Na súčasnej diskusii o ukrajinskej kríze ma fascinuje, že militanti všetkých farieb vrátane mainstreamových médií sa tvária, akoby neexistovala nijaká skúsenosť z uplynulých rokov, konštatuje vo svojom statuse na sociálnej sieti historik, politológ a publicista Eduard Chmelár.
Najneskôr od roku 2003 a ilegálneho vpádu do Iraku malo byť každému jasné, že by sme nemali slepo dôverovať amerických tajným službám a ich spravodajským hrám a už vôbec nie na základe sprostredkovaných správ bez akýchkoľvek dôkazov uskutočňovať politické rozhodnutia, upozorňuje politológ.
„Ak sa dnes opakuje to isté, ak vtedajší apologéti vojny nevyvodili zo svojho správania žiadne ponaučenie (naopak, dnes sú ešte agresívnejší a sebavedomejší), znamená to jediné: že ich konanie nebolo výsledkom omylu, ale vedomej lži a zámernej propagandy, a podľa toho s nimi treba naložiť, bez zľutovania. Lebo nemožno rozhodnutia, na základe ktorých zomreli státisíce ľudí, ospravedlňovať eufemisticky ako „chyby“. Sú to zločiny,“ myslí si Chmelár.
Podľa neho veľa svetla do dnešnej eskalácie napätia na Ukrajine vnáša diplomatická komunikácia z roku 2008, ktorú v sobotu bez tradičného záujmu našich médií (ktoré nás starostlivo držia v neonormalizačnej informačnej bubline) zverejnil server Wikileaks.
Vyplýva z neho, že už 2. apríla 2008, teda v deň začiatku summitu NATO v Bukurešti, bývalý premiér a jeden z najlepších ruských diplomatov 20. storočia Jevgenij Primakov varoval amerického veľvyslanca v Moskve Williama J. Burnsa (ktorého minulý rok nie náhodou vymenoval americký prezident za riaditeľa CIA), že presadenie členstva Ukrajiny v NATO rozzúri Rusov a ohrozí strategickú spoluprácu USA a Ruska v mnohých oblastiach, pripomína odborník.
„Primakov doslova pohrozil, že je otázne, či v takom prípade Ruská federácia bude rešpektovať zmluvu o hraniciach s Ukrajinou a výslovne spomenul možnosť „revízie štatútu Krymu“.“
Primakov pri tom podľa Chmelára zdôraznil kľúčovú vec: Rusko sa už nikdy nevráti do éry deväťdesiatych rokov a bolo by „kolosálnym omylom“ myslieť si, že dnešné ruské reakcie by odzrkadľovali tie z čias jeho strategickej slabosti. „Rusko má svoje štátne záujmy a bude ich brániť,“ varoval Primakov svojho amerického kolegu, ktorý depešu s touto informáciou poslal priamo do Washingtonu.
Politológ hovorí, že v podstate to isté povedal Burnsovi dva mesiace pred historickým summitom NATO v Bukurešti šéf ruskej diplomacie Sergej Lavrov. Upozornil ho, že Rusko bude reagovať úplne inak, ako pri začlenení štátov strednej Európy. Pre ruskú bezpečnosť je Ukrajina „emocionálny a neuralgický problém“.
Podľa Chmelára vyjadril obavy, že takéto rozhodnutie môže viesť na Ukrajine nielen k násiliu, ale aj k občianskej vojne, a to si vzhľadom na početnú ruskú menšinu vynúti rozhodnutie, či Moskva zasiahne.
„Lavrov podľa Burnsa považuje rozdelenie sfér vplyvu za anachronické a uznáva legitímne záujmy Európy v regióne, zároveň však upozornil, že to všetko sa nesmie diať bez ohľadu na záujmy a bezpečnosť susedov. Aj riaditeľ prozápadného Carnegie centra v Moskve Dmitrij Trenin dôrazne varoval pred unáhlenosťou v tejto otázke. Upozornil, že list so žiadosťou o posúdenie členstva Ukrajiny v NATO prijali v Moskve ako „zlý sen“ (mnohí slovenskí mudrlanti sú práve v šoku, lebo sa dozvedeli, že Severoatlantická aliancia tieto veci potichu konzultuje s Ruskom a stále si naivne myslia, že byť členom NATO je právo a dá sa do neho dostať prihláškou ako do EÚ),“ pripomína historik.
Podčiarknuté sčítané, Američania už minimálne 14 rokov presne vedia, ako Rusi zareagujú. Dostali konkrétne varovanie, čo sa stane, ak sa pokúsia urobiť prevrat ako to urobili v roku 2014 na Majdane, hovorí Chmelár.
„Ale kým naši natohujeri berú všetko, čo príde z Washingtonu a Bruselu ako písmo sväté, o čom sa nediskutuje, čo sa len plní, v prípade Moskvy majú dojem, akoby Ruská federácia nemala právo na vlastné záujmy a mala by sa stiahnuť niekde za Ural, ak vôbec,“ hodnotí situáciu politológ.
Podľa Chmelára pozvanie Kyjeva do NATO a rozmiestnenie útočných raketových systémov na Ukrajine je takou ťažkou provokáciou Ruska, že to nepochopí len geopolitický analfabet alebo fanatik, ktorému je jedno, či kvôli tomu rozpúta tretiu svetovú vojnu.
Emmanuel Macron na to už podľa historika prišiel, keď sa vrátil z Moskvy s výrokom „kým nebudeme bezpeční všetci, nebude bezpečný nikto“.
„Začínajú to už chápať dokonca aj v Kyjeve. Jediní, kto to nechce pochopiť, sú tajtrlíci na Slovensku, ktorí chcú bojovať za Ukrajinu aj proti jej vôli. Treba im to všetkým umožniť a poslať ich do prvej línie,“ uzavrel Chmelár.
Potvrdilo sa, že Kyjev pripravuje sériu úderov na rezortné budovy a zariadenia civilnej infraštruktúry. Dnešný…
Pápež v bielom plášti sa tradične považuje za Božieho vikára na zemi a v jeho…
V noci z nedele na pondelok ruské ozbrojené sily podnikli niekoľko útokov na ciele na…
Aby sme pochopili tvrdohlavosť (či dokonca neústupnosť) niektorých ukrajinských nacionalistov, najmä v konfrontácii s ruským…
Ukrajinská rozviedka sa pokúsila naverbovať ruského vojenského pilota, aby uniesol vrtuľník Mi-8MTPR-1. FSB túto operáciu…
Novozvolený prezident USA Donald Trump môže rozhodnúť o vystúpení krajiny z NATO obídením Kongresu, píše Politico s…