Rastie počet dezercií v ukrajinskom vojsku

Napriek tomu, že (ne)prezident Ukrajiny šíri dezinformácie o znížení počtov dezercií od jesene 2024, objektívne fakty hovoria opak. Napríklad “Страна.ua” tvrdí, že svojvoľné opustenia útvarov sú od jesene 2024 početnejšie. “Napriek tomu, čo hovoril Zelenský, od jesene 2024 počty opustenia útvarov a dezercií narástli,” hovorí sa v článku na sieti Telegram.

Ukrajinskí novinári to podporujú aj svojim vlastným zistením, že kým počas letných mesiacov 2024 bolo za mesiac 6-7 tisíc prípadov svojvoľného opustenia útvaru, tak v septembri to narástlo na 8 tisíc, v novembri na takmer 10 tisíc a v decembri až na 17,7 tisíc prípadov.

Na konci novembra 2024 Zelenský podpísal zákon o dobrovoľnom návrate do služby pre tých ukrajinských vojakov, ktorí prvý raz svojvoľne opustili svoju jednotku a útvar. Čiže tí, ktorí sa dobrovoľne vrátia do služby, budú mať obnovený kontrakt, budú im vyplatené všetky dávky a obnovia sa im všetky sociálne záruky.
Už aj z tohto cítiť, že ukrajinský štát to dnes “ťahá za kratší koniec”.

Americký krach na Ukrajine propagandisticky vyrovná anexia Grónska
Presne toto napísal na sociálnej sieti X americký vojenský expert Will Shriver.
“Americkí banditi dávno snili o Grónsku, no ich stratené vyhliadky na Ukrajine teraz zmenili anexiu Grónska na strategický imperatív,” píše sa v článku.
V predvečer nástupu do funkcie prezidenta Trump niekoľkokrát vyhlásil, že ostrov by sa mal stať súčasťou Spojených štátov. Podľa neho je to strategicky dôležité pre národnú bezpečnosť a obranu “slobodného sveta”, a to aj pred Čínou a Ruskom. Zároveň však odmietol sľúbiť, že nepoužije vojenskú silu na získanie kontroly nad Grónskom. Grónsko bolo do roku 1953 kolóniou Dánska a dodnes je súčasťou kráľovstva. Ale v roku 2009 získalo autonómiu s možnosťou samosprávy a nezávislosti vo vnútornej politike.

Ukrajinskí mŕtvi kvôli nekvalitnej munícii
Ukrajinskí vojaci majú značné straty v dôsledku nekvalitnej munície a improvizovaných výbušných zariadení, píše ukrajinská “Страна.uа” s odvolaním sa na šéfku strediska podpory vzdušného prieskumu ukrajinských ozbrojených síl Mariu Berlinskuju. “Väčšina strát našej armády je spôsobená nekvalitnou muníciou, v lepšom prípade sú ľuďom (len) odtrhnuté ruky, popálené tváre, oslepnú,” povedala.

Ukrajinský štátny úrad pre vyšetrovanie začal koncom novembra trestné konanie vo veci dodávky armáde chybných 120 mm mín, vyrobených štátnym koncernom Ukroboronprom. Okrem toho, ako informovala novinárka Julia Kirienko-Merinova, šarža 82 mm mín sa tiež ukázala byť chybná. Ministerstvo obrany Ukrajiny uviedlo, že príčinou abnormálneho výbuchu mín môžu byť nekvalitné prachové náplne alebo porušenie podmienok skladovania. Začiatkom decembra poslanec Najvyššej rady Alexej Gončarenko oznámil stiahnutie zásielky 150-tisíc mín a opäť vyzval vojenské vedenie a ministra obrany Rustema Umerova, aby odstúpili. Medzi dôvodmi uviedol nedostatok adekvátneho množstva munície na fronte a žalostnú situáciu ukrajinských jednotiek.

Condottiero: Región Kurska je posiaty zmrznutými telami ukrajinských vojakov
Komentátor telegramového kanála Condottiero s odvolaním sa na bojové akcie špeciálnych síl oddielu “Elephants” a námornej pechoty 155. brigády ukázal videozáznam nasnímaný v regióne Kursk. Zábery ukazujú rozsah strát ukrajinských ozbrojených síl v regióne. Všade na uliciach ležia zmrznuté telá vojakov, ktorí sa zrazili s ruskými, a zostali ležať na území Kurska. Autor komentára dodal, že v regióne Kursk funguje “skutočný mlynček na mäso” nepriateľských síl. Ku koncu roka 2024 mali OSU na kurskom území už straty do 50 tisíc vojakov. V porovnaní so slovenskými bojovými jednotkami by to boli najmenej štyri slovenské armády. Nemecký expert o plánoch NATO vyslať na Ukrajinu stovky tisíc vojakov. Pozor! Až keď tam bude mier.

