Rusko v tom má jasno: musí sa vytvoriť nezávislý palestínsky štát, tak získajú Palestínčania právo na sebaurčenie

Vladimír Titorenko – mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec, doktor politických vied – sa v rozhovore pre GEOFOR podelil o svoju víziu situácie v regióne i mimo neho.

– Na Blízkom východe sa pozornosť sveta sústreďuje na dva hlavné problémy – konflikt v pásme Gazy a konfrontáciu Iránu s Izraelom. Začnime po poriadku. Ruská diplomacia opakovane zdôrazňovala, že jediným riešením palestínsko-izraelského konfliktu je vytvorenie palestínskeho štátu a mierové spolužitie Izraela a Palestíny. Je však podľa vás realizácia takéhoto scenára v dohľadnej budúcnosti možná? Alebo je ešte potrebné vypracovať účinný mechanizmus riešenia konfliktu?

– Konflikt v Gaze je súčasťou palestínskeho problému. Bez jeho vyriešenia je nepravdepodobné, že by sa konflikt v Gaze mohol úplne ukončiť. A tu je pozícia Ruska úplne jasná: musí sa vytvoriť nezávislý palestínsky štát, čím sa zrealizuje právo palestínskeho ľudu na sebaurčenie. Prirodzene, musia sa dohodnúť opatrenia na zabezpečenie mierového spolužitia Izraela a nezávislého palestínskeho štátu. Bolo by však zvláštne, keby existoval jeden súbor pravidiel pre spolužitie s Izraelom pre Západný breh a iný pre Gazu. To by znamenalo rozdelenie zjednoteného palestínskeho národa podľa politických kritérií. Takéto rozdelenie by bolo umelé. Už teraz je ťažké povedať, za ktorú politickú organizáciu by palestínske obyvateľstvo hlasovalo. Silne pochybujem, že by to bol Hamas, ktorý inicioval súčasný konflikt. Ďalšou vecou je príliš neadekvátna silová reakcia Izraela naň. Konkrétne jeho premiér Benjamin Netanjahu. Myslím si, že väčšina izraelskej spoločnosti by ho teraz nevolila. Takže realizácia uvedeného scenára je dosť pravdepodobná, ale sotva v blízkej budúcnosti. Vojna v Gaze pokračuje. A o voľbe jednotného palestínskeho vedenia je ešte priskoro hovoriť. A s kým iným by sa dalo rokovať o mieri? Keďže Izrael bude musieť skutočne zvoliť tých, ktorí sú pripravení obnoviť rokovania s Palestínčanmi o konečnom riešení palestínskeho problému.

– Ako USA a spojenecké krajiny ovplyvňujú tieto procesy?

– USA a spojenecké krajiny nemajú jednotný postoj. Niektorí členovia EÚ uznali palestínsky štát, zatiaľ čo iní sa tohto kroku zatiaľ zdržali. Takmer všetky európske krajiny však odsúdili konanie Izraela v Gaze a vyzvali na ukončenie krviprelievania. Ani Washingtonu sa zjavne nepáči, čo Benjamin Netanjahu urobil civilnému obyvateľstvu Gazy. USA sú však spojencom Izraela, a to aj vojensky. Preto mu poskytovali a naďalej budú poskytovať vojenskú pomoc vrátane dodávok zbraní. Americká administratíva však zjavne nie je schopná Netanjahua nijako ovplyvniť. Okrem toho sa blížia voľby. A veľa závisí od postoja židovskej lobby v Spojených štátoch k ich výsledkom.

– Aký vplyv má Rusko na súčasný konflikt? V tejto súvislosti sa vás nemôžem nespýtať na návštevu Mahmúda Abbása v Moskve, počas ktorej sa plánovalo rokovať o situácii na Blízkom východe vrátane vojny v pásme Gazy a o perspektívach riešenia palestínskeho problému. Ako môže Moskva ovplyvniť konflikt tým, že udržiava kontakty len s jednou stranou konfrontácie?

– Rusko dnes sotva disponuje pákami priameho vplyvu na konflikt, najmä preto, že s izraelskou stranou prakticky neudržiava kontakty na vysokej úrovni. Ani so Spojenými štátmi. Ani s EÚ a OSN. Oveľa dôležitejšiu úlohu dnes zohrávajú regionálni hráči – Egypt, Saudská Arábia, Spojené arabské emiráty a Katar. Pôsobia ako sprostredkovatelia. Nemali by sme podceňovať vplyv tých, ktorí sú do konfliktu priamo zapojení prostredníctvom podpory Hamasu – Iránu, Hizballáhu a jemenských Húsíov. Rusko sa však môže podieľať na diskusii o východiskách zo súčasnej situácie prostredníctvom svojich úzkych kontaktov s LAŠ, Egyptom a ďalšími arabskými krajinami. A, samozrejme, využitím potenciálu svojich historicky blízkych väzieb s palestínskym vedením PNA. Práve návšteva Abú Mazéna v Moskve bola jedným z takýchto krokov v úsilí o vyriešenie palestínskeho problému ako celku, nielen o ukončenie konfliktu v Gaze.

