Rok 2022: 7 udalostí, ktoré zasiahli Slovensko

Uzatvorenie zmluvy medzi Slovenskom a USA o vojenskej spolupráci, utečenecká kríza, obvinenie lídra opozície, ktorý mohol skončiť vo väzbe, župné a komunálne voľby historicky spojené v jeden deň, či odsúdenie Kotlebu a jeho odstavenie z parlamentu až po pád vlády. Aj takéto udalosti zažilo Slovensko v roku 2022

1. Zmluva o vojenskej spolupráci medzi USA a Slovenskom

Zmluva o vojenskej spolupráci medzi USA a Slovenskom sa začiatkom roka stala najviac diskutovanou témou a ihneď začala polarizovať spoločnosť. Plánovaný podpis obrannej zmluvy vyvolal u značnej časti verejnosti búrku nevôle a opozícia žiadala vypísanie referenda. Aj napriek tomu minister obrany Jaroslav Naď a americký minister zahraničných vecí Antony Blinken podpísali vo Washingtone zmluvu o vojenskej spolupráci medzi USA a Slovenskom.

Zmluva následne putovala do parlamentu na schválenie. V deň schvaľovacieho procesu sa zhromaždil pred parlamentom protestujúci dav ľudí. Aj napriek tomu, že opozícia zmluvu odmietla, nakoniec bola schválená 79 hlasmi. Ešte v ten istý deň zmluvu odobrila prezidentka svojim podpisom a tak vstúpila v platnosť. Zmluva má umožniť americkým ozbrojeným silám využívať vojenské letiská Malacky-Kuchyňa a Sliač, prípadne iné dohodnuté zariadenia a priestory.

2. Utečenecká kríza

Prvá vlna utečencov z Ukrajiny po 24. februári ukázala slabú prípravu štátu. Vláda a štátne organizácie i dobrovoľníci svoje kroky na pomoc utečencom navzájom nedostatočne koordinovali a tak prvotne vznikal organizačný zmätok. Neskôr sa vzájomná spolupráca organizácii, ktoré sa podieľali na pomoci z časti zlepšila, ale ani to nezabránilo tomu, že sa na hlavu ministra vnútra Romana Mikulca zniesla spŕška kritiky. Dôvodom bola nedostatočne zvládnutá pomoc utečencom. V súvislosti s tým totiž získala zákazku eventová agentúra prepojená na OĽaNO. Opozícia sa ho pokúsila odvolať, no bezvýsledne.

Ministerstvo vnútra pod vedením Romana Mikulca z OĽaNO teraz čelí možnej pokute za obchádzanie verejnej súťaže na dodávateľa služieb pre utečencov.

3. Obvinenie Fica- hlasovanie parlamentu o jeho vydaní do väzby

Lídra opozície Roberta Fica obvinili zo zločinu založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny a prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa v súbehu so zločinom prezradenia daňového tajomstva.

Prokurátor chcel Roberta Fica umiestniť do väzby a ako dôvod uviedol obavu z ovplyvňovania svedkov. Bez súhlasu parlamentu, ale prokurátor nemôže podať takýto návrh na Špecializovaný trestný súd (ŠTS) a preto museli poslanci Národnej rady (NR) SR v hlasovaní rozhodnúť. Poslanci nakoniec neodsúhlasili žiadosť Generálnej prokuratúry (GP) SR o vzatie poslanca Roberta Fica (Smer-SD) do väzby. Z prítomných 150 poslancov hlasovalo za jeho vydanie 74, proti bolo 49, zdržalo sa 19 a nehlasovalo osem poslancov.

Strana Smer-SD vnímala vznesenie obvinenia ako vykonštruovanú politickú kauzu s cieľom odstránenia lídra opozície z parlamentu. Nakoniec Generálna prokuratúra zrušila stíhanie nielen Ficovi, ale aj ďalším trom obvineným (Kaliňák, Bödör, Gašpar).

Kauza známa pod označením „Súmrak” tak bola ukončená paragrafom 363, keď generálny prokurátor Žilinka poukázal na nezákonnosť stíhania. Stíhanie môže byť len zákonné a podľa neho bola táto najdôležitejšia zásadu v prípade Roberta Fica porušená.

