Prijatie Istanbulského dohovoru Radou Európskej únie nemá priamy okamžitý následok pre Slovensko. Ako pre TASR vysvetlilo Ministerstvo spravodlivosti (MS) SR, Európska únia (EÚ) ho môže napĺňať v rámci oblastí, kde na ňu členské štáty preniesli právomoc. Ide o oblasti správy inštitúcií EÚ a justičnej spolupráce v trestných veciach, azylu a zásady zákazu vrátenia a vyhostenia.
“Dohovor nie je záväzný pre Slovensko, pristúpila k nemu Európska únia, nie Slovenská republika,” uviedol rezort. Ako doplnil, v oblastiach, v ktorých má EÚ právomoci, už teraz tvorí spoločnú politiku a právnu úpravu, teda smernice či nariadenia. “Zmeny po pristúpení by nastali iba v prípade, že platné EÚ predpisy sú s dohovorom v rozpore, čo nie je v zásade tá situácia,” poznamenal.
Priamy následok pre SR podľa ministerstva nie je. V prípade prijatia zmien v európskom aquis (právnych predpisoch), aby bol v súlade s dohovorom, by ich implementácii predchádzali rokovania. “Ako príklad možno uviesť Dohovor o právach osôb so zdravotným postihnutím, ku ktorému pristúpila EÚ aj SR pred desiatimi rokmi, ale dodnes nie je princíp primeraných úprav z dohovoru napríklad zahrnutý v antidiskriminačnej legislatíve EÚ, kde prebiehajú blokované technické rokovania celých desať rokov,” načrtol rezort. Dodal, že vnútorná správa inštitúcií EÚ sa SR vôbec nedotýka.
Ministerstvo poukázalo aj na deklaráciu zahrnutú v dokumentoch prijatých Radou EÚ, ktorá obmedzuje právomoci EÚ v tejto oblasti. “Pristúpením Únie k dohovoru, pokiaľ ide o záležitosti, ktoré patria do jej výlučnej právomoci, nie je dotknutá právomoc členských štátov, pokiaľ ide o ratifikáciu, prijatie alebo schválenie dohovoru, v záležitostiach, ktoré patria do ich vnútroštátnych právomocí,” citoval rezort.
Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu je podľa MS komplexná, štandardná medzinárodná zmluva prijatá Radou Európy na ochranu žien, mužov a detí pred násilím, obsahujúca návrhy opatrení pre zmluvné štáty od prevencie, podpory obetí, spolupráce orgánov a inštitúcií až po oblasť civilných a trestných konaní, ktorú podpísalo a ratifikovalo 38 zo 46 krajín Rady Európy.
Istanbulský dohovor je prvým právne záväzným dohovorom o násilí páchanom na ženách v Európe. Predložený bol v roku 2011 a platnosť nadobudol v roku 2014. O otázke vstupu EÚ ako celku sa v Rade EÚ dlhodobo rokovalo. Proces bol zdĺhavý aj pre odpor niekoľkých členských štátov. V októbri 2021 Súdny dvor EÚ predložil stanovisko k ratifikačnému procesu a rozhodol, že EÚ môže byť súčasťou Istanbulského dohovoru aj napriek tomu, že niektoré členské krajiny dohovor nechcú ratifikovať.
EP s tým súhlasil na májovom zasadnutí v Štrasburgu a minulý týždeň sa k nemu pripojila aj Rada EÚ. Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré dohovor neratifikovali.
skspravy
Daňový a pozemkový podvodník Andrej Kiska, ktorý okrem iných svojich obchodných aktivít bol aj prezidentom, má…
Prestížne ocenenia za rok 2023 putovali do rúk výnimočných osobností slovenskej kultúry. Medzi laureátmi nechýbali…
Europoslanec Milan Uhrík z hnutia Republika sa prihlásil do rozpravy a skritizoval bod programu, ktorý sa…
Zamestnávatelia budú mať povinnosť poskytovať príspevok na športovú činnosť detí zamestnancov. Nová regulácia sa bude…
Na oficiálnej webovej stránke Kremľa bola zverejnená naliehavá výzva ruského prezidenta Vladimira Putina. "Chcem informovať…
"New York Times prekvapil a napísal svoj doteraz najpoctivejší komentár k vojne. Píše na sociálnej sieti komentáror…