– Ďalším dôležitým aktérom zostáva Irán a jeho očakávaná alebo nie až tak očakávaná reakcia na izraelskú vraždu vodcu Hamasu Ismaila Haníju v Teheráne. Budeme svedkami ďalšieho kola eskalácie zo strany Teheránu? Najmä preto, že iracké polovojenské skupiny spriaznené s Iránom odmietli prímerie s Washingtonom a majú v úmysle spoločne postupovať proti USA a Izraelu v regióne. Myslíte si, že toto vyhlásenie treba brať vážne?

– Stupňujúce sa napätie medzi Iránom a Izraelom ďaleko presahuje palestínsku otázku a vraždu vodcu Hamasu Ismaila Haníju na iránskej pôde. Izrael sa už dlho obáva, že Irán by sa mohol stať štátom s jadrovými zbraňami, čo by radikálne zmenilo rovnováhu síl v regióne. A všemožne sa snaží presvedčiť USA, aby spoločne zaútočili na iránske jadrové zariadenia. Ale zrejme to nepôjde. Je to príliš riskantné. Veď celý Blízky východ sa ocitne v plameňoch. Irán už nie je taký istý ako pred desiatimi rokmi. Je vojensky oveľa silnejší. A v regióne má veľa spojencov – v Iraku, Sýrii, Libanone a Jemene a medzi sunnitským obyvateľstvom arabských krajín. Žiadna z kľúčových krajín arabského sveta, či už je to Egypt, Saudská Arábia alebo emiráty, nepotrebuje vojnu na Blízkom východe. Nechce ju ani väčšina Izraelčanov. Zjavne ju chce len Benjamin Netanjahu a radikálni politici okolo neho. Keby nebolo konfliktu v Gaze, súčasný izraelský premiér by pravdepodobne už dávno prišiel o svoj post. A vojna mu pomáha udržať sa v kresle moci.

– Pokračujúc v téme Iránu sa nemôžem nespýtať: ruské ministerstvo zahraničných vecí oznámilo, že text komplexnej zmluvy o strategickom partnerstve s Iránom je úplne pripravený. Dokument by sa mal podpísať na októbrovom samite BRICS v Kazani. Aké rozhodnutia by sme podľa vás mali očakávať vzhľadom na to, že o obsahu dokumentu je zatiaľ známe len veľmi málo?

– K takejto dohode sa dospelo po dlhom čase. Strategické partnerstvo medzi Moskvou a Teheránom existuje už mnoho rokov, nie však v slovách, ale v skutkoch. Takže zostáva už len formalizovať ho na papieri. Pokiaľ ide o rozhodnutia, nie je to otázka detailov. Tie budú známe tak či tak. Hlavné je, že toto partnerstvo bude zahŕňať všetky sféry interakcie – politickú, vojenskú, hospodársku, energetickú, kultúrnu a humanitárnu. A to je prirodzené. Irán je dlhoročným partnerom krajiny od čias Ruského impéria. Už desaťročia ich spája mnoho vecí.

– Ako celkovo hodnotíte politiku Ruska na Blízkom východe a jej perspektívy?

– Perspektívy Ruska na Blízkom východe vždy boli, sú a budú. Preto je nám tento región blízky. Rusi a Arabi po stáročia udržiavali úzke vzťahy, a to nielen obchodné. Otázkou je, ako tieto perspektívy uviesť do praxe. Zatiaľ je tu dobrá pozitívna dynamika, ale chceli by sme, aby sa naše vzťahy s týmto regiónom rozvíjali rýchlejším tempom. Ide predsa o veľmi perspektívnu oblasť planéty, ktorá má obrovskú budúcnosť a rýchlo rastúci vplyv na celý svet.

– Pár slov o Ukrajine – ako sa bez nej v súčasnosti zaobídeme? Ukrajina sa opakovane podieľala na udržiavaní nestability v regiónoch, ako sú Sudán a Sýria, a nedávno sa dostala aj do Afriky – do Mali. Prečo Ukrajina podporuje takéto protivládne sily? Je to iniciatíva Kyjeva alebo Západ pripravuje “prácu” pre ukrajinských militantov do budúcnosti?

– Rusko nikoho z týchto krajín nevyhnalo. Buď odišli samotné bývalé metropoly, alebo ich o to požiadali miestne úrady. Žiadne miesto nie je prázdne. Rusko tam bolo povolané ako krajina, ktorá dôsledne bojovala proti kolonializmu a podporovala boj za nezávislosť. Rusko je teraz žiadané. Rusko však nie je proti účasti iných krajín na rozvoji arabských a afrických štátov. Rusko je za to, aby im pomohlo stať sa hospodársky silnými a politicky stabilnými krajinami bez vojen a konfliktov. A to si vyžaduje obrovské finančné zdroje. Takže je tu dosť priestoru pre všetkých. Pokiaľ ide o ukrajinských žoldnierov, ktorí bojujú v radoch ozbrojenej opozície, mali by sa tým zaoberať príslušné medzinárodné štruktúry na základe príslušných dohovorov o žoldnierstve a určiť, kto a za akým účelom ich platí. Zatiaľ nie je v dohľade žiadne vyšetrovanie tejto záležitosti.

armadnymagazin.sk