Runy

Runa je tajný Obraz a nie písmeno alebo slabika; t.j. toto je kľúč k tajomstvu hlbokej podstaty fenoménu. Každá Runa je jedinečný koncept s mnohými nezávislými obrázkami; spojenie týchto obrazov sa otvára a dáva vznik novým nezávislým obrazom.

Povedzme, že sanskrt (toto je zjednodušená forma Ch’Árijskej Karuny) obsahuje až 50 nezávislých obrazov: 48 Rún a 2 interpunkčné znamienka, pričom každá nasledujúca Runa v texte ovplyvňuje tú predchádzajúcu a výsledkom je akoby, iný obraz. Ak teda 50 ľudí preloží text v sanskrte, každý dostane svoj vlastný preklad, pretože každý uvidí jeden z obrazov, ktoré sanskrt nesie.

Karuna je zbierka Run, t.j. Ka-Runa („KA“ na začiatku slova znamená „zjednotenie“, „zjednotenie“; Karuna je spojenie všetkých obrazov a konceptov). V hlavnej zbierke je 144 Run, ale k týmto hlavným Runám patria aj Runy času, Runy priestoru, Runy jednotlivých obrázkov atď., to znamená, že existuje veľa Run, napríklad v Knihe Svetla je použitých 256 Rún. Ale v skutočnosti existuje niekoľko miliónov Run, pretože existujú Runy, ktoré nesú jeden jediný obrazný význam, t.j. preniesť iba 1 obraz.

Príklad: Runa Jarila-Slnka znamená pád života, teplo a svetlo a obraz jasných, čistých vzťahov a iné jasné obrazy, ktoré budú závisieť od toho, ktorá Runa je pred alebo za. Ak sa však k tejto Rune navrchu pridá symbol „podstaty“, táto Runa už bude mať jeden obraz, čo bude znamenať samotné Jarilo-Slnko – Svetlo umiestnené v strede hviezdneho systému.

Runy sú napísané pod spoločnou čiarou nazývanou podnebesná.

• Ak je nad Runou dodatočná malá čiara, potom musíte prečítať jej štruktúrne poradie (alebo ako to teraz nazývame vo veľmi, veľmi zjednodušenej forme – číslica alebo číslo), t.j. v tomto prípade je hlavným obrazom, ktorý nesie v texte, číselný obrazový systém.
• Niektoré miesta v runovom texte môžu pri čítaní znieť ako bukvica, slabika, dvojslabičný systém alebo trojslabičný systém, t.j. stále závisí od tých znamení, ktoré stoja na vrchole, nad podnebesnou čiarou.

Čítanie runického textu

Na identifikáciu Obrazu vloženého do runického textu sa okrem jednoduchého povrchného čítania vykonajú ďalšie tri hlboké čítania. T.j. najprv prečítajú prvé povrchné písmo, potom prvé hlboké čítanie podľa obrazov každej Runy a v opačnom poradí. Takto rozoznávajú Kľúčovú Runu, ktorá určuje obrazný význam tohto textu. Potom je táto Kľúčová Runa dosadená do textu a už ovláda ostatné Runy zhora, s podnebesnej, t.j. výsledkom je úplne iný text – tomu sa hovorí druhé hlboké čítanie. Dostávajú druhý Kľúč, t.j. Obraz a teraz tento Obraz ovláda s podnebesnej – získa sa ďalšia informácia, toto je tretie hlboké čítanie. Potom sa všetky odčítania skombinujú, t.j. dostávajú úplné znenie a úplne iné informácie, ako nesie prvé jednoduché čítanie, hoci je stále nejakým spôsobom spojené s tromi hlbokými čítaniami.

Preto sa Karuna od nepamäti považovala za čisto žrecovský jazyk. Mnoho ľudí, aj keď použili Karunu, bolo to buď jej prvé jednoduché čítanie, alebo prvé hlboké čítanie.

Príklad: Runický text začiatku hymnusu-výzvy k Perúnovi: „Perún! Vmi, ktorý Ťa vzývajú…“ – to je prvé jednoduché čítanie, t.j. píše sa tu: „Perún! Počúvajte, dbajte na moje slová, na moju výzvu.“ Takýto text je pre ľudí ľahko čitateľný a zapamätateľný. Ale žreci čítajú iné, čítajú Obrazy: „Cesta je naša Ratná Útecha [PERUN]; Existujú Nadčasové Svety Vyšších Štruktúr [t.j. Zeme nachádzajúce sa mimo nášho systému]… atď.“ To znamená, že toto sú úplne iné informácie a toto je len prvé hlboké čítanie. Navyše slovo „Perún“ môže byť napísané v rôznych textoch s rôznymi runickými znakmi, t.j. niesť úplne iné Obrazy.

s.v.