Riešením vysokých cien energií je zobrať zisk energetickým gigantom alebo ich zoštátniť.

Heger hovorí o zavedení šekov a Kollár chce osloviť Orbána, ktorý si zabezpečil extra dodávky ruského plynu.

Vláda chce prebrať návrhy na zoštátnenie Slovenských elektrární, potvrdil to rezort hospodárstva. Na stole je aj vyhlásenie stavu energetickej núdze.

Nenechať zisky súkromným energetickým gigantom, ale zoštátniť ich. Slovenská vláda Eduarda Hegera začína v oblasti energetiky nasledovať iné štáty Európskej únie, najmä Nemecka a Francúzska.

Tie už mesiace prichádzajú s prekvapujúcimi návrhmi, ktoré sa týkajú najmä zabavenia ziskov energetických firiem, prípadne ich zoštátnenia. Rovnaké zámery má aj česká vláda premiéra Petra Fialu. Úradníci tak chcú získať kontrolu nad trhom a extrémnymi cenami energií. Otázne je, či to v realite aj skutočne pomôže.

Zoštátnenie ako jedna z možnosti

Návrh na zoštátnenie Slovenských elektrární najnovšie predstavil v relácii Na telo aj predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina). Ako uviedol v TV Markíza, v hre je návrh, s ktorým vraj predbežne súhlasí aj minister financií Igor Matovič a premiér Eduard Heger.

Ten dokonca v júli prezradil, že by niektoré domácnosti mohli dostať energetické šeky, ktorými by zaplatili rastúce ceny energií. „Zatiaľ to podľa mňa nie je potrebné, ale možno pre niektoré skupiny energetické šeky pripravíme. Budeme verejnosť informovať,“ uviedol premiér.  

Vláda má v pláne aj ďalšie novinky. „V hre je okrem zastropovania cien energií aj zoštátnenie podnikov, aby sa ľudia dostali k lacnejším energiám. Zoštátnenie Slovenských elektrární by mohlo finančne vyjsť viac ako miliardu eur, zdroje na to by našli,“ uviedol B. Kollár.

Fakt, že zoštátnenie prichádza do úvahy, pripustil 5. septembra aj štátny tajomník rezortu hospodárstva Karol Galek. „Je to jedna z možností. Pripravili sme aj návrh zákona o núdzovom stave. V rámci neho by sme sa vedeli dostať aj k iným zdrojom elektriny, ako sú dnes zahrnuté v uznesení o všeobecnom hospodárskom záujme. Prerokujeme to na najbližšej vláde,“ dodal.

Návrat neefektívneho riadenia a zlej kontroly

Spoločnosť SE pokrýva viac ako 64,3 percenta elektriny vyrobenej na Slovensku. Jej čistý zisk v roku 2021 stúpol na 85 miliónov eur zo 60 miliónov eur rok predtým. Vlastníkom akcií SE sú Slovenská republika s podielom 34 percent (v mene štátu koná rezort hospodárstva) a spoločnosť Slovak Power Holding BV (SPH) s podielom 66 percent. Ten vlastnia na polovicu taliansky energetický koncern Enel Produzione S.p.A a holding EPH Slovakia finančníkov Daniela Křetínskeho a Patrika Tkáča.

Možnému zoštátneniu predchádza viacero otáznikov. Ako povedal pre TREND analytik J&T Banky Stanislav Pánis, v prvom rade by majoritný akcionár musel byť ochotný svoj podiel predať, a to za adekvátnu cenu.

„Toto môže byť prvá potenciálne mimoriadne komplikovaná prekážka. Elektrárne v rukách štátu by zrejme, tak ako v minulosti, znamenali neefektívne riadenie, ktoré by sa nesústredilo na maximalizáciu trhovej hodnoty spoločnosti pri zlej kontrole nákladov a politických zásahoch do predaja,“ obáva sa S. Pánis.

Kollár chce rokovať s Orbánom

B. Kollár podporí aj zastropovanie cien, či už na národnej alebo európskej úrovni a je ochotný rokovať s maďarským premiérom Viktorom Orbánom, ktorý má podľa neho dobre zabezpečené dodávky plynu z Ruska, dokonca v nadlimitnom množstve.

„Naša vláda by mala vycestovať do Maďarska a rokovať s ním o vzájomnej pomoci. Treba si chrániť vlastný trh, nemôžeme spať na vavrínoch,“ myslí si B. Kollár. Nie je jasné, čo si o tomto nápade myslia ďalší koaliční partneri.

Na otázku, či by takéto rokovanie nebolo porušením pravidiel EÚ, predseda Sme rodina vyhlásil: „Kašlem na všetky porušenia európskych pravidiel. Budem sa v prvom rade pozerať na to, či naši ľudia budú mať teplo v domovoch a či budú vedieť elektrinu i plyn zaplatiť. Až potom sa budem pozerať na noty z EÚ.“

Prejde európsky strop na energie?

V hre je aj európsky strop na energie, ktorý by zaručil jednotný postup krajín EÚ. Česko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, chce navrhnúť, aby sa v celom bloku ceny zastropovali. Rokovať o tom majú ministri členských štátov 9. septembra.

