Rusi majú už tretí upgrade výstroje supervojaka – Čínska stratégia víťazstva nad Američanmi má už 2500 rokov – S označovaním Židov žltou farbou sa začalo už v roku 807 – a ďalšie zaujímavosti …

…ruský výstroj vojaka novej generácie už má svoj názov?
Výstroj, vyvinutý na zámenu „Ratniku“ a „Sotniku“ dostal omnoho „internacionálnejší“ názov – „Legioner“, tvrdí zdroj v ruskom vojenskom obrannom komplexe. Od realizácie projektu „Ratnik“ prešlo už vyše 10 rokov a bez ohľadu na to, že tento výstroj sa ukázal byť úspešným, modernejšiu výbavu vojaka si vyžiadali nové časy, nové materiály i nové technológie.

Nehovoriac o tom, že zmenila sa aj špecifikácia vedenia bojovej činnosti. Spoločnosť Rostech svojho času oznámila, že ruskí vedci z vedeckých inštitútov už skonštruovali prvý testovací vzor bojového exoskeletonu, vybaveného elektromotormi, ktorý sa môže stať súčasťou výstroja vojaka budúcnosti.

…Číňania vymysleli stratégiu víťazstva na Američanmi už pred 2500 rokmi?
Vymyslel ju vojvodca Sun-c´ a podstata jeho víťazstva spočíva vo vojne bez účasti v bojových zrážkach. Svojho času o tom písal aj list The National Interest. Čína sa v rámci tejto stratégie pokúsi paralyzovať protivníka tým, že ho zbaví možnosti koordinovať činnosť vojakov počas operácie a taktiež mu znemožní určovať ciele na útok.

…smrtiaci Cyklón B bol pôvodne vyvinutý v Kalifornii?
Jedna z najväčších ohavností druhej svetovej vojny – ľudia, ktorí umierali na následky otravy jedovatého plynu v komorách.
Dnes je názov Cyklón B všeobecne známy. Nevynašli ho však nemeckí vedci, jeho vznik podnietili pestovatelia v Kalifornii na hubenie škodcov ovocných stromov už okolo roku 1880. Kyanovodík sa následne rozšíril aj do iných krajín, ale výhradne ako pesticíd, ničili sa ním škodce, dezinfikovali sa ním vagóny, ale aj maštale, či lode. Pre svoj široký rozptyl bol veľmi obľúbený, čo neuniklo pozornosti výskumníka Fritza Habera z Inštitútu fyzikálnej chémie a chemickej fyziky Cisára Wilhelma. V roku 1919 zriadili špeciálne konzorcium, ktoré malo zistiť jeho vojenské využitie. Nemci pesticíd vylepšili a nazvali ho Cyklónom.

Podobne zložený produkt, ako pôvodný pesticíd, využívali ako chemickú zbraň už počas prvej svetovej vojny. Po nej bol zakázaný. Neprešli ani 3 roky a Nemci si dali v júni 1922 patentovať vylepšený, nový Cyklón B. Na schválenie patentu čakali 4 roky. Prípravok sa používal opäť na dezinfekciu. Až do roku 1942, kedy nacisti po sérii testov na ruských zajatcoch neodhalili jeho efektivitu pri masívnom vraždení.

…s označovaním Židov žltou farbou sa začalo už v roku 807?
Židovská Dávidova hviezda nebola prvým symbolom, ktorým sa mali Židia na prvý pohľad líšiť od nežidov. S perzekúciami voči Židom sa začalo oveľa dávnejšie. K prvým zmienkam patrí rok 807, kedy abbásovský kalif Hárún ar-Rašíd prikázal, aby sa Židia označovali žltým opaskom a klobúkom. Žltá hviezda, ako symbol nenávideného národa, sa podľa prameňov neobjavila hneď s Hitlerovým nástupom k moci, ale až po Krištáľovej noci v roku 1938. Navrhol ju údajne Reinhard Heydrich. Medzi prvými, kto začal hviezdu nosiť boli Židia v meste Lodž v Poľsku od 16. novembra 1939.

