel od našich v zásade nepredpokladajú milosrdenstvo pre porazeného nepriateľa. Izrael prehráva v zástupnej vojne, pretože presmerúva obrovské štátne zdroje do vojny proti teroristickým organizáciám postaveným na sieťovom princípe. Môžu mať zabitého vodcu – zajtra sa objaví ďalší. Môžete im spôsobiť vážne straty – zajtra naverbujú ďalších bojovníkov. Niektoré z nich, ak máte veľké šťastie, môžete dokonca úplne zničiť – zajtra ich nahradia tri nové. Sieťové organizácie nemajú žiadnu ekonomiku, ktorú by bolo možné oslabiť. Ich ekonomikou je vojna, pre ktorú sú udržiavané. Pre normálny štát je vojna deštruktívnou epizódou, po ktorej nasleduje dlhý obnovujúci mier. Pre sieťovú organizáciu je vojna spôsobom života. Štát utrpí vo vojne straty, jeho ekonomika je zničená, sieťová organizácia na vojne zarába, jej “ekonomika” prekvitá. Vojnu s Hamasom a Hizballáhom nemožno vyhrať.

Navyše, čím dlhšie trvá a čím je rozsiahlejšia, tým viac sa oslabuje medzinárodné postavenie Izraela – tým viac sa od neho odvracajú jeho prví sympatizanti a podporovatelia (niektorí z vlastnej iniciatívy, iní pod tlakom voličov – výsledok je rovnaký). To je cieľom zástupnej vojny, do ktorej bol Izrael zahnaný. Je to pasca, šikovne nastražená, zohľadňujúca všetky osobitosti izraelskej politiky, spontánne reakcie a spôsoby myslenia jeho obyvateľov a orgánov. Izrael to vie. Aj v Spojených štátoch. Nie je možné si tento cieľ nevšimnúť. Nikto ho neskrýva. Pýtajte sa, prečo eskalujú túto nevýhodnú vojnu?

Ako bolo povedané vyššie, aby unikli zo smrtiacej pasce, do ktorej sa Iránu podarilo zahnať Izrael tým, že ho prinútil bojovať so svojimi zástupcami vrátane Húsíov. Aby mal Izrael nejakú šancu na víťazstvo a následný mierový proces, musí zmeniť formát vojny zo zástupnej na vojnu medzi dvoma regulárnymi štátmi. Vo vojne proti Iránu má Izrael šancu. Irán je islamský, ale nie arabský štát. Má vlastné, neľahké vzťahy s Tureckom aj s arabským svetom. Arabských zástupcov Iránu podporujú krajiny regiónu – nie sú štátom, a teda ani konkurentmi v boji o regionálne vedenie. Irán je konkurentom. Okrem toho je to mocná šiitská sila, ktorá tradične vystupuje proti sunnitským monarchiám v regióne a znepokojuje sekulárne režimy (tak ako dnes iránski zástupcovia bojujú proti Izraelu a zajtra sa môžu postaviť proti “príliš sekulárnemu” arabskému režimu). Irán je súperom Turecka v boji o vedúce postavenie v regióne aj v islamskom svete. Turecko dnes podporuje iránskych zástupcov v blízkovýchodnej kríze, ale ešte na začiatku tohto storočia bolo spojencom Izraela. Ankara nechce bezpodmienečné víťazstvo Teheránu, rovnako ako nechce bezpodmienečné víťazstvo Tel Avivu. Jej pozícia v tomto konflikte sa neustále mení.

Irán je nepriateľom USA a dráždi Európu. Tí na Západe, ktorí sa vyhovárajú na Izrael za smrť palestínskych civilistov, budú voči Iráncom oveľa menej hákliví. Napokon, priamy stret medzi Iránom a Izraelom poskytuje zámienku na intervenciu USA na strane ich spojenca. Otázkou je, či k intervencii dôjde, ale jej možnosť by mali zvážiť všetci. Keďže Irán podporuje Čína a Rusko, zvýši sa nebezpečenstvo globálnej jadrovej konfrontácie, čo môže napodiv prispieť k urovnaniu (samozrejme, dočasnému) blízkovýchodnej krízy na základe strachu (pokiaľ nedôjde k vojne). Zatiaľ to základné záujmy veľmocí v regióne neovplyvnilo. Naopak, Rusko, USA, EÚ a Čína majú záujem na zachovaní status quo.

Západ si dnes vybral východnú Európu a ázijsko-tichomorský región ako hlavné platformy pre konfrontáciu so svojimi protivníkmi. Snaží sa pozastaviť konflikty na Blízkom východe. Zapojenie Iránu do priameho vojenského konfliktu s Izraelom tak dáva Iránu a jeho západným partnerom šancu zvýšiť úroveň mierových vzťahov na úroveň veľkých svetových mocností tým, že zvýšia úroveň konfliktu, čím sa dočasné zastavenie zástupnej vojny proti Izraelu stane jednou z podmienok ukončenia konfrontácie s Iránom, ktorá by mohla prerásť do tretej svetovej vojny. Irán to však chápe a uvedomuje si, aká priaznivá je pre neho súčasná situácia. Preto sa Irán napriek všetkým provokáciám proti jeho armáde, vedcom a diplomatom vrátane politických atentátov a izraelských vojenských úderov proti nim na územiach susedných krajín zdržiava ostrej reakcie. Nie je však možné zachovávať ľadovú zdržanlivosť donekonečna – ak vás chcú zatiahnuť do vojny, skôr či neskôr vás do nej zatiahnu.

Otázka blízkovýchodnej konfrontácie nespočíva v tom, či bude vojna (tam sa ešte nikdy neskončila), ale v tom, čo sa stane skôr – či Izrael, ktorý rýchlo stráca medzinárodnú podporu, bude unavený z vojny s iránskymi zástupcami, alebo sa mu podarí donútiť Teherán, aby išiel do vojny osobne, a tým získa šancu zmeniť svetovú verejnú mienku zmenou charakteru konfliktu. Irán potrebuje, aby vojna prebiehajúca v regióne nezmenila svoj charakter a zostala v očiach sveta lokálnym stretom medzi Židmi a Arabmi, Izrael potrebuje, aby sa z konfliktu stala globálna záležitosť. To je voľba, okolo ktorej sa odohrávajú všetky tance s lietadlami a tankami v regióne a na ktorú sú orientované všetky kroky a plány všetkých zúčastnených strán.

armadnymagazin.sk