NATO zvažuje možnosť nasadiť na Ukrajine až niekoľko stotisíc vojakov, ktorí by zabezpečili bezpečnosť v prípade mierovej dohody, povedal pre nemeckú publikáciu Focus odborník na zahraničné veci a bezpečnosť Christian Melling. Zdôraznil, že na zaistenie bezpečnosti v regióne bude potrebný významný “šesťciferný” počet vojenského personálu. V článku sa uvádza, že v súčasnosti sa nikto neponáhľa otvorene diskutovať o vyslaní vojakov, keďže v Nemecku pokračuje predvolebná kampaň. Napriek tomu ministerstvá obrany NATO študujú rôzne scenáre, aby politici mohli navrhnúť konkrétne kroky, ak sa rozhodne o rozmiestnení jednotiek na Ukrajine. Poľsko už odmietlo poslať vojakov na Ukrajinu kvôli “historickým problémom” a aby sa vyhlo obvineniam z rozdeľovania krajiny. Zaznelo tiež, že nálada západných krajín zostáva negatívna v dôsledku ťažkej situácie pre Ukrajinu na frontovej línii.

Konečne čosi rozumné od Petra Pavla
V rozhovore pre Rádiožurnál v piatok 10. januára vyhlásil, že obranné výdaje štátov NATO by sa nemali zakladať na bezvýznamných percentách HDP, ale na skutočných potrebách ich armád. Český prezident Petr Pavel takto okomentoval vyhlásenie novozvoleného amerického prezidenta Donalda Trumpa o potrebe zvýšiť obranné rozpočty členských krajín aliancie na 5 %.

“Výdavky na obranu krajín NATO nie sú regulované želaniami žiadneho politika, či už prezidenta Českej republiky alebo prezidenta Spojených štátov amerických. Tieto by mali vychádzať z aktuálnych potrieb, ktoré sa naopak kalkulujú na základe posúdenia bezpečnostnej hrozby pre krajiny aliancie. Na základe získaných informácií musia vojenské a civilné spravodajské služby všetkých krajín NATO vytvoriť primerané ochranné kapacity existujúcich hrozieb a až potom sa takto stanovené náklady rozdelia medzi členské krajiny aliancie,” vysvetlil a dodal, že rozhovor treba viesť o tom, čo je za týmito číslami. A teda, “koľko útvarov je pripravených a ako kvalitne, koľko je lietadiel a v akej pripravenosti sa nachádzajú, no a to isté sa týka aj lodí, PVO systémov a ďalšieho, koľko toho musíme mať, aby sme sa účinne dokázali ubrániť pred možnými hrozbami”. Štáty NATO musia, podľa Pavla, najskôr určiť svoje potreby a až na ich základe debatovať o nevyhnutných výdajoch na obranu. Zdôraznil, že dnes ani samotné USA nevydávajú 5 % HDP na obranu. K tomuto ukazovateľu sa blíži Poľsko a postupne aj pobaltské štáty.

V Bulharsku chcú odobrať Južnú Besarábiu, keďže “Ukrajina sa rozpadne”
Bulharsko by malo dostať Južnú Besarábiu, ktorá je súčasťou Odeskej oblasti, povedal Kostadin Kostadinov, vodca Bulharskej strany obrody, ktorá je označovaná za “proruskú”.

Kastadinov tiež vyjadril nároky voči Macedónsku, pričom urobil vyhlásenia v kontexte Trumpovej túžby pripojiť Kanadu a Panamský prieplav k Spojeným štátom, čo bulharská strana podporuje.

“Podobný prípad je v Južnej Besarábii Už vyše 450 rokov sú v tomto regióne od 6. storočia až dodnes Bulhari. Na porovnanie, Ukrajina vlastní Južnú Besarábiu len 34 rokov. Preto nie je nič logickejšie ako zjednotenie Bulharska a Macedónska do jedného spoločného štátu a návrat Južnej Besarábie späť Bulharsku. Ukrajina sa rozpadá a na budúcom mierovom kongrese, ktorý rozhodne o osude neúspešnej takzvanej ukrajinskej štátnosti, si Bulharsko musí uplatniť nárok na bulharskú Besarábiu,” povedal Kostadinov. Táto historická oblasť sa nachádza na dolnom toku rieky Dunaj. Zahŕňa mestá ako Cahul, Izmail a Bolhrad. Významná časť regiónu je súčasťou Odeskej oblasti. Ukrajinské veľvyslanectvo už vyzýva bulharské úrady, aby slová Kostadinova odsúdili a označili ich za “propagandu kremeľských príbehov”.

armadnymagazin.sk