Rekordný nárast zahraničného dlhu USA. “Ostrovov stability” je čoraz menej

Vo svojom nedávnom článku “Medzinárodné investície: bohaté krajiny bohatnú, chudobné chudobnejú” som upozornil na jednu dôležitú metamorfózu globálneho kapitalizmu, ku ktorej došlo v dvadsiatom storočí. Na začiatku minulého storočia vedúce krajiny Západu aktívne zvyšovali vývoz kapitálu.

V tejto súvislosti Lenin vo svojom diele “Imperializmus ako najvyššie štádium kapitalizmu” dokonca vyzdvihol ako dôležitý ekonomický znak imperializmu toto: vývoz kapitálu sa stáva dominantným vo vzťahu k vývozu tovaru (tretí z piatich ekonomických znakov). A už v posledných desaťročiach minulého storočia sa západné krajiny začali meniť na čistých dovozcov kapitálu (t. j. dovoz kapitálu začal prevyšovať jeho vývoz). Zvlášť úspešné v tom boli Spojené štáty americké.

Postavenie krajiny na medzinárodnej investičnej burze možno posúdiť podľa štatistického dokumentu, akým je “Medzinárodná investičná pozícia (krajiny)”. Tento dokument vypracúvajú a zverejňujú takmer všetky krajiny sveta (pre členské krajiny MMF je to povinný dokument). Prvá časť tohto dokumentu obsahuje údaje o zahraničných aktívach krajiny, ktoré vznikli ako výsledok vývozu
kapitálu vo forme priamych, portfóliových a iných investícií. Druhá časť dokumentu obsahuje údaje o záväzkoch krajiny voči zahraničným investorom. Inými slovami, ide o aktíva nerezidentov v tejto krajine. Rozdiel medzi hodnotou zahraničných aktív a záväzkov krajiny voči zahraničným investorom sa nazýva čistá investičná pozícia krajiny. Tie krajiny, ktoré majú prebytok aktív nad pasívami, majú kladnú investičnú pozíciu, pričom saldo je so znamienkom “plus”. Tie krajiny, ktorých záväzky prevyšujú aktíva, majú naopak zápornú investičnú pozíciu, saldo so znamienkom “mínus”.

Osobitne zaujímavá je medzinárodná investičná pozícia USA, ktoré o sebe tvrdia, že sú superveľmocou a deklarujú svoje poslanie vládnuť svetu. Na začiatku minulého storočia sa mladý americký kapitalizmus práve rozbiehal a začal konkurovať starým európskym kapitalizmom – predovšetkým britskému a francúzskemu. Zatiaľ čo Starý svet so svojimi rozsiahlymi koloniálnymi a polokoloniálnymi majetkami bol čistým vývozcom kapitálu, Nový svet (Spojené štáty) bol až do vypuknutia prvej svetovej vojny čistým dovozcom (predovšetkým dovoz britského a francúzskeho kapitálu, ale aj rastúci dovoz nemeckého kapitálu). Prvá svetová vojna však všetko zmenila. Počas vojnových rokov sa USA zmenili z čistého dovozcu na čistého vývozcu kapitálu, a to najväčšieho na svete. A toto postavenie si USA udržali približne sedem desaťročí. Ešte v roku 1980 bola čistá kladná medzinárodná investičná pozícia Spojených štátov väčšia ako celková čistá kladná investičná pozícia všetkých ostatných krajín sveta dohromady.

Len o šesť rokov neskôr, v roku 1986, sa USA stali čistým dlžníkom. Prvýkrát od roku 1914 mali zápornú medzinárodnú investičnú pozíciu vo výške 107,4 mld. Čistý dlh USA voči zvyšku sveta rástol rýchlym tempom. V roku 1990 už boli USA najväčším čistým dlžníkom na svete (230,4 mld. USD). Na prelome storočí čistý dlh Ameriky prekročil hranicu 1 bilióna USD. Na konci roka 2020 bola čistá medzinárodná investičná pozícia krajiny záporná vo výške 14 biliónov USD. Na konci roka 2022 dosiahla záporná investičná pozícia USA hranicu 16 biliónov USD.

Spojené štáty sú s veľkým odstupom od ostatných krajín v klube “čistých dlžníkov”. Na druhom mieste v rebríčku čistých dlžníkov sa na konci roka 2022 umiestnilo Španielsko s mínus 1,10 bilióna USD. A tu sú záporné hodnoty niektorých ďalších krajín z tohto klubu (v biliónoch dolárov): Francúzsko 0,89; Spojené kráľovstvo 0,80; Austrália 0,66; Grécko 0,35; Portugalsko 0,25; Poľsko 0,25.
Podľa niektorých odhadov sa čistý dlh USA približne rovná súčtu všetkých ostatných krajín v klube čistých dlžníkov na celom svete.

