Rozhodnutie vyliečiť ekonomiku vakcínami

Prepojenie ekonomického oživenia s očkovaním – alebo podvod alebo neprofesionalita

Pred rokom WHO oznámila, že  sa vo svete začína „pandémia“. Od tohto okamihu boli vo väčšine krajín sveta urgentne zavedené reštriktívne opatrenia, ktoré ovplyvňujú životy miliárd ľudí na planéte. Bola vyprovokovaná hospodárska kríza – najhlbšia v povojnovej histórii. 

Podľa odhadov MMF bol pokles svetového HDP v minulom roku 3,5%. Ekonomiky krajín G7  poklesli o 5,9% (USA – o 3,4%), krajín EÚ – o 7,2%. Jedine Čína na konci roka vykázala hospodársky rast (podľa MMF 2,3%). Uplynulý rok zrušil všetky zisky dosiahnuté globálnou ekonomikou v priebehu desaťročia; objavilo sa klišé „stratené desaťročie“.

Krajiny G20 vo všeobecnosti minuli na podporu svojich ekonomík viac ako 13 biliónov dolárov. Zvlášť vynikajú USA, kde celkové rozpočtové výdavky na boj proti vírusovej hospodárskej kríze dosiahli ročne 5 biliónov dolárov. Popredné centrálne banky vložili v minulom roku do ekonomiky asi 10 biliónov dolárov. Kľúčové sadzby centrálnych bánk boli na najnižšej úrovni. Vo Federálnom rezervnom fonde USA sa sadzba udržiavala na úrovni 0 – 0,25%; v Európskej centrálnej banke – na nule; v Bank of Japan – na úrovni mínus 0,10%; vo Švajčiarskej národnej banke – mínus 0,75%. Centrálne banky zvyšovali ponuku peňazí hlavne nákupom štátneho dlhu. Celkový verejný dlh vo svete sa v minulom roku zvýšil o 10 biliónov, dolárov, alebo o 15%.

V minulom roku začali centrálne banky aktívne nakupovať aj podnikové dlhopisy a dokonca aj akcie (ktoré predtým bývali exotikou). Centrálne banky USA, EÚ, Japonska a Veľkej Británie uskutočnili v roku 2020 bezprecedentné „kvantitatívne uvoľňovanie“, keď z trhu odkúpili štátne a podnikové cenné papiere v hodnote 7,8 bilióna dolárov.

Minulý rok reálna ekonomika vo svete klesala, ale finančné trhy rástli. Celková kapitalizácia trhu podnikových cenných papierov dosiahla ku koncu roka 100 biliónov dolárov, čo je o tretinu viac ako kapitalizácia na začiatku roku 2020. Akciové indexy mnohých popredných spoločností v priebehu roka exponenciálne rástli; Napríklad akcie spoločnosti Tesla Elon Musk zdraželi 9-krát.

Táto „hostina v čase moru“ však nie je zadarmo. Bude treba zaplatiť.

Po prvé, je potrebné vybaviť prudko zvýšené dlhy.

Po druhé , bubliny na trhoch s akciami nemôžu trvať donekonečna. Teoreticky ich môže podporiť rast ziskov „nafúknutých“ spoločností, je však nepravdepodobné, že rovnaká Tesla bude schopná zvýšiť svoje zisky deväťkrát (v pomere k rastu svojej kapitalizácie). Bubliny spľasnú a v roku 2021 nie je vylúčená druhá séria recesie.

Po tretie, existuje riziko vážneho zvýšenia inflácie. Miliardy a bilióny dolárov, ktoré sa minulý rok dostali na finančné trhy, môžu odtiaľ začať prúdiť na trhy najrôznejších druhov tovaru – suroviny a hotové výrobky, investičné tovary, spotrebný tovar. Akciové indexy a ceny akcií jednotlivých korporácií už klesajú. Náznaky rastúcich cien surovín, energetických zdrojov, potravín a mnohých druhov priemyselných výrobkov sú už viditeľné.

Centrálne banky sa usilovne snažili o zavedenie veľmi mäkkej („holubičej“) menovej politiky. Známky inflácie, ktoré sa objavili, sú signálom, že je čas ukončiť holubičiu politiku a prejsť k jastrabej politike, čo znamená zníženie ponuky peňazí a zvýšenie základnej sadzby. To je však spojené s množstvom problémov. Jedným z nich je zvýšenie splátok úrokov z verejného dlhu. Pri kľúčových sadzbách už na úrovni 2-3 percent dokonca hrozí, že sa náklady na obsluhu verejného dlhu premenia na hlavnú položku rozpočtových výdavkov, ktoré prevýšia výdavky na obranu, ekonomickú podporu a ďalšie vládne programy.

Vlády a centrálne banky dnes bolestne hľadajú cestu z ekonomických slepých uličiek vyvolaných „pandémiou“, ale hľadajú za nad rámec kompetencie ekonómov a finančníkov – v medicíne a v zdravotníctve. Začala sa rozširovať zvláštna viera, že z ekonomickej slepej uličky možno nájsť cestu pomocou… očkovania obyvateľstva. Prognózy posledných mesiacov považujú očkovanie za najdôležitejší predpoklad riešenia ekonomických problémov. Ak bude hromadné očkovanie – dôjde k zotaveniu a rastu. Ak sa to nepodarí, dôjde k novej obchodnej karanténe (lockdownu) a bude pokračovať finančná a hospodárska kríza.

