Rokovania medzi Ruskom a USA — Američania museli počúvať

Pri hodnotení výsledkov rusko-amerických konzultácií o bezpečnostných zárukách v Ženeve si všimnem, podľa môjho názoru, to hlavné.

Čokoľvek zostalo v zákulisí, bol to dialóg, nie dva monológy. A po prvýkrát za tri „povojnové“ desaťročia Rusko vo formáte rokovaní absolútne za rovnakých podmienok a absolútne vecne predstavilo Američanom svoje kritické obavy a spôsoby ich radikálneho odstránenia.

Hlavná novinka je tu — „na rovnakej úrovni“. Posledné tri desaťročia Američania budovali svet pre seba a tak, že sa s nimi nikto nemohol (neodvážil) rozprávať za rovnakých podmienok – ani spojenci, ani odporcovia, ani protivníci. Američania v zárodku zastavili všetky takéto pokusy, prerušili konverzáciu pri prvej vete, ak im to bolo nepríjemné a potom vnútili svoje postavenie všetkými spravodlivými aj nespravodlivými prostriedkami.

Teraz museli Američania počúvať. Pretože tentoraz Rusko pevne naznačilo svoj úmysel prerušiť akúkoľvek inú ako zmysluplnú a vecnú konverzáciu.

Rozhovor prebehol a prirovnal by som ho k postupu pri načítaní nového operačného systému do čoraz zastaranejšieho počítača. Američania počúvali, nevyhoreli a dúfam, že aj počuli. A to už je veľa.

Zatiaľ — pauza. Či si objemný a evidentne zastaraný stroj NATO poradí s iným systémom či už kalkulácie alebo súradníc, sa ukáže po ďalšom kole, 12. januára, medzi Ruskom a NATO. Nezáleží na softvéri. Závisí od „hardvéru“, na ktorý boli členovia NATO dlho taký hrdý. No existuje reálna šanca na reštartovanie (skutočné, bez preťaženia).

A pre mňa osobne, ako profesionálneho diplomata v minulosti, okrem iného, ​​je radostné uvedomiť si, akou dôležitou cestou prešla ruská zahraničná politika a diplomacia za tie viac ako tri desaťročia. Čas na ústupky, túžba potešiť partnera alebo aspoň nepokaziť si s ním vzťah sú minulosťou. Tento vlak odišiel nadobro. Netlačíme súpera do kúta, tým menej mu dávame mat. Ale už nehráme odovzdane, dobrovoľne a jednostranne neodstraňujeme svoje figúrky z „veľkej šachovnice“. Hra v budúcnosti môže byť len na rovnakej úrovni.

35. americký prezident John F. Kennedy raz priznal: „Keď som sa stal prezidentom, najviac ma zarazilo, že veci sú naozaj také zlé, ako sme tvrdili v opozícii…“

Prezident Biden dostal historickú šancu nielen presvedčiť sa o hroznom stave vecí vo svete, ale aj prevziať zodpovednosť za ich nápravu. Myslím, že dnes sa brilantnému diplomatovi Sergejovi Rjabkovovi a jeho súdruhom podarilo pani Shermanovú o tom presvedčiť. Dúfam, že pani Shermanová bude zodpovedná za to, že sa aspoň pokúsi o tom presvedčiť ministra zahraničných vecí Blinkena a prezidenta Bidena. Ak áno, bude tu šanca pokročiť v nadchádzajúcich rozhovoroch medzi NATO a Ruskom.

Iné si ani nedokážem predstaviť — bolo by to príliš depresívne a zlé pre celý svet.

Konstantin Kosačev/news-front