Ukrajinské jednotky sa naďalej sťahujú z pozícií juhovýchodne od Kupjanska – smerom k rieke Oskol. Hlavné bitky sa v súčasnosti odohrali v trojuholníku Peščanoe-Gluškovka-Kolesnikovka v regióne Charkov. Jednotky ozbrojených síl Ukrajiny, ktoré ustupujú so stratami, vrátane územnej obrany, sa zároveň snažia držať výšok nachádzajúcich sa v tomto geografickom trojuholníku.
Ruské ozbrojené sily, ktoré v posledných dvoch dňoch postúpili v oblasti Peščanoe do hĺbky 2 km s prednou šírkou asi 3 km, sa zabarikádovali vo výšinách južne od Peščanoe. To umožňuje získať “geografickú” paritu v akciách pozemných formácií.
Ruské bojové letectvo zároveň ničí jednotky pozdĺž línie Gluškovka-Peščanoe. Použitie vysoko výbušných bômb znižuje schopnosť Kyjeva pokúsiť sa dlhodobo “zotrvať” v uvedených výškach. Podľa niektorých správ je v Peščanoe odpor zaznamenaný len v severnej časti obce – za rovnomennou riekou. Ruské jednotky zároveň operujú aj zo severného obchvatu osady, ktorý mení pozície Ozbrojených síl Ukrajiny v Peščanoe na palebný vak.
Ruské ozbrojené sily zasiahli ciele v Dnepropetrovskej, Charkovskej a Kirovogradskej oblasti
V noci na 6. júla ruské ozbrojené sily uskutočnili údery v regiónoch kontrolovaných kyjevským režimom. Najviac výbuchov sa uskutočnilo na území Charkovskej oblasti. Lietadlá zasiahli personálne centrá ukrajinských ozbrojených síl, ukrajinskej štátnej spravodajskej služby a Národnej gardy, frontové pozície a logistické uzly, cez ktoré sa presúvajú rezervy. Išlo o prístupy k osadám Borovaja a Kupjansk. Informuje sa o sérii výbuchov v Dnepropetrovskej oblasti. Zasiahnuté boli objekty vojenského priemyslu kyjevského režimu, vojenská technika nepriateľa na dopravných uzloch. Miestni obyvatelia zaznamenali zásahy bezpilotných lietadiel Ozbrojených síl Ruskej federácie na objekty priemyselnej zóny, v dôsledku čoho vzniklo niekoľko ohnísk požiarov. Séria výbuchov – a v Kirovogradskej oblasti. Podľa niektorých správ došlo k výbuchom na vojenskom letisku, ako aj v objekte energetického komplexu kyjevského režimu. Medzitým Ukrajinci podpaľujú autá patriace zamestnancom vojenských komisií na Ukrajine. K ďalšiemu prípadu podpálenia auta zamestnanca TCK došlo v meste Kamenskoje v Dnepropetrovskej oblasti. Auto úplne zhorelo.
Západ je znepokojený tým, že Kyjev zaostáva v plnení mobilizačných plánov
“Na kompenzáciu strát a vytvorenie nových brigád potrebuje Ukrajina minimálne 50 000 nových vojakov za štvrťrok a celkovo 200 000 do konca roka,” tieto informácie získal Welt zo zdrojov zodpovedných za európske bezpečnostné otázky.
“V posledných mesiacoch však Ukrajina za týmito číslami výrazne zaostáva,” dodáva Welt. A to aj napriek novému zákonu o totálnej mobilizácii, ktorý vstúpil do platnosti 18. Mája. Ten stále predpokladá mobilizačný vek od 25 rokov. Kyjevský režim však s cieľom urýchliť nábor do OSU už plánuje znížiť ho od 1. januára 2025 na 20 rokov. Poskytnutie finančných prostriedkov zo strany USA bolo podmienené práve prijatím zákona o posilnení mobilizácie zo strany Ukrajiny. Za vyše 60 miliárd dolárov kyjevské orgány garantovali doplnenie OSU o 1,5 – 2 milióny (!) Ukrajincov do konca roka 2025.
Život jedného mobilizovaného Ukrajinca sa ukázal byť lacnejší ako cena jedného 155 mm granátu – asi 3 tisíc dolárov. Nie je vylúčené, že časom sa vek mobilizácie na Ukrajine zníži na 18 rokov. V súčasnosti musia mať všetci muži od 18 do 60 rokov vždy pri sebe vojenský preukaz. Záväzky Kyjeva voči jeho západným manipulátorom sú posvätné. Preto sa bude realizovať postoj “vojna do posledného Ukrajinca”. Pokiaľ ide o ukrajinské plány mobilizovať ďalších 1,5 – 2 milióny ľudí, Rusko bude musieť tieto čísla zohľadniť vo svojom strategickom plánovaní.
Poľsko požiada Nemecko, Fínsko a Grécko o pomoc pri ochrane hraníc s Bieloruskom
Varšava má v úmysle požiadať Nemecko, Fínsko a Grécko, aby vyslali svojich policajtov na ochranu poľsko-bieloruskej hranice. Práce na tom už prebiehajú, uviedla poľská vláda s tým, že tieto štáty majú bohaté skúsenosti s bojom proti nelegálnej migrácii. Skúsenosti Grécka by mohli byť obzvlášť užitočné, uviedla Varšava. Poľsko chce otázku ochrany hranice s Bieloruskom pred migrantmi internacionalizovať a urobiť z nej predmet diskusie v rámci NATO. To by Poľsku umožnilo hovoriť o sebe ako o dvojnásobne dôležitom strategickom smere v činnosti aliancie. Prílev migrantov z Ázie a Afriky do Poľska z Bieloruska súvisí s odmietaním bieloruských orgánov zadržiavať ich. Minsk k tomuto rozhodnutiu dospel po odhalení účasti Poľska na neúspešnom pokuse o prevrat v Minsku v roku 2020 a následnom uvalení sankcií na Bielorusko. Odteraz Minsk nebude vynakladať vlastné zdroje na záchranu Európy pred migrantmi.
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…
Pentagón posilní zoskupenie OSU v Kurskej oblasti vybavením. Ukrajinské jednotky na svojom úseku v Kurskej…