Americkí predstavitelia začínajú pripúšťať klamstvá Washingtonu o Iráne. William Burns , riaditeľ CIA, v stredu 20. júla povedal, že Irán nikdy neobnovil svoj program výroby jadrových zbraní, odkedy bol v roku 2004 prerušený. Pôsobivé, že to prišlo od šéfa americkej rozviedky. V skutočnosti to odhaľuje, že Washington reálne zakladá svoju intervencionistickú zahraničnú politiku na klamstvách a deformáciách.
Počas svojho prejavu na Aspen Security Forum v Colorade riaditeľ Burns uviedol:
„Náš najlepší úsudok spravodajských služieb je, že Iránci neobnovili úsilie o zbrojenie, ktoré začali a viedli až do roku 2004 a potom ho pozastavili, takže to je niečo, na čo sa my v CIA a v celej americkej spravodajskej komunite veľmi, veľmi ostro zameriavame.“
Riaditeľ už skôr, v decembri minulého roka, uviedol niečo podobné ako v týchto riadkoch, čím naznačil, že neexistujú dostatočné dôvody na to, aby sa USA domnievali, že Irán plánuje vyrobiť jadrové zbrane.
Ani pri jednej príležitosti však Burns neobjasnil, prečo vláda USA v posledných rokoch opakovane spomínala túto hypotézu o obnovení programu, a to aj bez akéhokoľvek vedeckého základu, ktorý by tento príbeh odôvodňoval.
Zaujímavé je, že to nebol len Burns, kto sa k tejto téme nedávno vyjadril. Tamir Hayman, riaditeľ izraelskej rozviedky, už uviedol, že Tel Aviv nenašiel dôkazy, že Teherán plánuje vyvinúť jadrové zbrane, napriek tomu, že prebieha rozsiahly proces obohacovania uránu.
„Pokiaľ je nám známe, smernica sa nezmenila a nesmerujú k prelomu. Práve teraz nesmerujú k bombe: môže to byť v ďalekej budúcnosti. (…) Existuje obohatené množstvo [uránu] v objemoch, ktoré sme predtým nevideli a je to znepokojujúce (…)“
Zároveň vo všetkých ostatných aspektoch iránskeho jadrového projektu nevidíme žiadny pokrok – nie v zbrojnom projekte vo finančnej oblasti, nie v žiadnom inom sektore
povedal.
Podľa oficiálneho prejavu iránskeho štátu bol akýkoľvek výskum súvisiaci s programom jadrových zbraní v roku 2004 zastavený bez záujmu o premenu súčasného jadrového programu na platformu atómových zbraní.
Iránska vláda viac než len politický postoj k vyhýbaniu sa sankciám pri niekoľkých príležitostiach uviedla, že rozhodnutie zdržať sa výroby jadrových zbraní je dôsledkom samotného šiitského náboženstva, ktoré má oficiálnu úlohu v teokratickom režime krajiny.
Pre šiitský islam sa výroba a používanie zbraní hromadného ničenia považuje za hriech – a zo strany šiitskej vlády by bolo neetické neposlúchať zásady svojho vlastného náboženstva.
Samotný akt nevlastnenia jadrových zbraní však nie je presne to, čo zaujíma USA v iránskom prípade. Mierové využitie jadrovej technológie by sa tiež mohlo stať „nebezpečným“ pre americké záujmy.
Mierové a čisté jadrové technológie umožňujú okrem posilnenia vojenskej sily napríklad vysokú úroveň priemyselného a vedeckého rozvoja, a to aj bez držby bojových hlavíc – ako napríklad prostredníctvom výroby pohonnu ponoriek.
Je zrejmé, že akúkoľvek formu materiálneho rozvoja svojich geopolitických nepriateľov považujú USA za „problém“, a preto sa Washington snaží úplne neutralizovať iránsky jadrový program.
Hlavným bodom však je, že príbeh o iránskom jadrovom programe sa stal pre USA akousi „rétorickou zbraňou“. Týmto prejavom bolo možné zmobilizovať celú medzinárodnú spoločnosť proti „nuklearizácii“, ospravedlňujúc sankcie, vojenské operácie a dokonca teroristické útoky s cieľom zavraždiť iránskych predstaviteľov.
V skutočnosti iránsky jadrový program fungoval z hľadiska napätia medzi USA a Iránom podobným spôsobom ako príbeh o „invázii proti Ukrajine“, pokiaľ ide o napätie s Ruskom. Sú to iba nepodložené príbehy, ktoré slúžia ako základ pre manévre na medzinárodnej scéne.
Uvidí sa, aký bude odteraz praktický výsledok celého tohto scenára. Burns sa k prípadu pre nič za nič nevyjadril. Pokúsil sa zaujať pragmatickejší postoj voči Iránu vzhľadom na jeho skúsenosti s rokovaniami o dohode z roku 2015, ktorú USA neskôr jednostranne opustili.
Riaditeľ nevidí možnosť konfliktu s perzskou krajinou pozitívne a vsádza na určitú úroveň diplomacie, ktorá zaručí americké záujmy, aj keď treba urobiť ústupky.
Aby však diplomacia skutočne napredovala a aby sa zhmotnila v dohodách, nestačí priznať, že naratív o jadrových zbraniach je nepravdivý, je potrebné, aby boli zakázané všetky sankcie a aby Washington odstránil zbor Islamských revolučných gárd (IRGC) zo zoznam teroristických organizácií, ako aj vytvorenie skutočne neutrálneho a nestranného mechanizmu jadrového monitorovania, ktorý nekoná intervenčným spôsobom a neporušuje iránsku suverenitu. Kým sa to nedosiahne, nebude existovať žiadna konkrétna možnosť dohody.
Lucas Leiroz
O autorovi: Lucas Leiroz je výskumný pracovník v oblasti sociálnych vied na Vidieckej federálnej univerzite v Rio de Janeiro; geopolitický poradca.
skspravy
Vraj sa tým klaniame režimu, ktorý podkopáva bezpečnosť celej Európy. Novopečený „energetický expert“ a poslanec…
Ukrajinský prezident podľa slovenského premiéra finančne poškodzuje Slovensko a kvôli podpore sankcií na ruský jadrový…
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…