Rozdiel medzi bežným vnímaním a realitou v súvislosti s konfliktom na Ukrajine

Veľmi dôležitým aspektom demokracie má byť, že dobre informovaná verejná mienka je schopná významným spôsobom ovplyvňovať vládnu politiku, pričom funguje ako účinný korektív.

Politické chyby a deformácie majú teda primeranú šancu na skorú nápravu a ešte väčšiu šancu na nápravu v primeranom čase. Na zabezpečenie dobrej informovanosti ľudí sa predpokladá, že sloboda prejavu a médiá sú veľmi dôležitými piliermi demokracie.

Toto všetko má fungovať obzvlášť dobre v západných krajinách, ktoré majú mať jedny z najslávnejších demokratických systémov na svete.

Napriek tomu sa pri viacerých dôležitých udalostiach súčasných dejín opakovane ukazuje, že medzi bežným vnímaním a realitou je veľký rozdiel. To určite platí o ukrajinskom konflikte.

Všeobecne zaužívaný názor je, že Rusko využilo svoju silnejšiu pozíciu veľmi nespravodlivo a arogantne na napadnutie menšieho suseda Ukrajiny a anektovanie veľkej časti jej územia, a preto je povinnosťou ostatných podporovať statočné odbojové úsilie ľudí a vlády Ukrajiny.

Realita je veľmi odlišná a hoci na realitu upozornili aj viacerí starší učenci zo západných krajín, vnímanie bolo do značnej miery v súlade s vyššie uvedenými líniami.

Realita je taká, že vzhľadom na geografické, ekonomické, strategické a historické skutočnosti je rozhodne v záujme Ukrajiny aj Ruska žiť ako priateľskí susedia.

Ukrajina môže mať zároveň priateľské vzťahy s akoukoľvek inou krajinou, pokiaľ to nevytvára vážne problémy vo vzťahoch Ukrajiny s jej najdôležitejším susedom.

Žiaľ, USA, ich blízki spojenci a NATO sa rozhodli použiť Ukrajinu ako zástupcu na vytvorenie čoraz väčších problémov pre Rusko, ako súčasť širšej stratégie obkľúčenia Ruska neúnavnou expanziou NATO na východ , čím porušili predchádzajúce sľuby o nerozširovaní „ani o palec v tomto smere“.

V roku 2014 bola neutrálna, demokraticky zvolená vláda Ukrajiny, ktorá mala dobré vzťahy s Ruskom, zvrhnutá pri prevrate, ktorý pripravili USA a Británia.

Nasledovalo okamžité stiahnutie ruštiny ako úradného jazyka a násilie voči niekoľkým rusky hovoriacim ľuďom a oblastiam Ukrajiny. Rusko anektovalo oblasť Krymu, čo bola akcia, ktorá bola široko podporovaná väčšinou obyvateľov Krymu.

Nespokojnosť medzi rusky hovoriacimi ľuďmi v regióne Donbas a jeho okolí naďalej rástla a ukrajinské sily proti nim podnikli množstvo represívnych opatrení. Ľudia sa tu zmobilizovali bez vojenskej podpory z Ruska a dosiahli určitý úspech. Za týchto podmienok boli v rokoch 2014 a 2015 podpísané Minské dohody 1 a 2 so sprostredkovaním európskych krajín, aby sa zabezpečila rastúca autonómia (nie separatizmus alebo secesia) v rámci zjednotenej Ukrajiny.

Rusko to privítalo spolu s ďalšími krajinami ako cestu vpred a neprejavilo žiadnu snahu vojensky zasiahnuť. Ukrajina sa však stále viac vracala k implementácii dohôd a postupom času zintenzívnila svoje represívne akcie.

Tie náhle a rozhodne vzrástli začiatkom roku 2022 veľmi agresívnymi útokmi ukrajinských síl na obyvateľov Donbasu, kde podľa odhadov OSN zahynulo už niekoľko tisíc ľudí. Namiesto toho, aby sa prezident Putin ponáhľal s inváziou, veľa sa snažil vyhnúť vojenskej intervencii napriek tomu, že sa kvôli tomu dostal pod verejný tlak v Rusku a Donbase, ale nakoniec vo februári 2022 ustúpil.