„V tejto momentálne hypernervóznej situácii na trhu s obrovskými špekuláciami musíme urobiť prvý krok. Toto už nie sú skutočné ceny, ale špekulácie. Musíme vyslať jasný signál, že to takto nesmie ísť ďalej,“komentovala situáciu predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

Zoštátnenie energetických firiem na Slovensku nevítajú všetci, na stole je viac možností.

„Myslím si, že v tejto situácii by mal štát v prvom rade zaviesť všeobecný hospodársky záujem. Tiež prikázať výrobu elektriny a dodávky, stanoviť ceny a nielen pre domácnosti, ale aj pre verejné inštitúcie, školy a nemocnice. Navrhujem, aby sa tento všeobecný hospodársky záujem aplikoval na celý trh s elektrinou,“ uviedol predseda Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Peter Kremský (OĽANO).

Takýto návrh predložil ešte koncom augusta minister Richard Sulík na vládu, tá ho však nepodporila. Na rokovanie sa tak dostáva opäť. Bližšie podrobnosti však nie sú verejne dostupné. 

Všeobecný hospodársky záujem v utajení

Pred vydaním rozhodnutia o všeobecnom hospodárskom záujme však vláda musí prijať aj ďalšie štyri zmeny zákonov. „Tieto legislatívne zmeny nám dajú väčší komfort, ak by sme mali v budúcnosti čeliť akýmkoľvek žalobám či sporom, ktoré by mohlo takéto uznesenia vyvolať,“ spresnil K. Galek. Podľa neho ide o jednoduché zmeny, ktoré spočívajú v miernej úprave niekoľkých paragrafov.

Na pretras zrejme príde aj vyhlásenie energetickej núdze, ako sa to stalo aj v iných krajinách. Podľa energetického zákona ide o situáciu, keď hrozí nedostatok plynu z dôvodu živelných udalostí, ohrozenia štátu, vojnového konfliktu, teroristického činu či nevyrovnanej bilancie vstupov a výstupov plynárenskej sústavy.

V Česku 5. septembra začal platiť stav predchádzania stavu núdze v teplárenstve, ktorý má umožniť zníženie spotreby plynu. České ministerstvo priemyslu a obchodu bude môcť v nadväznosti na tento stav rozhodnúť o pokračovaní prevádzky uhoľných a ďalších zdrojov tepla bez ohľadu na emisné limity.

Maďarsko ešte v polovici júla vyhlásilo stav energetickej núdze, ktorého súčasťou je aj zákaz vývozu zdrojov energie z krajiny. Nemecko vyhlásilo stav ohrozenia v júni, Rakúsko predstavilo svoj núdzový energetický plán dokonca v máji.   

Aké ohlásili zoštátnenie energetických firiem krajiny EÚ

Nemecko: 

• Nemecká vláda sa už päť mesiacov pripravuje na prípadné znárodnenie firmy Gazprom Germania, energetického podniku, ktorý v apríli opustil ruský plynárenský gigant Gazprom.
• Založila novú holdingovú spoločnosť, ktorá má znárodnenie zrealizovať, pričom nemecký Gazprom sa už ocitol pod správou Spolkovej agentúry pre siete a premenoval sa na Securing Energy for Europe.
• Okrem toho uvažuje aj nad zoštátnením pre hospodárstvo kľúčových firiem, ako sú napríklad rafinérie. Príslušný zákon schválil nemecký parlament ešte v máji. Ten umožní v prípade núdzovej situácie prevziať kontrolu nad energetickými firmami. 
• Vláda tiež uvažuje využiť nečakané zisky energetických firiem na poskytnutie úľav a zníženie záťaže pre domácnosti a iné firmy, uviedli agentúry AP a DPA.

Francúzsko:

• Ešte v júni začala francúzska vláda pracovať na núdzovom energetickom pláne s cieľom zvládnuť prípadné výpadky  dodávok zemného plynu z Ruska
• Francúzska vláda vlastní v elektrárňach EDF podiel 84 percent. V júli oznámila, že chce dostať firmu pod úplnú štátnu kontrolu, čo by jej malo zabezpečiť vyšší vplyv na reorganizáciu zadlženej skupiny, ktorá bojuje s energetickou krízou.
• Francúzski zákonodarcovia začiatkom augusta schválili plán na odkúpenie zvyšného podielu (26 percent) za 9,7 miliardy eur. Proces by sa mal začať proces na začiatku septembra.

Česko:

• Česká vláda chce zoštátniť energetickú skupinu ČEZ. Tá mala za prvý polrok 2022 enormný zisk cez 33,5 miliardy CZK. Oproti minulému roku je to už v danom období o 32 miliárd viac. Jej celkový zisk očakávajú analytici v tomto roku na úrovni 60 až 65 miliárd Kč. Vláda ako majoritný akcionár (70 %) na tom získa 34 až 36 miliárd CZK, zvyšok držia minoritní akcionári (30 %). 
• Premiér Peter Fiala pred pár dňami avizoval, že chystá transformáciu ČEZ s cieľom získať nad ňou väčšiu štátnu kontrolu, napríklad rozdelením firmy na menšie časti.
• Ďalšou z možností pre vládu je odkúpiť podiel minoritných akcionárov tak, aby sa štát stal 100-percentným majiteľom. 
• Česko chce najnovšie predstaviť aj varianty konceptu pre vznik štátneho obchodníka s energiami, ktorý by mal zaisťovať energie pre verejný sektor.

Autor: Zuzana Kullová

Zdroj: trend.sk