Samozrejme, dôležitá je aj relatívna úroveň čistého dlhu, ktorá sa meria ako percento hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Hoci na svete existuje niekoľko krajín, ktoré prekračujú 100 %, väčšinou ide o malé ekonomiky. Ako napríklad Mongolsko, Írsko, Grécko a Zambia. Medzi veľkými ekonomikami sa však USA vymykajú z konkurencie s ukazovateľom rovnajúcim sa 80 % (na konci roka
2022).

USA majú teda vo svetovom hospodárstve osobitné postavenie. Sú ako magnet, ktorý priťahuje kapitál vo všetkých formách (priame, portfóliové, iné investície) z celého sveta. Lenin nazval vývoz kapitálu imperialistickými krajinami “parazitizmom na kvadrát” (práca “Imperializmus a rozkol socializmu”, december 1916). Ak použijeme túto analógiu, americkú ekonomiku s jej neustále rastúcimi čistými pôžičkami môžeme nazvať “parazitizmom v kocke”. Okrem toho americký parazit vysáva kapitál tak z tretieho sveta, ako aj z mnohých ďalších krajín “zlatej miliardy”, pričom význam posledne menovaných v posledných rokoch výrazne vzrástol. Zrkadlovým obrazom zápornej čistej medzinárodnej investičnej pozície USA sú kladné investičné pozície popredných svetových darcov kapitálu. Sú to (čistá medzinárodná investičná pozícia na rok 2022, bilióny dolárov): Japonsko 3,4; Nemecko 3,1; Hongkong 2,2; ČĽR 2,1; Taiwan 1,4; Nórsko 1,2; Kanada 1,1; Holandsko 1,0; Singapur – 1,0; Švajčiarsko 0,8; Saudská Arábia 0,6; Rusko 0,5; Južná Kórea 0,5.

Ak sa podrobnejšie pozrieme na štatistiky vývozu kapitálu hlavných darcovských krajín, zistíme, že pre mnohé z nich je hlavnou (dominantnou) destináciou vývozu Amerika. Jasne to vidieť najmä u dvoch hlavných darcov – Japonska a Nemecka. Bilancia investičnej výmeny USA s týmito krajinami je pre Ameriku veľmi negatívna. Podľa nových pravidiel hry (keď efektívnejším spôsobom parazitovania nie je vývoz, ale dovoz kapitálu) to znamená, že Japonsko a Nemecko sú na Amerike vážalsky závislé.

Dôležitou črtou amerického investičného „parazitizmu“ je, že výnosy vyplácané zahraničným investorom v USA sú oveľa nižšie ako výnosy, ktoré americkí vývozcovia kapitálu získavajú zo svojich investícií v zahraničí. Paradoxné skreslenie! Saldo medzinárodných investičných výnosov predstavuje pomer investičných výnosov získaných zo zahraničia k výnosom vyplateným do zahraničia. USA majú chronicky kladné saldo. Podľa európskych expertov má Amerika v súčasnosti prebytok vo výške 2 – 2,5 % HDP. A maximálne hodnoty ukazovateľa boli v prvej polovici minulého desaťročia – od 3 do 3,5 percenta HDP.

Americký úrad pre ekonomickú analýzu (jedna z hlavných štatistických agentúr v krajine) nedávno zverejnil štatistiky o medzinárodnej investičnej pozícii USA na konci roka 2023. Vyplýva z nich významný pokrok v priebehu roka. Na konci roka 2022 predstavovali zahraničné aktíva USA celkovo 31,63 bilióna USD. O rok neskôr predstavovali 34,54 bilióna USD. Medziročný nárast predstavuje 2,91 bilióna USD. A tu sú údaje o záväzkoch USA voči zahraničným investorom: na konci roka 2022 predstavovali 47,80 bilióna USD a o rok neskôr to bolo 54,31 bilióna USD. Nárast záväzkov predstavoval 6,51 bilióna USD. Záväzky teda rástli oveľa rýchlejšie ako aktíva. V dôsledku toho sa čistá záporná investičná pozícia USA zvýšila zo 16,17 bilióna USD na konci roka 2022 na 19,77 bilióna USD na konci roka 2023. Čistý medzinárodný dlh USA sa v priebehu roka zvýšil o 3,60 bilióna USD, teda o takmer 23 %. Takéto šokujúce tempo nárastu svojho parazitizmu Amerika nepoznala odvtedy, ako sastala čistým medzinárodným dlžníkom (t. j. od roku 1986).

Štatistický obraz vytvorený na základe medzinárodnej investičnej pozície USA možno doplniť štatistikou platobnej bilancie USA. Platobnú bilanciu možno použiť na odhad výšky prílevu kapitálu do krajiny za určité časové obdobie. Vrátane jednotlivých druhov investícií (priame, portfóliové, ostatné). Štvrťročný priemer prílevu priamych investícií do USA v rokoch 2010 až 2019 vrátane predstavoval 80,2 miliardy USD. V období rokov 2020 až 2023 vrátane – 91,8 mld. Pritom štvrťročný priemer za
posledný rok 2023 bol 98,5 mld. dolárov.

