Celkovo až 11 odvetví ekonomiky malo mzdu nižšiu, ako bol priemer hospodárstva, osem odvetví patrilo k nadpriemerným.
Priemerné hrubé zárobky na začiatku roka 2022 medziročne vzrástli vo všetkých 19 sledovaných odvetviach hospodárstva. Reálny rast miezd však dosiahlo iba sedem z nich.
Okrem miezd totiž rástli dynamicky aj spotrebiteľské ceny. Vyplýva to z aktuálnych údajov o priemernej mesačnej mzde zamestnanca v hospodárstve v prvom štvrťroku 2022, ktoré zverejnil Štatistický úrad.
Priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve počas prvých troch mesiacov roka 2022 podľa štatistického úradu dosiahla 1212 eur a v porovnaní s rovnakým obdobím predchádzajúceho roka vzrástla o 7,8 percenta.
Mzdy rastú vyšším tempom už niekoľko štvrťrokov, aktuálna hodnota prekonala rast v poslednom štvrťroku minulého roka.
Dynamicky však rástli aj spotrebiteľské ceny, preto reálna mzda očistená o vplyv inflácie dosiahla pokles o 1,4 percenta.
„Ľudia tak mohli za svoje príjmy nakúpiť v priemere menej tovaru a služieb ako pred rokom. Naposledy sme zaznamenali pokles reálnej mzdy v druhom štvrťroku 2020. Zatiaľ čo vtedy bola príčinou poklesu pandémia, začiatkom tohto roka sa na znížení reálnych miezd podpísala zrýchľujúca sa inflácia,“ priblížila hovorkyňa štatistického úradu Jana Morháčová.
Sezónne očistená priemerná mzda medzikvartálne, v porovnaní so štvrtým štvrťrokom 2021, vzrástla o 1,4 percenta.
Rast priemernej nominálnej mzdy počas prvého štvrťroka 2022 zaznamenalo všetkých 19 sledovaných odvetví hospodárstva.
Relatívne najdynamickejšie v medziročnom porovnaní rástli mzdy vo finančných a poisťovacích činnostiach (o 19,8 percenta) aj v ostatných činnostiach (o 16,1 percenta).
Tretí najvyšší rast sa prejavil v ubytovacích a stravovacích službách (o 14,6 percenta), ktoré boli najzasiahnutejšie dosahmi pandémie.
Súčasne dlhodobo ide o odvetvie s najnižšou priemernou mzdou v hospodárstve, aktuálne je na úrovni 659 eur mesačne.
Celkovo až 11 odvetví ekonomiky malo mzdu nižšiu, ako bol priemer hospodárstva, osem odvetví patrilo k nadpriemerným.
Najvyššie priemerné hrubé platy sú dlhodobo v odvetví finančné a poisťovacie činnosti, aktuálne v prvom štvrťroku 2527 eur. Nad 2000 eur mesačne aktuálne zarábali v priemere aj zamestnanci v odvetví informácie a komunikácie a v dodávke elektriny, plynu a pary.
Aj odvetvia zamestnávajúce na Slovensku najviac ľudí si podľa štatistického úradu pripísali vysoké medziročné prírastky miezd, priemysel o 8,1 percenta na úroveň 1 272 eur a obchod o 11,9 percenta na 1 132 eur.
Obchod si udržal reálne mzdy v raste, v priemysle však reálna mzda klesla.
Podobne rast miezd nestačil tempu inflácie ani v ďalších 11 odvetviach ekonomiky. Najviac reálne platy klesli pracujúcim v činnostiach v oblasti nehnuteľností, a to o 8,3 percenta.
Z územného hľadiska vyššiu priemernú mesačnú mzdu ako celé hospodárstvo mal opäť len Bratislavský kraj, konkrétne 1546 eur. V ostatných krajoch sa mzdy v priemere pohybovali od 919 eur v Prešovskom do 1 128 eur v Trnavskom kraji.
Vo všetkých krajoch bola priemerná mzda medziročne vyššia s najvyšším relatívnym prírastkom v Žilinskom kraji 8,9 percenta a v Trnavskom kraji 8,7 percenta.
Po odpočítaní vplyvu inflácie však priemerný zárobok v reálnom vyjadrení vo všetkých krajoch Slovenska klesol. Najmenej v Žilinskom, o 0,4 percenta, a najviac v Prešovskom kraji, o 2,9 percenta.
Minimálna hodinová mzda v Nemecku sa od októbra zvýši z terajších 9,82 eura na 12 eur. To predstavuje nárast zhruba o 22 percent. Rozhodla o tom dnes dolná komora nemeckého parlamentu, ktorá schválila návrh zákona predložený ministrom práce Hubertusom Heilom.
Spolková vláda toto zvýšenie schválila už vo februári. Kancelár Olaf Scholz pred vlaňajšími parlamentnými voľbami urobil z minimálnej hodinovej mzdy 12 eur svoj ústredný sľub.
Návrh zákona podľa agentúry DPA vychádza z toho, že v súčasnosti viac ako šesť miliónov pracovníkov v Nemecku poberá mzdu nižšiu ako 12 eur za hodinu. Heil upozornil, že zo zvýšenia minimálnej mzdy budú ťažiť najmä ženy a obyvatelia východnej časti Nemecka. Pre mnohých bude podľa neho tento krok zrejme znamenať najvýraznejší nárast mzdy v živote.
Spolkový zväz zamestnávateľov (BDA), ktorý reprezentuje podniky zo všetkých odvetví nemeckej ekonomiky, ale zvýšenie minimálnej mzdy kritizuje. Podľa prezidenta zväzu Rainera Dulgera federálna vláda svojím postupom porušuje dohody dojednané v roku 2015.
Zdroj: hn24.hnonline.sk / trend.sk
Bývalá dánska kráľovná Margaréta II. svojich zosnulých rodičov obraňuje. Peter Kramer vo svojej 380-stranovej knihe…
Koncepcia „prvotného antigénového hriechu“ bola prvý raz navrhnutá pred šesťdesiatimi rokmi. Tento fenomén má potenciál…
„Na ich vyradenie z prevádzky boli použité oveľa silnejšie výbušné nálože a oveľa väčšie plavidlo,“…
Hlavné mestá krajín Západu zrazu zabudli na princípy, ako je spravodlivá súťaž, nedotknuteľnosť vlastníctva, prezumpcia…
Nemecko vysvetľuje včerajšiu náhlu návštevu ministerky zahraničných vecí Annaleny Baerbockovej na Ukrajine túžbou oficiálneho Berlína…
Ruské veľvyslanectvo ostro odsúdilo slová britského veľvyslanca Edwarda Fergusona, ktorý sa v článku pre srbské…