4. Župné a komunálne voľby

Komunálne a župné voľby do VÚC 2022 na Slovensku boli prvýkrát spojené a konali sa v jeden deň. Účasť na krajských voľbách bola o vyše 14 percentuálnych bodov vyššia ako pred piatimi rokmi. Naopak, pri komunálnych voľbách bola historicky najmenšia, pokles bol o 2,5 percentuálneho bodu.

Účasť dosiahla 43,74 percenta. Najvyššia účasť v komunálnych voľbách bola v rámci krajských miest v Prešove (42,66 %). Najnižšia účasť v rámci krajských miest bola v Košiciach (30,89 %). Volebné komisie zachytili veľmi veľa neplatných volebných lístkov (viac ako 200-tisíc). Voliči museli naraz vyplniť štyri a v Bratislave a v Košiciach až šesť hlasovacích lístkov.

Väčšina županov ostala po voľbách vo svojich kreslách. Hlas sa stal najúspešnejšou stranou komunálnych volieb, starostami a primátormi sa stalo 642 kandidátov, ktorí sú členmi strany alebo kandidovali s ich podporou.

Vo voľbách do obecných a mestských zastupiteľstiev uspeli nezávislí kandidáti, ktorí obsadili až 40 percent všetkých mandátov. Zo strán sa dobre darilo aj KDH (vyše 11 percent mandátov), Hlas získal približne 10 percent zo všetkých zastupiteľov, Smer a Aliancia vyše 8 percent.

5. Sliačske referendum- odmietnutie americkej vojenskej základne

Účasť v referende dosiahla 37%. Mestskí poslanci v Sliači však odsúhlasili, že pôjde o takzvané referendum so záväzným odporúčaním a jeho výsledky platia pri akejkoľvek účasti. Nie je teda potrebných päťdesiat percent.

Takmer 75 percent všetkých zúčastnených voličov hlasovalo proti zriadeniu americkej vojenskej základne na území ich mesta.

Na otázku: „Súhlasím s tým, aby mestské zastupiteľstvo mesta Sliač podniklo všetky zákonné opatrenia k tomu, aby zabránilo umiestneniu vojenskej základne Spojených štátov amerických v akejkoľvek forme na území letiska Sliač a v jeho okolí?” viac ako 74 percent z hlasujúcich odpovedalo áno.

6. Odsúdenie Kotlebu a jeho odstavenie z parlamentu

Najvyšší súd rozhodol o tom, že predseda strany ĽSNS Marian Kotleba je vinný z prečinu prejavu sympatie k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd. Dôvodom malo byť vypísanie šeku v hodnote 1488 eur. Kým špecializovaný trestný súd ešte v roku 2020 rozhodol o nepodmienečnom treste 4 roky a 4 mesiace, najvyšší súd ho zmiernil na podmienečný trest. Aj keď Kotleba za mreže neputoval, prišiel o poslanecký mandát, keďže bol odsúdený za úmyselný trestný čin.

7. Pád vlády

Po odchode SaS z koalície, a tým pádom aj z vlády, sa očakávali ďalšie politické turbulencie na slovenskej politickej scéne. Zlom nastal na sklonku roka, keď SaS spolu s poslancami Petra Pellegriniho predložili návrh na vyslovenie nedôvery vláde. Udalosti nabrali rýchly spád. Keď Matovič podal demisiu a následne ju vytrhol z rúk šéfa prezidentskej kancelárie, Sulík so svojou SaS zahlasoval za pád menšinovej vlády. Za pád vlády hlasovalo 78 zo 102 prítomných poslancov.

Súčasná vláda je označovaná ako dočasná a má len obmedzené právomoci. V tomto režime bude fungovať dovtedy dokiaľ prezidentka nevymenuje novú vládu. Jednou z právomocí, ktorú dočasná vláda stratila je právomoc uznášať sa na zásadných opatreniach v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky alebo v oblasti vnútornej a zahraničnej politiky. Vláda taktiež nemôže menovať svojich nominantov do štátnych podnikov alebo do štátnych úradov.

Napriek tomu, že vláda padla, Sulík nie je fanúšikom predčasných volieb a po predčasných voľbách volajú hlavne opozičné strany ako Smer- SD, Hlas či Republika.

Na budúci rok 21. januára 2023 čaká Slovensko referendum o skrátení volebného obdobia, ktoré by pri prekročení 50% kvóra mohlo vydláždiť cestu k predčasným voľbám.

Mário Micenko

hlavnespravy.sk