Rok po voľbách: Igor Matovič vie hradby dobýjať, nie brániť

Takmer celý rok po vlaňajších februárových voľbách zažívala politická scéna udalosti, ktoré sa podpísali na obraze súčasného parlamentu i na rozložení politických síl. Žiadna revolúcia, ktorá by zásadne zamiešala politickými kartami, sa však nekonala.

Zmeny sa napriek tomu udiali vo vládnych i opozičných stranách. Hnutie OĽaNO, ktoré bolo po voľbách najsilnejšie, v súčasnosti v očiach voličov také už nie je. Dominantnou z pohľadu priazne voličov je strana Hlas-SD ktorá vo voľbách 29. februára 2020 ešte neexistovala. Jej šéf Peter Pellegrini bol vtedy volebným lídrom strany Smer-SD Róberta Fica.

Od volieb k voľbám

Osobitnou črtou slovenskej politiky je, že aj keď by si mala nová koaličná vláda užívať komfort, lebo má ústavnú väčšinu, neplatí to. Od jesene opozícia pripravuje kroky, aby sa mohla chopiť moci na základe referenda o predčasných voľbách.

Pri bilancii uplynulej štvrtiny volebného obdobia možno povedať, že kým pandémia mala s veľkou pravdepodobnosťou vplyv na postavenie vládnych strán, tak opozícia mohla zvládanie koronakrízy bez následkov kritizovať.

Napriek tomu aj Smer, ktorý bol do vlaňajších volieb najsilnejším na politickej scéne, po voľbách začal politicky platiť za kauzy svojho vládnutia a za „opozeraného lídra“ Roberta Fica.

Pohľad od susedov

Český politológ Jiří Pehe portálu Webnoviny.sk povedal, že slovenskú politiku rok po voľbách vníma ako pomerne chaotickú. Podľa neho sú vládne strany alternatívou voči Smeru, ale táto alternatíva sa mu zdá „nie príliš pozitívna“.

„To znamená, že do čela krajiny sa dostala pomerne populistická vláda. Tá sa snaží často, až manifestačne, zaoberať škandálmi predchádzajúcej vlády, ale na druhej strane si nedokázala pre svoj všeobecný populistický prístup, najmä premiéra  Igora Matoviča, dostatočne dobre poradiť s najväčšou hrozbou, ktorou je epidémia COVID-19,“ zhodnotil Pehe.

Keď sa pozerá na Slovensko, tak trošku v inej podobe vidí to, čo deje aj v Českej republike. „Chaos, zmätok. Vidím opatrenia, ktorými sa politici snažia krátkodobo zapáčiť svojim voličom, ale je v nich veľmi malá miera politickej racionality, ktorú by možno priniesla iná vláda, ktorá by nebola natoľko populistická,“ usúdil Pehe.

Preskupovanie síl

Sociológ Pavel Haulík si myslí, že rok od volieb zatiaľ vypovedá o pohyboch na politickej scéne málo. Podľa neho sa politika v skutočnosti nerobí. Koalícia má ústavnú väčšinu a takéto zoskupenie nepotrebuje hľadať veľké politické kompromisy a priechodnosť nejakých riešení.

Preto nemožno hovoriť ani o veľkých pohyboch. Ďalším dôvodom tohto hodnotenia podľa Haulíka je, že ochorenie COVID-19 všetko prekrylo okrem „fungovania-nefungovania“ zdravotníctva.

Sociológ usudzuje, že keď sa budú blížiť ďalšie voľby, či už riadne alebo predčasné, dôjde k veľkému preskupeniu síl.

„Posuny v štruktúre politických subjektov pokladám za pravdepodobnejšie než to, že by do volieb išli zase tie isté strany, ako ich dnes poznáme v parlamente alebo aj strany, ktoré predstavujú významnejšiu časť mimoparlamentnej opozície,“ povedal Webnovinám sociológ.

Priestor pre novú stranu

Haulík čaká v horizonte ďalších volieb novú stranu, ktorá by sa mohla dostať do parlamentu. Zdôvodnil to tým, že koaličné strany situáciu s COVIDom -19 nezvládajú a neexistuje ani opozičná ponuka, ak si odmyslíme strany Smer a Hlas.

