Naša ekonomika rastie rýchlejšie ako ekonomika iných veľkých svetových mocností a to bez závislosti od ropy a plynu,“ vyhlásil ruský prezident na výročnom zasadnutí Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF).
Podľa odhadov Svetovej banky, ktoré boli zverejnené minulý týždeň, je Rusko v súčasnosti štvrtou najväčšou ekonomikou na svete na základe parity kúpnej sily, čím predbehlo Japonsko a Nemecko. Medzinárodný menový fond (MMF) v apríli uviedol, že očakáva, že ruská ekonomika bude v roku 2024 rásť rýchlejšie ako všetky vyspelé ekonomiky. Podľa Putina však krajina nesmie poľaviť v úsilí o ďalší rozvoj. Rusko začalo medzitým aktívne nahrádzať dolár a euro v zahraničnom obchode v súvislosti so západnými sankciami uvalenými kvôli konfliktu na Ukrajine.
Podiel rubľa v ruských zahraničnoobchodných operáciách naďalej rastie, zatiaľ čo platby v menách „nepriateľských“ štátov klesajú, uviedol v piatok ruský prezident Vladimir Putin, ktorý vystúpil na plenárnom zasadnutí Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF).
Pojem „nepriateľské“ sa vzťahuje na krajiny, ktoré uvalili na Rusko prísne finančné sankcie v reakcii na konflikt na Ukrajine.
„V minulom roku sa podiel platieb za ruský vývoz v tzv. toxických menách nepriateľských štátov znížil o polovicu. Zároveň rastie podiel rubľa na vývozných a dovozných transakciách, v súčasnosti sa blíži k 40 %,“ povedal Putin. Uviedol tiež, že podiel ruskej meny na medzinárodných platbách sa od roku 2021 strojnásobil.
Rusko začalo aktívne nahrádzať dolár a euro v zahraničnom obchode v súvislosti so západnými sankciami uvalenými kvôli konfliktu na Ukrajine. Odvtedy dramaticky znížilo počet bankových účtov a transakcií medzi spoločnosťami a finančnými inštitúciami, ktoré zahŕňajú západné meny. Pred začiatkom konfliktu predstavoval podiel amerického dolára a eura na ruských zúčtovaniach približne 90 %.
Podľa Putina v súčasnosti tvoria spriatelené krajiny tri štvrtiny obchodného obratu Ruska.
Rusko bude naďalej zvyšovať cezhraničné platby v národných menách s inými štátmi, uviedol prezident.
Putin tiež zdôraznil, že krajiny BRICS rozvíjajú vlastnú platobnú infraštruktúru, nezávislú od západných alternatív.
„Štáty [BRICS] pracujú na vytvorení nezávislého platobného systému, ktorý nepodlieha politickým tlakom, podvodom a tlaku vonkajších sankcií,“ povedal ruský prezident.
Ruská ekonomika rastie rýchlejšie ako ekonomika iných veľkých svetových mocností a to bez závislosti od ropy a plynu, uviedol v piatok prezident Vladimir Putin.
V prejave na plenárnom zasadnutí Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF) Putin uviedol, že ruský HDP sa vlani zvýšil o 3,6 %, čím sa v roku 2022 odrazil od 1,2-percentného poklesu v dôsledku sankcií súvisiacich s Ukrajinou. V tomto roku ekonomika pokračovala v expanzii, uviedol prezident.
„Za prvý štvrťrok tohto roka dosiahol rast 5,4 %. To znamená, že naše tempo rastu prevyšuje svetový priemer,“ povedal Putin. Zároveň prisľúbil významné štrukturálne zmeny s cieľom dosiahnuť „novú kvalitu a obsah hospodárskeho rastu v Rusku“.
Putin uviedol, že tento trend vychádza najmä z odvetví, ktoré nie sú založené na čerpaní prírodných zdrojov. Podľa ruského lídra bude v roku 2023 viac ako 40 % rastu HDP pochádzať zo základných odvetví, ako je výroba, stavebníctvo, logistika, komunikácie a poľnohospodárstvo, zatiaľ čo približne 60 % z podporných odvetví, ako je obchod, turizmus, gastroservis a finančné služby.
Poznamenal, že Rusko si stanovilo cieľ pripojiť sa k štyrom najväčším svetovým ekonomikám a zrejme ho aj dosiahlo. Podľa odhadov Svetovej banky, ktoré boli zverejnené minulý týždeň, je Rusko v súčasnosti štvrtou najväčšou ekonomikou na svete na základe parity kúpnej sily, čím predbehlo Japonsko a Nemecko. Podľa Putina však krajina nesmie poľaviť v úsilí o ďalší rozvoj.
