ROZPRÁVKA O SLIEPOČKE JARABEJ.

Často nám prichádzajú prosby o uvedenie takých rozprávok pre deti, ktoré by neboli upravené. Takéto niečo je dnes veľmi ťažké, no cesta jestvuje. Vieme o tom, že staré rozprávky – a nielen tie – boli v minulosti zámerne upravené, aby sme neboli schopní nájsť v nich racionálne zrno.

My už vieme aj to, že žiadna Múdrosť našich Predkov – rozprávky či napríklad ľudové pesničky nevynímajúc – majú hlbokú podstatu. Ide najmä o to, aby sme boli schopní sa skrz ne po Noci Svaroga navrátiť k Starému Poznaniu. Ako príklad sme si už uviedli rozprávku Dedko ťahá repku.

Jednou z takýchto múdrostí našich Predkov je aj rozprávka o Sliepočke Jarabej. Čo to dnes znamená „jarabá“? Mnohí to už asi ani netušia. A to ešte máme aj ľudovú pesničku „Kohútik jarabý“… nuž „jarabý“ znamená „pestrofarebný“. Koľko detí dnes videlo na vlastné oči pestrofarebnú sliepočku či kohútika?

Táto rozprávka patrí medzi slovanské, t.j. v každom slovanskom národe sa nejakým spôsobom uchovala. Patrí teda aj k tradícii Slovienov. Najskôr si ju v krátkosti uveďme:

Boli raz Dedko a Babka.

I mali Sliepočku Jarabú.

Zniesla raz Sliepočka Vajíčko.

No vajíčko nebolo Obyčajné, ale Zlaté.

Dedko bil, bil, no rozbiť ho nemohol.

Babka bila, bila, ale rozbiť ho nemohla.

A tu myška okolo prebehla,

chvostíkom zamávala

a Vajíčko spadlo a rozbilo sa.

Plače Dedko, plače Babka,

ale tu im sliepočka hovorí:

Neplač Dedko.

Neplač Babka.

Znesiem ja vám Vajíčko druhé:

nie Zlaté, ale Obyčajné.

Čo môže byť ukryté za týmto jednoduchým príbehom? Do každej rozprávky naši žreci ešte pred pokresťančením ukryli nejakú tajnú narážku tak, aby prežila stáročia. Nuž pozrime sa na to, čo je ukryté v tejto rozprávke.

Vajíčko naši Predkovia vždy používali ako symbol Života. No v tomto prípade je Vajíčko použité ako obraz Múdrosti. Nie náhodou sme mali aj príslovie: „Sliepočka po zrnku zobe, ale sýta býva“. Príslovie hovorí o tom, čo je dnes zachované aj v inom prísloví: „Babka k babke, budú kapce“. Samozrejme, že nejde o babky, ale o malé hodnoty, ktoré ak sa trpezlivo zbierajú prinesú nakoniec veľkú hodnotu.

A tak aj z malého možno postupne, nebadane, poskladať niečo veľké a dôležité. Napríklad v našej rozprávke Sliepočka Jarabá zniesla Zlaté vajíčko. Znamená to, že darovala Dedkovi a Babke tú Posvätnú Múdrosť, ktorú zhromažďovala celý svoj život – to je obraz Zlatého Vajíčka.

Samotná Sliepočka je obrazom Mudrca, ktorý sa nenáhli za Poznaním tak, ako to je dnes moderné, t.j. „mať všetko hneď teraz“. Ale postupne, rok za rokom zbiera kúsočky poznania, až dostane celok, t.j. Zlaté Vajíčko. Aj preto máme ďalšie príslovie našich Predkov: „Všetko má svoj čas“. Znamená to napríklad, že malému dieťatku treba najskôr podávať informáciu vo forme rozprávky, lebo ešte na viac nedorástlo. Nie je na tom nič zlého, jednoducho je ešte maličké. A takto – ako každý z nás – tokom života postupne, po zrniečku, naberá Múdre Poznanie.

V rozprávke Dedko s Babkou chceli Zlaté Vajíčko rozbiť. Znamená to, že chceli spoznať „Zlatú Múdrosť“ veľmi rýchlo, bez námahy, veď nemajú čas čakať. Vôbec ich nezaujíma, že Sliepočka Jarabá musela zbierať Múdrosť zrniečko po zrniečku. Chcú to jednoducho moderne – všetko hneď teraz. Toto je dnes jedna z hlavných ľudských chorôb, ktorá nie je fyzická, ale Duchovná. No Múdrosť sa nedá ani kúpiť za peniaze, ani naliať do hlavy. Teda hoci bili, bili, Vajíčko nerozbili. Znamená to, že Prastará „Zlatá Múdrosť“ bola nad ich sily. Neexistuje žiadna skratka, za žiadnu kúpnu cenu. A tu myška okolo prebehla, chvostíkom zamávala a Vajíčko spadlo a rozbilo sa. Znamená to, že pri nesprávnom, nešetrnom prístupe možno Starú Múdrosť ako celostný systém zničiť, alebo rozbiť na drobné kúsky. My už vieme, že dostať do rúk „Zlatú Múdrosť“, keď človek ešte nedorástol do nej, t.j. ešte nedorástol do uvedomenia si tohto Poznania je dokonca nebezpečné. Poznanie sa len vtedy stáva užitočné, keď človek žije v súlade s ním. Vari ani netreba zdôrazniť, že informácia sama osebe je iba svedectvo o čomkoľvek. Informovaný človek ešte nemusí byť múdry. Dnes je veľa ľudí informovaných – stále niečím novým – ale to ešte ani zďaleka neznamená, že majú Múdrosť. Oni zrnká ani nezbierajú, oni sa v nich iba prehŕňajú. Preto naši Predkovia hovorili, že najdôležitejšie je dodržiavať Dva Veľké Princípy:

Sväto ctiť Bohov i Predkov svojich;

Vždy žiť podľa Svedomia i v harmónii s Prírodou.

Naša rozprávka sa končí tým, že Sliepočka utešuje Dedka s Babkou tým, že im znesie druhé vajíčko, ale už „nie Zlaté, ale Obyčajné“. Znamená to, že ak ešte nedorástli na potrebnú úroveň chápania, tak im dá jednoduchú informáciu, nie tajnú, Hlbinnú. Na tú je ešte priskoro. „Obyčajné Vajíčko“ je prostá, životná Múdrosť, ktorú by mal poznať každý.

pb