Ruská rozprávka Žabia princezná – poklad starodávnej múdrosti

Každý už dávno vie, že ľudová múdrosť sa v rozprávkach uchováva a odovzdáva z generácie na generáciu. Nuž v dnešnej dobe sa dokonca prepisujú už aj rozprávky, aby vytvárali iný obraz. Rozprávka o žabej princeznej má veľmi veľa podôb no my budeme rozoberať tú prvú, skutočnú, ktorú možno mnohí takto napísanú ani nepoznajú. Moderné deti v našej počítačovej dobe z väčšej časti vyrastajú na iných, agresívnejších rozprávkach. Naši mudrci museli veľmi dlho skrývať dávne vedomosti v ľudových rozprávkach a piesňach, pretože bolo nebezpečné hovoriť priamo, ale prostredníctvom tradičných obrazov našej kultúry. Aj deti ľahko uhádli a pochopili túto múdrosť, ktorá bola zobrazená prostredníctvom rozprávok. Dnes je ťažké nielen pre deti, ale aj pre dospelých pri čítaní rozprávky vidieť jej skutočný význam. Aby sa vám odhalila skrytá múdrosť, musíte sa zaujímať o svoju RODnú tradíciu, potom pochopíte veľa z toho, čo sa v rozprávke píše medzi riadkami.

Príbeh sa začína tým, že cár-otec posiela svojich synov hľadať nevesty, pričom im dáva luk a šípy: Kam padne šíp, tam bude nevesta!

Kráľ si bol úplne istý, že šíp každého zaletí presne tam, kam treba. Navyše ukáže, ktorý z princov je vlastne pripravený stať sa v budúcnosti kráľom. Kto má aké obrazy v duši, takú bude mať ženu. Starší brat vystrelil šíp – padla na bojarský dvor, priamo oproti panenskej veži a cár si okamžite uvedomil, že jeho najstarší syn sníval o moci. Prostredný brat vystrelil šíp – šíp letel k obchodníkovi na nádvorí a zastavil sa na červenej verande a na tej verande stála dievčina, obchodníkova dcéra a kráľovi bolo jasné, že bohatstvo je pre neho najdrahšie. Mladší brat vystrelil šíp – šíp zasiahol bahnitý močiar a chytila ho žaba. Šíp vystrelený z luku symbolizuje impulz srdca. Najmladší syn sa s tým najprv nedokázal zmieriť. 

Takže šíp najmladšieho syna zasiahne močiar a za manželku dostane žabu. Žaba je mladá hmota (predstavovaná neskôr ako krásne dievča), je to záležitosť mladého ľudského tela. Preto je mladý muž – Ivan – mladá myseľ. Takže mladá Myseľ, ktorá sa práve začala inkarnovať na Zemi, nie je veľmi spokojná s Hmotou, ktorú dostal ako svoju manželku (v ktorej sa inkarnuje). Zdá sa mu odporná…odporná ako žaba.

Mladá Myseľ potrebuje žiť dlhý život, aby dosiahla harmóniu a stretla sa so svojím milovaným (aby videla hmotu v celej jej prirodzenej kráse). Rozpráva o tom starý muž (zrelá Myseľ, teda ľudia, ktorých myseľ je oddávna stelesnená na našej Zemi), ktorého na svojej ceste stretne Ivan. Dáva mu loptu – symbol našej cesty po ktorej kráčame : kam hodíš túto loptu, tam je tvoja cesta. Musíme prejsť touto cestou až do konca, aby sme získali skúsenosti a týmto vystúpili na vyššiu úroveň. Ďalšia bytosť je Baba Jaga, zrelá hmota. Pomôže aj nerozumnému Ivanovi a povie mu, ako poraziť Kašcheja: „ Jeho smrť je na konci ihly, tá ihla je vo vajci, to vajce je v kačke, tá kačka je v zajacovi, ten zajac je v truhlici a truhlica stojí na vysokom dube “. Dub je symbolom múdrosti. Ivanovi pomáha medveď, čiže Rozum a ten prichádza až s vekom, a nielen s vekom ale aj so skúsenosťami. Z truhlice vyskočí Zajac, ktorého predbehne ďalší Zajac a Kačica. Zajac je detstvo, kačica je lož. Všetky koncepty tohto života sú uložené v našom detstve. Naše detstvo je podklad tohto celého. Čo do seba vložíme, s tým žijeme. Vajíčko, ktoré vypadlo z kačice pomáha Ivanovi získať šťuku. Ak sú predstavy o živote nesprávne, falošné, potom nás naše túžby (Ryby) zavedú na nesprávne miesto a skončíme pri budovaní nešťastného sveta (Vajíčko). 

Ivan všetko pochopil a vrátil sa k žabke.

Neskôr sa zjaví žabia princezná vo svojej skutočnej rozkošnej podobe pred všetkými, idúc na hostinu k otcovi-kráľovi. Tam ukazuje, ako vyrába živú vodu z mŕtvej vody (z vína – voda) a z neživej hmoty – živú hmotu (hádže kosti, ktoré sa menia na labute). Mladá Myseľ neodolala a začala vyvyšovať Hmotu, obdivovať ju. Zabudol na jej mnohostrannú podstatu. “Vyšší celok”, ktorý dal na Hmotu kožu zo žaby, je Duch, naša emocionalita, ktorá, keď sa zamilovala, zavrhla všetko zlé a povýšila všetko dobré. 

Cár dáva nevestám príležitosť ukázať sa a žabka predvádza tie najkrajšie ženské vlastnosti: starostlivosť o manžela, túžbu urobiť všetko pre to, aby sa jej milý mal čo najlepšie, predvádza nádherné obrazy svojej duše, ktoré tešia nielen kráľa, ale všetkých jeho poddaných, a napokon sa na plese zjaví v plnej kráse a múdrosti. A kráľovi je jasné, že jeho najmladší syn bude múdrym vládcom.

Všetko je v našich rukách. To či náš svet bude zlý alebo dobrý je v našich rukách. Všetko závisí len od našich myšlienok a činov – “teda od Ihly, ktorou hmota tká svoje koberce” obrazy nášho života, našej reality. Prestaňme robiť zlé veci a udržujme si v sebe čistotu.

barbora