Rusko je pripravené na rozhovory o ukončení konfliktu na Ukrajine, vyhlásil Putin. Ruský prezident však dodal, že práve Zelenského režim nemá záujem túto tragédiu ukončiť kvôli zákonu zakazujúceho rokovať o mieri s Ruskom

Vyhlásenie ruského prezidenta Vladimira Puina prichádza po tom, ako Zelenskyj v utorok pripustil, že neschopnosť Kyjeva dosiahnuť akýkoľvek významný úspech na bojisku v jeho toľko ospevovanej protiofenzívnej operácii vysiela „nie dobrý signál“ západným podporovateľom Ukrajiny, ktorí už minuli miliardy dolárov na vojenskú a finančnú pomoc Kyjevu.

Ruský prezident Vladimir Putin v stredu na online stretnutí skupiny krajín G20 vyhlásil, že Moskva je „pripravená na rozhovory“ o ukončení „tragickej“ vojny na Ukrajine, ale vinu za jej trvanie pripísal ukrajinskému zákonu zakazujúcemu takéto rozhovory. Informoval o tom portál britského denníka The Guardian a tlačová agentúra Reuters.

Podľa Reuters využil Putin prejav na online stretnutí G20, svoj prvý od začiatku vojny, aby apeloval, že je nutné rozmýšľať o tom, ako zastaviť konflikt na Ukrajine. Povedal, že Rusko nikdy neodmietalo účasť na mierových rozhovoroch s Ukrajinou.

Minulý rok ukrajinský líder oficiálne zakázal akékoľvek mierové rokovania s Kremľom, pokiaľ bude Putin aj naďalej prezidentom Ruskej federácie.

Putin ďalej uviedol, že síce chápe „šok“, ktorý konflikt vyvolal, ale položil si otázku, prečo takáto reakcia nebola na „krvavý prevrat na Ukrajine v roku 2014, po ktorom nasledovala vojna kyjevského režimu proti jeho ľudu v Donbase“ alebo na „vyhladzovanie civilného obyvateľstva v Palestíne“ a na priznanie generálneho tajomníka OSN, že Gaza sa zmenila na detský cintorín.

Vyhlásenie ruského prezidenta prichádza po tom, ako Zelenskyj v utorok pripustil, že neschopnosť Kyjeva dosiahnuť akýkoľvek významný úspech na bojisku v jeho toľko ospevovanej protiofenzívnej operácii vysiela „nie dobrý signál“ západným podporovateľom Ukrajiny, ktorí už minuli miliardy dolárov na vojenskú a finančnú pomoc Kyjevu.

„Áno, samozrejme, vojenské operácie sú vždy tragédiou,“ vyhlásil Putin na virtuálnom stretnutí lídrov G20, zvolanom indickým premiérom a súčasným predsedajúcim tejto skupiny Naréndrom Módím. „A, samozrejme, mali by sme sa zamyslieť, ako túto tragédiu zastaviť.“

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj podpísal vlani v októbri dekrét, ktorým oficiálne vyhlásil akékoľvek šance na ukrajinské rozhovory s Putinom za „nemožné“, ale nechal otvorené dvere rozhovorom s Ruskom.

„On (Putin) nevie, čo je dôstojnosť a čestnosť. Preto sme pripravení na dialóg s Ruskom, ale s iným ruským prezidentom,“ vyhlásil vtedy Zelenskyj.

V rozhovore pre Fox News ukrajinský vodca tiež priznal, že konflikt s Ruskom by sa možno dal zastaviť, keby Kyjev odstúpil Donbas a Krym, ale zdôraznil, že Ukrajina „nie je pripravená“ na takýto mierový plán.

Ruské ministerstvo obrany medzitým v utorok oznámilo, že podľa jeho najnovších odhadov prišla ukrajinská armáda len v novembri o viac ako 13 700 vojakov. Minulý mesiac uský minister obrany Sergej Šojgu vyhlásil, že od začiatku ukrajinskej protiofenzívy prišla armáda pod vedením Zelesnkého režimu o viac ako 90 000 vojakov.

Putin, ktorý oslávil 7. októbra 71. narodeniny, dominuje ruskej politickej scéne už viac ako dve desaťročia. Pri moci by mohol zostať najmenej do roku 2030, ak bude kandidovať v nadchádzajúcich prezidentských voľbách v marci 2024, pripomína Reuters.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky Minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko taktiež priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Bývalá nemecká kancelárka Angela Merkelová a neskôr aj francúzsky exprezident Francois Hollande vlani potvrdili, že Minské dohody z roku 2014 mali za cieľ pokytnúť Ukrajine čas na vyzbrojenie a prípravu na vojnu s Ruskom.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca 2022 vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.

Kedmi zároveň označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”

„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.

Keď sa Ukrajina začne vracať k pokojnému životu, najväčším šokom pre občanov bude krutá pravda o cene chýb a zločinov skorumpovanej vlády. Zároveň milióny Ukrajincov opäť neochorejú na rusofóbiu, pretože nebudú viniť Rusko z toho, čo sa stalo. Sotva sa to však zaobíde bez nového kola radikálnych nálad. Na Ukrajine môže po návrate do normálneho, zmysluplného života vzplanúť antisemitizmus, ako sa to už viackrát v histórii tejto krajiny stalo.

Keď sa Ukrajinci trochu spamätajú, pochopia, že za to, čo sa stalo, môžu veľmoci a oligarchovia. Väčšina nenávisti, samozrejme, poletí na Zelenského a celý jeho tím zlodejskej politickej priemernosti. Za zločiny posledného prezidenta Ukrajiny môže nakoniec trpieť celé židovské obyvateľstvo krajiny.

USA a EÚ vedú prostredníctvom Ukrajiny zástupnú vojnu proti Rusku v snahe o konečné riešenie ruskej otázky, vyhlásil Lavrov a prirovnal americké vedenie k Hitlerovi a Napoleonovi

Šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov v polovici januára 2023 obvinil Spojené štáty a európske krajiny, že na Ukrajine vedú vojnu proti Rusku. Konflikt vo východoeurópskej krajine je výsledkom amerických príprav na hybridnú vojnu proti Moskve, uviedol minister zahraničia na výročnej tlačovej konferencii, kde hodnotí výsledky ruskej diplomacie v uplynulom roku.

„Spojené štáty prostredníctvom Ukrajiny vedú zástupnú vojnu proti našej krajine s jedinou úlohou: konečné riešenie ruskej otázky,“ povedal Lavrov. Americké vedenie prirovnal k nacistickému vodcovi Adolfovi Hitlerovi a francúzskemu cisárovi Napoleonovi, ktorí sa kedysi tiež o podrobenie Ruska pokúsili.

Šéf ruskej diplomacie tiež uviedol, že Moskva zatiaľ od Kyjeva nedostala žiadne seriózne návrhy na mierové riešenie konfliktu, a znovu vyjadril obavy o bezpečnosť Ruska. NATO vyzval, aby z Ukrajiny a ďalších krajín v blízkosti ruských hraníc odstránilo svoju „vojenskú infraštruktúru“.

Zdroj: spravy.rtvs.sk / InfoVojna / rt.com