Táto verzia udalostí je v skutočnosti podporovaná tým, čo sami uviedlo niekoľko starších amerických a západných vedcov. Niekoľko z nich v skutočnosti varovalo svoje krajiny pred takýmto nepriateľstvom a agresiou voči Rusku a pred touto neustále postupujúcou zástupnou vojnou v rokoch 2014-24 (nielen 2022-24), ale ich rady boli ignorované. Veľmi vysokí európski lídri neskôr povedali, že len využili Minské dohody, aby dali Ukrajine čas, aby sa lepšie pripravila na vojnu!

Tu možno upozorniť len na jedno včasné varovanie od dobre informovaného západného pozorovateľa. Tu je odkaz na článok publikovaný v marci až apríli 2022 v časopise Postil a následne znovu publikovaný na niekoľkých ďalších miestach o vojenskej situácii na Ukrajine, ktorý napísal Jacques Baud.

Autor, vyškolený v britskej a americkej spravodajskej službe, pracoval v mierových operáciách OSN a v NATO vo vysokých funkciách a mal tiež zodpovednosť za pozdvihnutie ukrajinskej armády.

Uviedol, že v roku 2020 bude 40 % ukrajinskej vojenskej sily pozostávať z polovojenských milícií žoldnierov zhromaždených z takmer 19 krajín. Jasne hovorí, že západné krajiny podporovali takéto krajne pravicové milície.

Tieto milície „vyjadrujú odpornú ideológiu“ a sú „virulentne antisemitské“. “Západ pokračoval vo vyzbrojovaní milícií, ktoré boli od roku 2014 vinné z mnohých zločinov proti civilnému obyvateľstvu – znásilňovania, mučenia a masakrov.”

Niekoľko z týchto milícií bolo integrovaných s Národnou gardou. Ba čo viac, „na Ukrajine boli s požehnaním západných krajín odstránení tí, ktorí sú za rokovania“. Príklady atentátov uvedených v tomto dokumente zahŕňajú atentát na Danesa Kirejeva, vyjednávača, a atentát na Dmitrija Demyaneka.

Dokumenty ako tento však boli výnimkou a napriek niekoľkým rešpektovaným hlasom zo západu, ktoré varovali pred politikou iniciovania a neúnavného presadzovania zástupného spôsobu využívania Ukrajiny na nekonečné problémy s Ruskom, USA a blízki spojenci o to usilujú.

Je ťažké si predstaviť, ako to akýmkoľvek zmysluplným spôsobom prospelo USA, zatiaľ čo energetická situácia ich európskych spojencov sa zhoršila. Medzitým niekoľko stoviek tisíc ľudí zomrelo alebo bolo zranených veľmi bolestivým spôsobom, pričom milióny boli vykorenené. Nekonečné dodávky zbraní zo západu viedli v mnohých prípadoch k tomu, že sa zbrane dostali do nesprávnych rúk; so zbraňami a inými formami obchodovania s ľuďmi.

Skutočná situácia je teda veľmi odlišná od bežného vnímania založeného na opakovaní lží a poloprávd.

Tí, ktorí sa zaujímajú o budúcnosť demokracie, by mali vážne preskúmať, koľko rešpektovaných nesúhlasných hlasov zostalo bez povšimnutia, zatiaľ čo falošný diskurz by mohol byť veľmi široko propagovaný na podporu veľmi škodlivých politík vlád USA a západných vlád a napriek tomu, že médiá zohrávajú v spoločnosti dominantnú úlohu, úloha vytváranie verejnej mienky založenej na pravde, skutočný stav zostal úplne bokom alebo zanedbaný.

Bharat Dogra

O autorovi: Bharat Dogra  je čestným organizátorom kampane za záchranu Zeme. Medzi jeho nedávne knihy patrí Ochrana Zeme pre deti, Planéta v ohrození, Zem bez hraníc a Deň v roku 2071. Pravidelne prispieva do Global Research.

skspravy.sk