MMF predpovedá, že masové očkovanie sa bude uskutočňovať v planetárnom meradle ačrtá sľubné vyhliadky: v Európskej únii v roku 2021 môže rast HDP dosiahnuť 4,2%, v USA – dokonca 5,1%. Ekonomické oddelenia vlád a centrálnych bánk nesledujú ani tak ekonomiku, ako to, ako sa mení situácia s COVIDom-19 a ako postupuje očkovanie. A zdá sa, že to ide dobre. K 16. marcu 2021 pokrývala vakcinácia 40% populácie Spojeného kráľovstva, 33% populácie USA a 12% populácie krajín EÚ.

V posledných prognózach zahraničných vládnych organizácií a súkromných spoločností vidím čoraz optimistickejší tón. V marci uskutočnila Bank of America prieskum medzi  manažérmi bánk na Wall Street a tu sú výsledky: 91% respondentov očakáva zrýchlenie hospodárskeho rastu, 89% očakáva zvýšenie ziskov. Oba ukazovatele sú rekordné za celý čas, čo sa uskutočňujú prieskumy (od roku 1994).

Optimizmus je viditeľný aj na trhoch. Tak napríklad, v marci ceny kovov vzrástli na úroveň, ktorá sa nezaznamenala za posledných 7 rokov; na trhu s potravinami – sú ceny  najvyššie za 6 rokov. Ceny ropy sú už v priemere 60 dolárov za barel a prorokuje sa ich návratnosť na rekordných 100 dolárov.

Niekoľko slov o Rusku. Vírusová a hospodárska kríza ho neobišla. Podľa odhadov MMF, v roku 2020 bol pokles HDP v Ruskej federácii 3,1%. To je o niečo menej ako svetový priemer na jeseň. Pravdepodobne preto, že vo väčšine západných krajín sa v minulom roku uskutočnili dva lockdowny, v Rusku – jeden. Celkový objem protikrízových opatrení v Rusku sa v roku 2020 odhaduje na 65 miliárd dolárov, čo je približne 4,5% HDP. Rast ponuky peňazí nebol taký veľký ako na Západe; miernejší bol aj rast rozpočtového deficitu a štátneho dlhu RF. Kľúčová sadzba Banky Ruska bola znateľne vyššia ako v ekonomicky rozvinutých krajinách Západu (v Rusku sa vlani držala na úrovni 4,25%), zároveň však bola neporovnateľne nižšia ako v minulých rokoch ( v decembri 2014 Centrálna banka zvýšila sadzbu na 17%).

Tento rok však inflácia v Ruskej federácii začala rásť. Peňažná zásoba, ktorú minulý rok vytvorila Banka Ruska, začala zrejme prúdiť na komoditné trhy, čo zvyšovalo ceny spotrebného aj priemyselného tovaru. Na začiatku roka zverejnila Centrálna banka svoju prognózu inflácie na rok 2021: 3,7 – 4,2%. Avšak k 9. marcu na ročnej báze hodnota tohto ukazovateľa dosiahla 5,8%. Ukazuje sa, že skutočná kľúčová sadzba Banky Ruska (berúc do úvahy infláciu) má už zápornú hodnotu. Finanční analytici svorne tvrdia, že tento rok bude Centrálna banka Ruskej federácie nútená zvýšiť kľúčovú sadzbu s prihliadnutím na rastúcu infláciu. A to, podľa názoru mnohých odborníkov, povedie k zvýšeniu nákladov na pôžičky, na Ministerstve financií ku vzniku problémov s umiestňovaním nových tranží DFP (dlhopisov federálnych pôžičiek) a k rastu rozpočtových výdavkov na správu verejného dlhu.

MMF dáva prognózu  pre Rusko na rok 2021: jeho HDP bude musieť vzrásť o 3,1%, avšak s výhradou: za podmienky masového očkovaniu populácie. Podľa posledných údajov (k 14. marcu) bol počet zaočkovaných v Rusku 5,45 milióna, z toho 2,15 milióna úplne zaočkovaných. Ukazuje sa, že počet plne zaočkovaných ľudí bol iba 1,5%, čo sa nedá porovnať s „úspechmi“ Západu.

Ak sa budeme riadiť logikou ekonómov z MMF, bez urýchlenia vakcinácie nemá Rusko šancu dostať sa z negatívnej zóny, v ktorej sa nachádzalo minulý rok. USA, EÚ a Spojené kráľovstvo so svojou vysokou mierou zaočkovanosti budú totiž v ekonomických ukazovateľoch pred ostatnými.

Takto sa rodí ďalší mýtus. Nahrádza mýtus, že hospodárska kríza vo svete vznikla kvôli neviditeľnému vírusu. Nie raz som písal, že „pandémia“ sa mala stať zásterkou na krytie skutočných príčin krízy – nerovnováhy nahromadenej po desaťročia vo svetovom hospodárstve a medzinárodných financiách, ale najhlbšia recesia roku 2020 bola pripísaná koronavírusu a prinútila ľudí tomu uveriť.

Teraz chcú, aby ľudia verili, že s úplným očkovaním bude ekonomika prekvitať. Nie som lekár a nebudem sa venovať epidemiológii, ale ako ekonóm zodpovedne vyhlasujem:  spájanie ekonomického oživenia s očkovaním je buď podvod, alebo úplný nedostatok profesionality . Skutočné príčiny krízy spočívajú v kapitalistickom modeli ekonomiky, ktorý od roku 1825 vstupuje do kríz s prekvapivou frekvenciou. A keď hovoríme o medicíne, dovolím si analógiu: nesprávna diagnóza stanovená lekárom môže oddialiť liečbu pacienta a viesť dokonca k smrti. Rovnako je to aj v ekonomike.

Komentár  Valentína Katasonova (Fond strategickej kultúry)

zdroj: hlavný denník