Rusko tvrdí, že kvôli súčasnému postoju neonacistického režimu v Kyjeve môže dosiahnuť svoje ciele len vojenskou silou. Rusko podľa Putina bojuje na Ukrajine o svoju existenciu.

Západ obvinil z toho, že Ukrajinu využíva ako nástroj na strategickú porážku jeho krajiny. Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojuje s cieľom „oslobodiť“ rusky hovoriace obyvateľstvo žijúce vo východoukrajinskom Donbase od toho, čo nazýva neonacistickým režimom v Kyjeve. 

Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov v utorok povedal, že vzhľadom na postoj Kyjeva je ciele Ruska na Ukrajine možné dosiahnuť len s použitím vojenskej sily. TASR o tom informuje podľa správy agentúry Reuters.

„Musíme dosiahnuť naše ciele. Momentálne je to možné len vojenskými prostriedkami vzhľadom na súčasný postoj kyjevského režimu,“ uviedol Peskov.

Rusko tvrdí, že na Ukrajine bojuje s cieľom „oslobodiť“ rusky hovoriace obyvateľstvo žijúce vo východoukrajinskom Donbase od toho, čo nazýva neonacistickým režimom v Kyjeve.

Kyjev aj Západ to označujú za nepodloženú zámienku na ospravedlnenie agresívnej vojny a ruskej snahy zmocniť sa rozsiahlych území Ukrajiny.

Moskva zároveň obviňuje Kyjev z krachu mierových rokovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj však trvá na tom, že o mierovom urovnaní vojny bude uvažovať až po tom, ako ruské jednotky opustia ukrajinské územie.

Kremeľ: Rusko neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu

Peskov v utorok tiež uviedol, že Rusko neuznáva jurisdikciu Medzinárodného trestného súdu (ICC) v Haagu, ktorý by mal súvislosti s vojnou na Ukrajinu vydať v dohľadnom čase svoje prvé zatykače na niekoľkých Ruskov.

„Neuznávame tento súd, neuznávame jurisdikciu tohto súdu. Takto sa k tomu staviame,“odpovedal na otázku, aký má Kremeľ vzťah k informáciám o možnosti odsúdiť na tomto súde dve obžaloby Ruskej federácii ohľadne situácii na Ukrajine.

Americký denník „The New York Times“ v pondelok 13. marca s odvolaním sa na svoje zdroje informovali, že ICC iniciuje vyšetrenie vojnových zločinov spáchaných Ruskom. Ide o obvinenia z únosov ukrajinských detí a úmyselných útokov na civilnú infraštruktúru.

Niektorí diplomati a experti pre NYT uviedli, že „ruský prezident Vladimir Putin by mohol byť tiež obvinený, pretože súd neuznáva imunitu hlavy štátu v prípadoch zahŕňajúcich vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo genocídu“.

Putin: Rusko bojuje na Ukrajine o svoju existenciu

Ruský prezident Vladimir Putin v utorok uviedol, že Rusko na Ukrajine bojuje o svoju existenciu. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Pre nás to teda nie je geopolitická úloha, ale úloha prežitia ruskej štátnosti, vytvorenia podmienok pre budúci rozvoj krajiny a našich detí,“ povedal Putin v príhovore k robotníkom leteckej továrne v Buriatskej republike na východe Ruska.

Šéf Kremľa v odpovedi na jednu z otázok uviedol, že vlani sa po uvalení západných sankcií obával o ruskú ekonomiku, ktorá sa však podľa neho ukázala silnejšia, než sa očakávalo.

„Mnohonásobne sme zvýšili našu ekonomickú suverenitu. Napokon, s čím náš nepriateľ počítal? Že sa zrútime za dva-tri týždne alebo za mesiac, to sa však nestalo,“ dodal. Podľa jeho slov mnohí a najmä západné krajiny zistili, že „základy Ruska sú oveľa pevnejšie, než si ktokoľvek myslel“.

Putin obviňuje Západ z toho, že využíva Ukrajinu ako nástroj na vedenie vojny proti Rusku s cieľom, aby Moskva utrpela strategickú porážku. Západné krajiny sa podľa neho snažia „roztrhať“ Rusko.

Spojené štáty a ich spojenci tvrdia, že Ukrajine pomáhajú ubrániť sa pred ruskou inváziou, ktorá vypukla vlani 24. februára a zničila ukrajinské mestá, zabila tisíce civilistov a donútila milióny ľudí utiecť zo svojich domovov.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky Minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Aj nemecká exkancelárka Angela Merkelová priznala, že mierový plán z Minska slúžil na oklamanie Moskvy a bol uzavretý len preto, aby Ukrajina získala čas na zbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca 2022 vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.

Kedmi najnovšie označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”

„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.

Keď sa Ukrajina začne vracať k pokojnému životu, najväčším šokom pre občanov bude krutá pravda o cene chýb a zločinov skorumpovanej vlády. Zároveň milióny Ukrajincov opäť neochorejú na rusofóbiu, pretože nebudú viniť Rusko z toho, čo sa stalo. Sotva sa to však zaobíde bez nového kola radikálnych nálad. Na Ukrajine môže po návrate do normálneho, zmysluplného života vzplanúť antisemitizmus, ako sa to už viackrát v histórii tejto krajiny stalo.

Keď sa Ukrajinci trochu spamätajú, pochopia, že za to, čo sa stalo, môžu veľmoci a oligarchovia. Väčšina nenávisti, samozrejme, poletí na Zelenského a celý jeho tím zlodejskej politickej priemernosti. Za zločiny posledného prezidenta Ukrajiny môže nakoniec trpieť celé židovské obyvateľstvo krajiny.

USA a EÚ vedú prostredníctvom Ukrajiny zástupnú vojnu proti našej krajine v snahe o konečné riešenie ruskej otázky, vyhlásil šéf ruskej diplomacie a prirovnal americké vedenie k Hitlerovi a Napoleonovi

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v polovici januára 2023 obvinil Spojené štáty a európske krajiny, že na Ukrajine vedú vojnu proti Rusku. Konflikt vo východoeurópskej krajine je výsledkom amerických príprav na hybridnú vojnu proti Moskve, uviedol minister zahraničia na výročnej tlačovej konferencii, kde hodnotí výsledky ruskej diplomacie v uplynulom roku.

„Spojené štáty prostredníctvom Ukrajiny vedú zástupnú vojnu proti našej krajine s jedinou úlohou: konečné riešenie ruskej otázky,“ povedal Lavrov. Americké vedenie prirovnal k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi a francúzskemu cisárovi Napoleonovi, ktorí sa kedysi tiež o podrobenie Ruska pokúsili.

Šéf ruskej diplomacie vyjadril obavy o bezpečnosť Ruska. NATO vyzval, aby z Ukrajiny a ďalších krajín v blízkosti ruských hraníc odstránilo svoju „vojenskú infraštruktúru“.

Zdroj: hnonline.sk (1), (2) / sk.news-front.info / InfoVojna