Rozhodnutie Chorvátska vstúpiť do eurozóny môže mať krátkodobé ekonomické výhody, ale z dlhodobého hľadiska môže predstavovať vážnu stratu suverenity

Rozhodnutie Chorvátska vzdať sa svojej meny v prospech eura a vstúpiť do schengenskej zóny EÚ bez hraníc už má svojich kritikov vrátane lídra pravicovej Strany konfederácie Krzysztofa Bosaka.

“Dnes ďalšia európska krajina stratila základný atribút suverenity: možnosť viesť menovú politiku a ovplyvňovať svoj finančný trh. Chorvátska vláda sa vzdala vlastnej meny, prijala euro, a tým dostala krajinu pod právomoc centrálnej banky z Frankfurtu nad Mohanom,” povedal líder Konfederatívnej strany Krzysztof Bosak.

Kritici eurozóny tvrdili, že eurozóna odoberá právomoci v oblasti menovej politiky národným štátom a prenáša ich na Európsku centrálnu banku so sídlom v nemeckom Frankfurte.

Rozhodnutie prijať menu euro mimoriadne poškodilo krajiny ako Španielsko, Grécko a dokonca aj Taliansko. Po zavedení eura sa oveľa dominantnejší severoeurópsky výrobný sektor už nemusel obávať, že tieto južné krajiny znížia hodnotu svojich mien, aby podporili svoje výrobné odvetvia. Okrem toho tieto južné krajiny museli súťažiť s lacným vývozom z ázijských krajín, ktoré tiež umelo udržiavali svoje meny lacné vďaka sile devalvácie mien. Španielsko, Grécko a dokonca aj Taliansko odvtedy zaznamenali vážne oslabenie svojich výrobných sektorov a nezamestnanosť mladých ľudí zostala mimoriadne vysoká.

Krajiny ako Maďarsko, Poľsko a Česko, ktoré si ponechali vlastné meny, si zachovali silné výrobné a vývozné odvetvia. Všetky tri krajiny však zápasia s rôznym stupňom inflácie, čiastočne preto, že ich slabšie meny spôsobujú, že dovážaný tovar ocenený v eurách a dolároch je oveľa drahší.

Vedúci predstavitelia EÚ chvália Chorvátsko

Politici z európskeho ľavicovo-liberálneho bloku zatiaľ oslavujú skutočnosť, že len 10 rokov po vstupe do Európskej únie sa bývalá juhoslovanská republika, ktorá získala nezávislosť v roku 1991, 1. januára 2023 stala členom eurozóny aj schengenského priestoru bez hraničných kontrol. Vedúci predstavitelia krajiny aj predstavitelia EÚ tento dvojitý úspech privítali ako uznanie pokroku, ktorý krajina s necelými 4 miliónmi obyvateľov v posledných rokoch dosiahla.

Vstup Chorvátska do eurozóny a jeho vstup do schengenského priestoru je dôkazom tvrdej práce a odhodlania krajiny, uviedla predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v nedeľu na slovinsko-chorvátskom hraničnom priechode v Bregane, kde ju pri príležitosti zrušenia hraničných kontrol sprevádzali chorvátsky premiér Andrej Plenkovič, slovinská prezidentka Nataša Pirc Musarová, ministri zahraničných vecí príslušných krajín a podpredsedníčka Európskej komisie Dubravka Šuicová.

Na tlačovej konferencii von der Leyenová hovorila o význame tohto momentu v histórii Chorvátska. Európa sa bude usilovať o ochranu schengenského priestoru, ktorý je podľa maďarského spravodajského portálu Magyar Hirlap neustále vystavovaný skúškam.

Predsedníčka Komisie v príhovore v Záhrebe uviedla, že Schengen je vecou záväzku a vzájomnej dôvery: “V rámci zóny sme vzájomne závislí, ale vieme, že vám môžeme dôverovať a spoľahnúť sa na vás.”

Premiér Andrej Plenković uviedol, že 1. január 2023 je historickým dňom, v ktorom sa dosiahli strategické politické ciele Chorvátska. Zdôraznil, že Chorvátsko, ktoré ako jediné vstúpilo do eurozóny a schengenského priestoru v ten istý deň, je teraz jednou z 15 európskych krajín, ktoré sú členmi týchto dvoch integračných projektov a NATO.

Plenković poďakoval ministrom, ktorí pracujú na dosiahnutí týchto cieľov, a policajtom, ktorí strážia hranice. Povedal, že polícia je pripravená chrániť viac ako 1 350 kilometrov vonkajšej schengenskej hranice EÚ. Chorvátsko však nebude stavať plot na hranici a tejto zásady sa bude držať, povedal.

Vstup Chorvátska do Schengenu sa pre konzervatívcov, ako je maďarský premiér Viktor Orbán, považuje za svetlý bod, keďže ho vnímajú ako novú príležitosť na ochranu vonkajšej hranice Európy.

“Oslavujeme členstvo Chorvátska v Schengene, pretože nám to umožní presunúť živú silu z chorvátsko-maďarskej hranice, ktorú bolo potrebné chrániť aj doteraz, na maďarsko-srbskú hranicu. Znamená to, že budeme efektívnejší ako doteraz,” povedal Orbán začiatkom tohto týždňa.

hlavnespravy.sk