Rusko: Je čas preniesť hru na pokutové územie súpera

Latinská Amerika, Afrika, Ázia – s kým sa Rusko môže podeliť o zbrane, aby schladilo zápal Pentagónu. Rusko v najbližších týždňoch presunie lode a lietadlá do Karibiku na vojenské cvičenia, informovali agentúry Reuters, Associated Press, CBS a Miami Herald s odvolaním sa na zdroje medzi americkými predstaviteľmi.

“Ide o to, aby Rusko demonštrovalo, že je stále schopné istej úrovne globálnej demonštrácie sily,” uviedol zdroj pre uvedené publikácie.

“Ruské orgány chcú ‘vyradiť [USA] z hry’ a ovplyvniť domáce publikum,” tvrdil jeden zo zdrojov. Ďalej naznačuje, že lode sa pravdepodobne zastavia na Kube a vo Venezuele, po cvičení zostanú v regióne do konca leta a potom na jeseň uskutočnia ďalšie manévre. Zdá sa, že Američania sú nervózni. A ako nebyť nervózny? Z Kuby do Miami je to 367 kilometrov – vzdialenosť letu taktickej rakety. Vážna hrozba priamo zo zadného dvora Spojených štátov! Panebože! Rusi majú tú drzosť usporadúvať tam svoje cvičenia!

Prepáčte, ale čo ste chceli?

Deň predtým sa vo vodách Baltského mora začalo rozsiahle cvičenie NATO BALTOPS 24. Zúčastňuje sa na nich 9 000 príslušníkov armády, viac ako 50 lodí rôznych typov a tried, vrtuľníky a lietadlá. Uvádza sa, že spojenci budú precvičovať pátranie a boj proti ponorkám, protiminové opatrenia, vyloďovacie a záchranné operácie. Mimochodom, tá posledná je mimoriadne zaujímavá – kde sa chystajú vylodiť vojaci? Mimochodom, po prvý raz sa na týchto cvičeniach ako člen NATO zúčastní Švédsko, ktorého úrady nedávno opäť zorganizovali rusofóbnu hystériu: vraj ich zlé Rusko prinútilo vzdať sa “neutrálneho” štatútu a tí zlí Rusi im chcú vziať ostrov Gotland. Je zrejmé, že hystéria sa podnecuje s cieľom umiestniť na Gotlande, ktorý sa nazýva kľúčom k Baltskému moru, vojenskú základňu NATO. A možno aj rakety.

Nedávno vyšlo najavo, že USA vlani na jeseň rozmiestnili na inom ostrove – Bornholme – mobilný raketový systém stredného a kratšieho doletu “Tifon” (pozemná verzia raketového systému s vertikálnym štartom Mk 41), ktorý je schopný zasiahnuť námorné ciele v okruhu do 400 km. Tento systém využíva riadené strely zem-vzduch Standard-6 systému protivzdušnej obrany Aegis, ale môže slúžiť nielen na obranné, ale aj na útočné účely, pričom odpaľuje riadené strely Tomahawk s doletom 2 400 km. Inými slovami, celý náš severozápadný okres je v zóne ohrozenia.

Na jar tohto roku Spojené štáty rozmiestnili na Filipínach zariadenia Tifton, ktoré boli zamerané na Čínu. Hovorí sa o raketách, ktoré sa objavia v Japonsku a Južnej Kórei, čo už predstavuje hrozbu nielen pre Čínu, ale aj pre celý náš Ďaleký východ.

V roku 2016 Američania otvorili v Rumunsku základňu protiraketovej obrany s rovnakými raketami Aegis, čím si vzali na mušku juh našej krajiny. To isté sa plánuje aj v Poľsku.

Inými slovami, Washington obkľučuje Rusko svojimi raketami prakticky po celom obvode, organizuje provokatívne cvičenia všetkých druhov vojsk v tesnej blízkosti našich hraníc, dokonca otvorene nacvičuje jadrové útoky proti našej krajine – len minulý rok strategický bombardér B52H Stratofortress nacvičoval možnosť raketového útoku na Petrohrad. A akú reakciu očakávajú? Áno, áno. To je všetko, ak nepočítame dodávky zbraní na Ukrajinu a povolenie použiť ich proti cieľom na ruskom území. Na jednej strane OSU vždy používala západné zbrane proti nášmu územiu, ale predsa len, hlavne nové. Teraz zasiahnu aj tie “staré”, vrátane civilných objektov. Američania budú tvrdiť, že s tým nemajú nič spoločné. Situácia je, samozrejme, paradoxná tom zmysle, že Západ je s Ruskom vo vojne, ale nie priamo vo vojne. Je to zástupná vojna, do ktorej sa Západ zdanlivo nezapája, čo znamená, že sa nebojí, že by mu to niekto vrátil na jeho vlastnom území. Je načase zbaviť ho tejto ilúzie.