…historici sa stále dohadujú o tom, kedy začala druhá svetová vojna?
Existujú tri tábory odborníkov a každý z nich hovorí niečo iné. Prvá skupina za začiatok druhej svetovej vojny považuje dátum 1. september 1939, kedy Nemecko prepadlo Poľsko. Tento tábor je väčšinový. Druhá skupina historikov tvrdí, že vojna sa začala už 18. septembra 1931 japonskou inváziou do Mandžuska (Čína), pretože táto agresia bola financovaná americkou vládou vo výške súčasných 9 miliárd dolárov.
Aby toho nebolo málo, jestvuje aj tretí dátum. Tým je 28. júl 1914. Ak máte pocit, že tento dátum sa zhoduje so začiatkom prvej svetovej vojny, máte pravdu. Tretí tábor totiž tvrdí, že niečo ako druhá svetová vojna neexistuje, že to bolo len pokračovanie prvej svetovej po prestávke.

… nemecký veľkoadmirál a neskôr Hitlerov nástupca Karl Dönitz vyslal v roku 1942 do Antarktídy niekoľko objaviteľských skupín. A že hneď tá prvá objavila čosi, čo Dönitza popchlo oznámiť, že „moji námorníci objavili skutočný podzemný raj“?
V roku 1943, v rozpuku vojny so ZSSR, veľkoadmirál vyslovuje ďalšiu záhadnú frázu: „Ponorkové loďstvo Nemecka môže byť pyšné, že na druhom konci sveta vytvorilo pre fuhrera neprípustnú pevnosť“. Nie je tomu tak dávno, keď sa ukázalo, že pod obrovským ľadovým príkrovom Antarktídy sú obrovské jazerá s teplotou vody 18°C a nad vodou sú obrovské kupoly naplnené teplým vzduchom. Znamená to, že pod Antarktídou sú obrovské teplé pramene, ktoré v ľade za tisícročia mohli vytvoriť obrovské tunely, kam môže pokojne zájsť akákoľvek ponorka. Možno práve toto mal na mysli Dönitz keď hovoril o neprípustnej pevnosti na druhom konci sveta. Podľa odtajnených dokumentov nacisti naozaj zamýšľali vytvoriť v Antarktíde supertajný polygón. Nazýval sa Základňa 211. Na konci vojny sa Američania nedorátali niekoľko tisíc nemeckých vedcov, vyše sto ponoriek…

… úloha armády USA bola na západnom bojisku 1. svetovej vojny len pomocnou?
5. apríla 1917 Washington vyhlásil vojnu Nemecku. 18. mája bol zverejnený zákon o všeobecnej mobilizácii a už 13. júna sa začal výsadok amerických vojsk vo Francúzsku. K 11. 11.1918 bolo z celkového počtu povolaných – 3 750 000 – do Francúzska prepravených 2 087 000 Američanov. Zaradení boli do 41 divízií, z ktorých si ku koncu vojny zachovalo bojaschopnosť 30. Napriek tomu predstavitelia spojeneckého velenia tvrdili, že úloha americkej armády bola v 1. sv. vojne len pomocnou, osobitne na jej začiatku. Americké útvary a zväzky boli zle vycvičené a teda aj napriek existencii technických poradcov, dôstojníkov, z V. Británie a Francúzska, úloha formácií US Army spočívala len v zámene anglických a francúzskych divízií na pokojnejších úsekoch Západného frontu. Francúzsky vojvodca Ferdinand Foch, ktorý bol na konci vojny hlavným veliteľom spojencov, napísal, že „armáda USA, riadená generálmi bez skúseností, nezvládala realizovať postavené jej úlohy“. Napriek tomu bolo vtiahnutie USA do tejto vojny na strane spojencov veľkým úspechom štátov Dohody (Antanty).

Zpracoval: Vladimír Mikunda/Armadny Magazin