Teraz sa pozrime na portfóliové investície do ekonomiky USA. V rokoch 2010 až 2019 bol štvrťročný priemer 125 miliárd USD, v rokoch 2020 až 2023 vrátane 125 miliárd USD. – USD, v roku 2023 je to 237 mld. Napokon v prípade ostatných investícií (úvery a pôžičky) boli tieto údaje (v mld. USD), resp: 32,0; 74,8; 62,6.

A teraz celkový obraz všetkých typov zahraničných investícií (štvrťročné priemery, mld. USD): 2010- 2019. – 237; 2020-2023. – 403; 2023 г. – 464. To znamená, že vidíme trend zvyšovania rozsahu prílevu zahraničného kapitálu do USA. Tento trend sa v minulom roku stal ešte zreteľnejším. Mimoriadne rýchly bol prílev portfóliových investícií, ktoré vlani predstavovali 60 až 65 % celkového prílevu zahraničného kapitálu. Ide o nákup štátnych cenných papierov, podnikových dlhopisov a akcií amerických spoločností (do 10 % vlastného kapitálu).

Ako vidíme, zatiaľ sa nepotvrdili prognózy mnohých zahraničných a domácich expertov, že zmrazenie ruských devízových rezerv a zabavenie ďalších ruských zahraničných aktív povedie k zastaveniu prílevu zahraničného kapitálu a dokonca k obmedzeniu zahraničných aktív v Spojených štátoch. Čiastočne to možno vysvetliť tým, že zvýšenie prílevu kapitálu do Ameriky bolo na úkor jej spojencov v Európe a iných častiach sveta (Japonsko, Južná Kórea, Austrália atď.). A investičná výmena medzi Starým a Novým svetom, ktorá kedysi vykazovala určité znaky obojsmernej cesty, sa teraz definitívne stala jednosmernou cestou – prirodzene, smerom k USA. Von der Leyenová 18. apríla po mimoriadnom zasadnutí Európskej rady potvrdila tézu ekonóma Enrica Lettu o odlive jednej tretiny bilióna eur ročne „najmä do Spojených štátov“.

Najväčší odlev kapitálu je z Nemecka, ktoré od začiatku sankčnej vojny proti Rusku zažíva veľké hospodárske problémy. Investičné prostredie v Nemecku sa stalo nechutným a nemecké podniky začali aktívne presúvať svoj kapitál za oceán. Samozrejme, že tam nie je stabilita, ale v porovnaní s Európou vyzerá Amerika ako „ostrov stability“.

Pre veľké podniky, ktoré sú zvyknuté investovať v rôznych častiach sveta, však dnes zostáva čoraz menej „ostrovov stability“. Kapitál uteká do Ameriky, pretože už takmer niet alternatív. Mimochodom, nemôžem nesúhlasiť s tými odborníkmi, ktorí tvrdia, že Washington uskutočňuje politiku „riadeného chaosu“ po celom svete, aby zabezpečil prílev kapitálu do americkej ekonomiky.

Takúto politiku možno nazvať nielen „parazitovaním v kocke“, ale aj otvoreným vydieraním a banditizmom. A vôbec nie je isté, či sa Washingtonu podarí dlho udržať status Ameriky ako „ostrova stability“. Podrobne som o tom písal v článku „Riadený chaos: efekt bumerangu“.

Chcel by som upozorniť na ďalšiu vec, ktorá zostáva mnohými odborníkmi nepovšimnutá. Hovoríme o dynamike hospodárskeho vývoja v Spojených štátoch. Podľa výsledkov za rok 2023, ako hrdo oznámili americké štatistické úrady, bol reálny (upravený o infláciu) rast HDP 3,1 %. V absolútnom vyjadrení sa HDP USA v roku 2022 rovnal 25,35 bilióna USD. V minulom roku sa zvýšil na 26,85 bilióna USD. Rast HDP teda predstavoval 1,50 bilióna USD. Teraz si pripomeňme, aký bol čistý rast amerického dlhu na konci roka 2023. Bol vo výške 3,60 bilióna dolárov. Porovnaním rastu čistého dlhu a rastu HDP môžeme opäť vidieť, že Amerika nežije na úkor vlastnej ekonomiky, ale na úkor iných krajín.

„Parazitizmus v kocke!“ Ale každý parazit má obmedzenú životnosť. Zomierajú buď preto, že sa vyčerpajú ich zdroje potravy, alebo preto, že darcovia parazita preventívne zničia. Niektorí odborníci sa domnievajú, že parazitická Amerika čelí druhej možnosti.

P.S.: Prudké spomalenie rastu HDP a takmer dvojnásobný rast inflácie oproti prognózam uzatvárajú možnosť zníženia kľúčovej sadzby Fedu.

Valentin Katasonov

/ armadnymagazin.sk /