Strany, ktoré sú vo vláde, vníma ako „eseročky na podnikanie v politike“. Väčšina ľudí, ktorí sa podľa sociológa tvária ako politici – poslanci, sú len štafážou. „Pre tzv. majiteľov eseročiek je to jednoduché, nemajú problém presadiť akúkoľvek svoju predstavu, lebo poslanci to schvália. Na druhej strane sú poslanci tohto typu nestabilní,“ uviedol sociológ.

Podľa neho to platí najmä v čase, keď sa bude blížiť termín volieb, tak začnú uvažovať inak, ako uvažujú dnes.

„Kladiem si otázku, bude Igor Matovič pokračovať v praxi, ktorú uplatňoval doteraz? To znamená, že poslanci pôjdu na koniec kandidátky, aby sa prekrúžkovali. Lenže väčšina súčasných poslancov nemá šancu sa prekrúžkovať, takže asi budú uvažovať inak,“ mienil Haulík a pokračoval, že to isté platí aj o iných stranách, ktoré môžu byť ohrozené päťpercentnou hranicou vstupu do parlamentu.

Aj v týchto subjektoch predpokladá pohyby a mohol by tak vzniknúť politický subjekt, ktorý bude mať istú silu v parlamente, lebo sa k nemu môžu prikloniť mnohí súčasní poslanci koalície a čiastočne aj opozície.

OĽaNO a jeho návrat

Vo voľbách s rýchlosťou rakety finišovalo Matovičovo OĽaNO. Získalo v nich podporu 25 percent voličov. V decembri 2019, teda necelé tri mesiace pred voľbami, by málokto pasoval Matoviča za nového premiéra.

V prieskume spoločnosti Polis Slovakia pre agentúru SITA zo začiatku februára tohto roka sa OĽaNO zosunulo na tretiu priečku s 12 percentami. Pred ním boli strany Hlas a SaS.

Sociológ na otázku, či sa OĽaNO vráti na prvú  priečku voličských preferencií, odpovedal, že nie. „OĽaNO rovná sa Igor Matovič, a to je človek, ktorý vie hradby dobýjať, ale nie ich brániť,“ zhodnotil Haulík.

Ďalšie dve koaličné strany Za ľudí a Sme rodina sa v prieskume Polisu ocitli tesne nad hranicou päť percent, ktorá zaručuje vstup do parlamentu. Podľa sociológa sú v ohrození obidve strany.

„Za ľudí má najväčšiu pravdepodobnosť rozpadu ešte pred koncom volebného obdobia,“ mienil Haulík. Podľa neho nedávny odchod poslanca Miroslava Kollára zo strany Za ľudí je prvou lastovičkou a takých môže byť viac.

Budúcnosť hnutia Sme rodina bude záležať od kondície jeho šéfa Borisa Kollára. „Pokiaľ nájde novú energiu, pretože teraz ju nemá, môže sa podariť tejto strane horko-ťažko preliezť cez päť percent do parlamentu. Keby hnutie išlo tak ako posledné tri-štyri mesiace, pokojne môže skončiť mimo parlamentu,“ myslí si sociológ.

Čísla Pellegriniho Hlasu sa zmenia

Vo voľbách mal Smer podporu niečo vyše 18 percent. Po roku možno hovoriť o zaujímavom úkaze. Po tom, čo sa časť špičkových politikov okolo Pellegriniho oddelila od Smeru a vytvorili vlastnú stranu Hlas, tak dohromady majú obidva subjekty v prieskume Polisu 30-percentnú podporu. Z toho Hlas by volilo viac ako 21 percent opýtaných.

Otázkou je, či Smer ide naozaj po ceste HZDS a SDKÚ, ktoré nakoniec skončili mimo parlamentu. Haulík si myslí, že Smer sa ešte v ďalších voľbách zachráni, ale veľký výsledok už neurobí.

Pokiaľ ide o Hlas, ten ťaží podľa sociológa z toho, že sa zatiaľ neobjavil nový politický projekt. Ak vznikne, bude brať hlasy práve Pellegriniho strane.

„Hlas sa stane terčom kampane. Zatiaľ im pomáha Fico, lebo na seba sústreďuje paľbu koalície a časti médií. To však nebude trvať do nekonečna. Preto si myslím, že čísla Hlasu nebudú také vysoké, ako sú dnes,“ dodal sociológ.

Opozícia sa drobila po troch mesiacoch

Po roku od volieb je inak usporiadaný aj parlament. Na začiatku volebného obdobia býva všetkých 150 poslancov začlenených do klubov jednotlivých politických strán zvolených do Národnej rady SR. Aktuálne zo 150 poslancov je 21 zákonodarcov nezaradených.

