Hlavnou udalosťou uplynulého týždňa bol samit G7 v anglickom grófstve Cornwall, ktorý predstavoval pre svetových lídrov cestu z pandemickej stagnácie.
Na pozadí trojdňového stretnutia, ktoré nasledovalo po večernom prijatí Alžbety II. a prebiehajúcich ekologických protestoch počas samitu, sa objavilo nové kolo transatlantických aktivít. No voči Bidenovi, ako jednej z kľúčových postáv samitu, ohlasujúceho „návrat USA“, prechovávajú Európania značný skepticizmus. Vedúci predstavitelia EÚ pochybujú o dôveryhodnosti demokratov ako partnera, potom čo predchádzajúci americký líder Donald Trump narušil vzájomné vzťahy s Európou. A v materiáli zverejnenom denníkom „The New York Times“ otvorene písali o obavách Európanov, najmä Poliakov, že Biden „v zabudnutí“ smeruje k obnoveniu vzťahov s Ruskom.
Po skončení samitu prijali členské štáty „Sedmičky“ spoločné komuniké, ktorého hlavnými témami boli globálny boj proti pandémii COVID, v rámci ktorého sa plánuje pridelenie 1 miliardy dávok na očkovanie v krajinách v núdzi, ako aj riešenie otázok zmeny podnebia a hospodárske oživenie.
Diskusia o Rusku však nezabrala významnú časť samitu. Najzaujímavejším bodom bola opozičná pozícia voči čínskej politike, ktorá bola najprísnejšou v histórii spoločného postavenia krajín G7 vo vzťahu k tomuto ázijskému štátu. Prvýkrát sa považovalo za vážnu výzvu posilňovanie čínskej vojenskej sily a odsúdená bola aj pozícia Pekingu týkajúca sa ujgurskej menšiny a situácie v Hongkongu. Bolo rozhodnuté pomôcť rozvojovým krajinám prekonať krízy, zaviesť investície do infraštruktúry a obnoviť globálnu ekonomiku vytváraním nových pracovných miest, podporou inovácií a rozvojom programov pre rovnosť v profesionálnom prostredí. To bola akási protiváha čínskeho projektu „Hodvábna cesta“, ktorý na Západe dlho vyvoláva obavy. Iniciatívy samitu vo veľkom rozsahu ohlasujú začiatok novej studenej vojny proti geostrategickému protivníkovi.
Jasne formovaná pozícia pri konfrontácii s ekonomickým a vojenským vplyvom Číny je indikátorom toho, že krajiny G7 prejavili solidaritu napriek tomu, že ich európska časť bola zameraná na miestne problémy spôsobené obdobím po Brexite. Je zaujímavé, že vedúci predstavitelia krajín G7 nebudú schopní vyriešiť otázky zmeny podnebia bez Pekingu. A to aj napriek tomu, že implementácia klimatickej agendy na samite už bola uznaná za neúspech.
Rozhodnutia prijaté „Sedmičkou“ Čínu oprávnene pobúrili: predstavitelia čínskeho veľvyslanectva vo Veľkej Británii požadovali ukončenie zasahovania do vnútorných politických záležitostí ČĽR a poškodzovania záujmov Nebeskej ríše. Všetky obvinenia boli označené za neopodstatnené „ohováranie“ zo strany lídrov G7 a prezentované ako neudržateľný pokus rozhodovať o „osude sveta“.
V multipolárnom systéme sa už neodporúča nadvláda bloku niekoľkých krajín pri riešení otázok štruktúry súčasného sveta. Problémy terajšej sociálno-ekonomickej a environmentálnej agendy by sa mali riešiť konzultáciami za účasti všetkých krajín svetového spoločenstva a „byť založené na zásadách Charty OSN a normách medzinárodného práva“. Ak bude takáto téza prijatá ako axióma, nemôžeme hovoriť o „globálnom triumfe skupiny G7“, a to ani pokiaľ ide o USA, ktoré sa „vrátili do Európy“.
Podobné stanovisko vyjadril aj taliansky politický expert, predseda Medzinárodného inštitútu globálnych analýz „Vision & Global Trends“ Tiberio Graziani, ktorý sa vyjadril aj k nadchádzajúcemu stretnutiu prezidentov USA a Ruska.
„Skupina G7 v konečnom uznesení v skutočnosti nenavrhla strategické smery, ktoré by mohli vážne ovplyvniť medzinárodnú dynamiku, konkrétne nezastaviteľný pokrok Číny na svetovej scéne a úžasnú odolnosť Ruskej federácie. Biden samozrejme zostáva uznávaným lídrom Západu, a preto sa zúčastnil na samite. No pri svojej konfrontácii so šéfom Kremľa sa bude musieť spoliehať na silové argumenty, nie na politiku a diplomaciu. Skutočne sa bude musieť spoliehať predovšetkým na svoju pozíciu „primus inter pares“ v transatlantickej koalícii. Ale aj napriek tomu treba poznamenať, že NATO od roku 2021, okrem finančných problémov a rozporov, ktoré ohlásil Trump, zďaleka nie je vo vynikajúcom stave. Trpí tým akákoľvek bloková stratégia. „Marš NATO na východ“ zasahuje na Ukrajinu, základňu Západu, ako Zelenskij Ukrajinu označil. V skutočnosti s možným začlenením Kyjeva do Severoatlantického paktu hrozí, že sa NATO dostane do situácie, ktorá je pre európskych partnerov príliš riskantná, a tí určite nebudú chcieť znášať takúto vojenskú a strategickú zodpovednosť od roku 1949, kedy bolo transatlantické spojenectvo založené.“
Polina Bobko, špeciálne pre News Front
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…