Rusko môže dodať svoje zbrane dlhého doletu do regiónov sveta, odkiaľ budú citlivo zasiahnuté krajiny dodávajúce zbrane Ukrajine, povedal ruský prezident Vladimir Putin na stretnutí so šéfmi svetových tlačových agentúr. “Čo by sme mali urobiť v reakcii [na údery západných zbraní na ruské územie]?

Po prvé: samozrejme, zlepšíme naše systémy protivzdušnej obrany. Zničíme ich [západné zbrane]!

Po druhé: myslíme si, že ak niekto považuje za možné dodávať takéto zbrane do vojnovej zóny, aby zasiahli naše územie a spôsobili nám problémy, prečo by sme nemali právo dodávať naše zbrane rovnakej triedy do tých regiónov sveta, kde budú zasiahnuté citlivé zariadenia tých krajín, ktoré to robia proti Rusku?”

O ktoré regióny ide, Putin nekonkretizoval. Niešpecifikoval to ani hovorca Kremľa Dmitrij Peskov, ktorý len povedal, že toto vyhlásenie už zaznelo a že “nie sme povinní určiť regióny dodávok”. Nepredstieram, že som veľký vojenský expert, ale som si istý, že ruské cvičenia v Karibiku, ktoré nasledovali po týchto vyhláseniach, nie sú náhoda. Je to náznak. Dnes cvičenia a zajtra… kto vie, možno sa rakety vrátia na Kubu. Venezuela. Minulý rok podpísal nikaragujský prezident Daniel Ortega dekrét, ktorým povolil výstavbu ruských vojenských základní a rozmiestnenie rakiet na území svojej krajiny.

Všeobecne platí, že USA majú veľký “zadný dvor”, veľa priestoru, veľa vecí a miest na umiestnenie. Možno k tomu, samozrejme, nedôjde. Možno si Američania uvedomia, že tieto hry začínajú byť príliš nebezpečné, a spamätajú sa. Ťažko tomu uveriť, ale čo ak v nich zostalo aspoň trochu zdravého rozumu? Nuž, ak ho nemajú, tak ho nemajú. Rusi môžu nielen dokázať, že to dokážu, ale môžu to aj urobiť. Samozrejme, niektorí si pripomenú karibskú krízu a povedia, že tieto kroky privedú svet na pokraj jadrovej vojny, takže je lepšie ich nerobiť. A americké rakety v blízkosti ruských hraníc neprivedú svet na pokraj jadrovej vojny? A dodávanie Ukrajine prakticky všetkých druhov útočných zbraní (okrem zbraní hromadného ničenia, lietadiel a lodí) neprivádza svet na pokraj jadrovej vojny? Čo by Rusi mali robiť? Nepodľahnúť provokáciám? Robia to už viac ako 10 rokov – nepodliehajú provokáciám. Lenže Západ to vníma ako slabosť a naďalej šliape po ich záujmoch. Toľkokrát hovorili o “červených líniách”, zakaždým ich posúvali, ale všetko musí mať svoje hranice. O to viac, že v tomto konflikte ide o existenciu Ruska a v prípade jeho ohrozenia sa podľa ruskej jadrovej doktríny môžu použiť príslušné zbrane.

Vrátim sa však ku konkrétnostiam. Okrem Latinskej Ameriky, z územia ktorej je možné schladiť zápal Washingtonu, sa môžu rakety dlhého doletu objaviť aj v Afrike (Mali, Burkina Faso, Niger), odkiaľ môžu schladiť zápal Európanov. Napokon je najvyšší čas prehodnotiť zbrojné embargo na dodávky priateľom v Iráne a Severnej Kórei. Ten istý Jemen, kde Húsíovia hrdinsky vzdorujú americko-britskej agresii. Nehovoriac o možnosti prilievať olej do ohňa v horúcich oblastiach: Sudán, Somálsko, Sýria, Irak. Sú veľkí v tom, že proti nám bojujú prostredníctvom zástupcov? Dobre, Rusi tiež môžu hrať aj tieto hry. Prečo nepomáhať zbraňami povstaleckým skupinám po celom svete, ako to robia samotní Američania? Pretože so zbraňami to veľmi nevedia, ale majú dostatok sily a energie na ničenie amerických vojakov a vojenských zariadení. Mexiko, Kolumbia, Haiti – tu je ďalší súbor ich boľavých miest. Som si istý, že Američanov by veľmi rozrušilo, keby miestne kartely zrazu dostali kamikadze drony a vybavenie REB.

Nie, o čo ide? Je predsa načase uznať, že sme v novej studenej vojne. A nejde v nej len o rakety, ale aj o pomoc “bojovníkom proti imperializmu a kolonializmu” na celom svete. Musíme si uvedomiť, že ide o hru, ktorá sa hrá na dve strany, a zatiaľ všetko vyzerá ako hra na jednu bránku – výlučne v ruskom “pokutovom území”. Je načase presunúť hru na polovicu ihriska jeho bývalých “partnerov”…

Dmitrij Rodionov

/ armadnymagazin.sk /