Radomír 

Neustále nás presviedčajú, že Kristus je odpúšťajúci, múdry flegmatik a na jeho učení je založené najmierumilovnejšie a najláskavejšie náboženstvo na svete. V skutočnosti medzi Ježišom Kristom a kresťanstvom nie je žiadne spojenie.

Hovorí sa nám, že evanjelisti, ktorí písali „Sväté písmo“ a nevideli Ježiša Krista svojimi očami, stále písali čistú, svätú pravdu. V skutočnosti boli evanjeliá napísané v 16. storočí, existujú o tom písomné potvrdenia a skutočne v nich nájdete nepoznačené zrnká pravdy.

Verí sa, že niekto menom Judáš zradil Krista za 30 strieborných a ešte v úplnej tme na neho ukázal na stráže. Táto naivná lož sa rozpadá na prach, ak si spomenieme, že v tom čase ešte neboli mince, ale počítali sa v malých zlatých zliatkoch – talánoch, alebo kúskoch striebra odrezaných z okrúhlej tyče. A tieto kusy sa nazývali úplne inak…

Už dávno sme si zvykli, že Ježiša súdil údajne rímsky miestodržiteľ v Judei Pilát Pontský, ktorý si v jednom z filmov „umyl ruky“. Ježiš Kristus (Radomir) bol však súdený na zhromaždení židovských veľkňazov v synagóge po polnoci. A, samozrejme, tento satanistický súd ho odsúdil na bolestivú popravu.

V evanjeliách, ktoré boli v minulosti mnohokrát upravované, sa spomína zatmenie Slnka a zemetrasenie, ktoré údajne nastalo do 3 hodín po smrti Ježiša Krista. Dnes je presne stanovené, že v tom čase na tom mieste tieto prírodné javy neboli a ani byť nemohli. Ale tieto javy boli zaznamenané v Konštantínopole v 11. storočí nášho letopočtu. Vďaka tomu bolo možné nájsť ďalšie dôkazy o tom, že rituálna poprava Ježiša Krista (Radomira) bola vykonaná v Konštantínopole v roku 1086 nášho letopočtu.

Cirkevníci nám neúnavne hovoria, že kresťanstvo je údajne duchovný pokrm, náboženstvo na spásu duší celého ľudstva. V skutočnosti je kresťanstvo duševný jed, ktorý ľudí zombizuje, láme vôľu, zabíja myseľ a mení ich na nevedomých a poslušných otrokov.

Učili nás, že kresťanský sviatok Veľká noc je oslavou zmŕtvychvstania Ježiša Krista po krutej poprave. Pesach je v skutočnosti židovský sviatok, ktorý bol automaticky zaradený do všetkých náboženstiev odvodených od judaizmu, vrátane kresťanstva.

Všeobecne sa uznáva, že cieľom križiackych výprav organizovaných Svätým pápežstvom bolo pomstiť sa tým, ktorí ukrižovali „kresťanského boha“ Ježiša Krista. Rím však posielal banditov-žoldnierov, ktorí sa oveľa neskôr začali nazývať „križiakmi“, len preto, aby zničili národy, ktoré boli proti násilnému krstu a zotročovaniu, ku gójom.

Kresťanskí kazatelia nám neúnavne opakujú, že „Pán“ Ježiš Kristus bol popravený v meste, ktoré sa dnes volá Jeruzalem a nachádza sa v Izraeli. V skutočnosti slovo „Jeruzalem“ označovalo sídlo veľkňaza dominantného náboženstva v krajine. Rovnako ako slovo „hlavné mesto“ bol názov mesta, v ktorom sa nachádzal najvyšší vládca krajiny.

Cirkevníci nazývajú Radomíra (Ježiša Krista) buď Bohom, alebo Pánom, alebo Božím synom, ktorý nám bol zoslaný, aby odčinil naše hriechy atď…

Bol skutočne poslaný mágmi k Židom, aby sa pokúsil vytiahnuť týchto ľudí z pazúrov hierarchov Temných síl.

Kresťanstvo neprestáva učiť svoje ovečky, že ak si nešťastný, chudobný a chorý, tak to znamená, že Boh ťa miluje. Musíte všetko vydržať, nebrániť sa násiliu a všetkým všetko odpustiť. V skutočnosti je to všetko úplný podvod. Aby sme sa o tom presvedčili, stačí sa pozrieť na veľkých „sluhov Božích“ a odhadnúť veľkosť a príjmy ich „náboženskej korporácie“ – najväčšieho gangu klamárov, zlodejov a vrahov na svete.

Materiály N.Levašova