„Chcel by som poznamenať, že to nie je otázka odhadov a systémov výpočtu HDP… Sme niekde blízko: Rusko, Nemecko, Japonsko – rozdiel je malý. Sme vpredu, ale rozdiel je malý,“ povedal Putin. Dodal, že teraz je nevyhnutné „udržať trvalo vysoké tempo a kvalitu rastu v dlhodobom horizonte“, aby si Rusko udržalo svoju pozíciu.
Rusko od začiatku vojenskej operácie proti Ukrajine vo februári 2022 čelilo viacerým kolám západných sankcií. Opatrenia siahali od zaradenia väčšiny ruských bánk na čiernu listinu a ich vyradenia z medzinárodného systému medzibankových správ SWIFT až po zmrazenie ruských devízových rezerv vo výške približne 300 miliárd USD.
Mnohí analytici pripisujú stabilný hospodársky rast Ruska napriek týmto výzvam jeho orientácii na trhy v Afrike, na Blízkom východe a v Ázii, ako aj fiškálnym zmenám, ktoré prijali finančné orgány krajiny.
Medzinárodný menový fond (MMF) v apríli uviedol, že očakáva, že ruská ekonomika bude v roku 2024 rásť rýchlejšie ako všetky vyspelé ekonomiky. Podľa jeho prognóz by mal HDP krajiny vzrásť o 3,2 %, čo prevyšuje očakávané miery rastu v USA (2,7 %), Spojenom kráľovstve (0,5 %), Nemecku (0,2 %) a Francúzsku (0,7 %).
Ruský minister financií Anton Siluanov už skôr uviedol, že v roku 2024 očakáva rast HDP na úrovni minulého roka, zatiaľ čo Ruská centrálna banka ho odhaduje na 2,5 – 3,5 %.
Ministri financií štátov BRICS v súčasnosti skúmajú možnosť spustenia spoločného systému finančného vyrovnania založeného na technológii blockchain, ktorá by sa mohol používať namiesto západného systému finančných správ SWIFT, uviedol v piatok ruský minister financií Anton Siluanov.
Technológia blockchain predstavuje elektronickú dátovú sieť fungujúcu nezávisle od akéhokoľvek centrálneho riadenia a poskytuje svojim užívateľom nenapadnuteľné a transparentné dátové úložisko.
Vytvornie alternatívneho platobného systému je kľúčovým cieľom nového mechanizmu, nakoľko zúčtovanie v amerických dolároch v súčasnosti predstavuje „veľké riziko“ pre účastníkov globálneho obchodu, povedal Siluanov pre denník Izvestija na okraj Petrohradského medzinárodného ekonomického fóra (SPIEF).
Ruský minister uviedol, že Rusko navrhuje vytvoriť spoločnú platformu na výmenu digitálnych finančných aktív, ktoré by emitovali centrálne banky na základe národných mien.
„Nový systém vyrovnania založený na moderných digitálnych technológiách je vecou budúcnosti,“ povedal a zdôraznil „digitálne finančné aktíva, tokeny a systém blockchain“ ako nástroje, ktoré umožňujú opustiť SWIFT.
Nový platobný systém nebude pre banky predstavovať žiadne riziko, keďže operácie sa nebudú spracovávať prostredníctvom bankových systémov, uviedol Siluanov a zároveň zdôraznil, že na návrhu sa musia najprv dohodnúť všetky členské štáty BRICS.
Používanie národných mien je v súčasnosti pre Rusko hlavným nástrojom cezhraničných platieb, povedal Siluanov a dodal, že Rusko a jeho obchodní partneri stále hľadajú nové spôsoby podpory dovozno-vývozných aktivít.
„Zúčtovanie v národných menách je tiež východiskom, ale vidíme, že existujú obmedzenia pre finančné inštitúcie, ktoré dnes nie sú vždy pripravené, vzhľadom na sankčné riziká, spracovávať platby s ruskými bankami,“ vysvetlil minister.
Rusko presadzuje vlastný domáci platobný systém ako spoľahlivú alternatívu k systému SWIFT, keďže mnohé finančné inštitúcie v krajine boli v roku 2022 odrezané od západnej finančnej siete. Ruský systém medzibankových správ SPFS zabezpečuje bezpečný prenos finančných správ medzi bankami v krajine aj mimo nej. Moskva tiež urýchlila úsilie o odklon od systému SWIFT tým, že obchoduje s medzinárodnými partnermi s použitím ich národných mien.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…