Ako prvý sa začal trieštiť klub strany Kotlebovci ĽSNS. Už tri mesiace po voľbách vlani v máji odišli z klubu Tomáš Taraba, ďalej otec a syn Štefan Kuffa a Filip Kuffa. Všetci boli členmi strany Kresťanská demokracia – Život a prosperita (KDŽP).

Do parlamentu sa dostali na kandidačnej listine ĽSNS.  Tento rok v januári ich nasledovali ďalší piati poslanci, ktorí sa sťažovali na úpravu straníckych stanov, ktoré posilňujú moc predsedu Mariány Kotlebu.

Smeru ako prvý zamával Podmanický

Minulý rok v máji ako prvý opustil klub Smeru a aj stranu, dlhoročný poslanec Ján Podmanický. Dôvodom bolo vytvorenie hodnotovej platformy s poslancami KDŽP. Podmanický čelil kritike časti Smeru vtedy ešte podpredsedu Pellegriniho, že sa spája s ľuďmi z ĽSNS.

V júni ohlásil odchod zo Smeru aj Pellegrini a ďalších desať jeho kolegov. Tí tvorili základ novej strany Hlas-SD. Klubu Smeru zostalo 26 poslancov, volebné obdobie začínal s 38.

Odchody v minulosti

Pre porovnanie v minulom volebnom období 2016 až 2020 odišlo z klubov až 36 poslancov a pôsobili ako nezaradení. Najväčšie úbytky mali kluby SaS, OĽaNO a Sieť, ktorá napokon vlastný klub ani nemala. Začala sa rozpadať už na začiatku volebného obdobia po tom, čo sa stala súčasťou vlády Roberta Fica.

Za jednofarebnej vlády Smeru-SD v rokoch 2012 až 2016 skončilo nezaradených 25 poslancov. Najpevnejší bol Smer, ktorý začínal a aj končil s 83 poslancami. Odchody poslancov vtedy najviac postihli SDKÚ, ktorá uzatvárala svoju parlamentnú existenciu. Nasledovala SaS. Tá sa však z úbytku poslancov otriasla.

Zdroj: SITA

PODPORTE nezávislé médium.

Všetok obsah na tejto stránke je bezplatný. Vaša podpora bude použitá na rozvoj a propagáciu stránky, aby sa o nej dozvedelo čo najviac ľudí. 

Aj malá čiastka dostatočne pomôže.

Mame množstvo plánov, ako sa naďalej zlepšovať a ponúkať Vám čo najkvalitnejší žurnalistický obsah.

Bez Vašej pomoci sa však ďalej nepohneme.

IBAN: LT90 3250 0868 2837 7659 BIC: REVOLT21 do poznámky prosím uviesť “dar„

ďakujeme

Vyhlásenie: 

Názory autora sa nemusia zhodovať s názormi redakcie Slovanské Noviny. Zodpovednosť za obsah tohto článku nesie výhradne jeho autor. Redakcia Slovanské Noviny nie je zodpovedné za akékoľvek prípadné nepresné či nesprávne informácie v tomto článku. Slovanské Noviny dáva súhlas na zdieľanie našich pôvodných článkov na ďalších nekomerčných internetových stránkach, ak nebude zmenený ich text a názov. Pri zdieľanom článku musí byť uverejnený zdroj a autor. Ak chcete články z nášho webu publikovať v tlači či inými formami, vrátane komerčných internetových stránok, kontaktujte redakciu  redakcia@slovanskenoviny.sk

UPOZORNENIE

Vážení čitatelia – diskutéri. Podľa zákonov Slovenskej republiky sme povinní na požiadanie orgánov činných v trestnom konaní poskytnúť im všetky informácie zozbierané o vás systémom (IP adresu, mail, vaše príspevky atď.) Prosíme vás preto, aby ste do diskusie na našej stránke nevkladali také komentáre, ktoré by mohli naplniť skutkovú podstatu niektorého trestného činu uvedeného v Trestnom zákone. Najmä, aby ste nezverejňovali príspevky rasistické, podnecujúce k násiliu alebo nenávisti na základe pohlavia, rasy, farby pleti, jazyka, viery a náboženstva, politického či iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, príslušnosti k národnosti alebo k etnickej skupine a podobne.