R. Rafaj: Ak sa neprebudia vlasteneckí a konzervatívni voliči stará dobrá Európa nadobro skončí

Cieľom komunistickej ideológie bola transformácia spoločnosti na základe marxistického učenia. Súčasná „vylepšená“ verzia neomarxizmu je oveľa radikálnejšia a sofistikovanejšia.

Jeho vernými vykonávateľmi sú dnešné európske elity. Podľa bývalého národného politika a aktívneho novinára Rafaela Rafaja môžu blížiace sa voľby do Európskeho parlamentu zvrátiť tento nepriaznivý stav. Dôležitá bude účasť národných, konzervatívnych a kresťanských voličov.

■ Európsku úniu čakajú prelomové voľby do Európskeho parlamentu. Do akej miery sú pre zachovanie posledných zvyškov suverenity kľúčové?

Rafael Rafaj: Globalisti a centralisti dokončujú projekt ideologizácie a federalizácie Únie, ktorý predpokladá zničenie posledných zvyškov národnej suverenity, ktorá nezapadá do týchto plánov na totálne mocenské ovládnutie nielen EÚ, ale aj likvidáciu európskej civilizácie v podobe ako sa vyvíjala viac než dve tisícročia.

Medzi trvalé hodnoty európskej kultúry patrí suverenita a nedotknuteľná zvrchovanosť rodinnej, národnej aj kresťanskej identity s ich obranou a legislatívnou ochranou. Toto všetko ideologickí fanatici najskôr liberálne spochybnili a za pochodu ich „kultúrnej revolúcie“ to progresivisticky ničia.

Tieto sily pochopili, že kľúčom na dokončenie ich diela skazy a nastolenie novej názorovej a mocenskej diktatúry potrebujú ešte jedno volebné obdobie v europarlamente.

Ak sa neprebudia k mobilizácii skutočné vlastenecké sily a neprebudia sa konzervatívni voliči, ktorým na uchovaní starej dobrej Európy ako ju poznáme aj pre ďalšie generácie mimoriadne záleží, tak je to koniec našej civilizácie, národného štátu, na ktorého pomoc sa môžeme vždy spoľahnúť a aj osobnej slobody a demokracie vôle väčšiny.

Práve preto sú júnové voľby tak dôležité. Európsky parlament pred niekoľkými dňami schválil nové pravidlá migračnej politiky. Podľa nich majú platiť členské štáty pokutu v prípade ak sa rozhodnú neprijať migrantov mimo starého kontinentu.

■ O čom to podľa Vás vypovedá?

Potvrdzujú sa moje slová o totálnej ideologizácii Únie, aká tu nebola ani v ére bývalých komunistických totalít. Tiež je to potvrdenie varovania konzervatívno-vlasteneckej scény o riadenom a plánovanom procese premiešania pôvodného európskeho obyvateľstva ako to projektoval už Kalergiho plán alebo Barcelonský proces.

Je to ďalší útok na pôvodný charakter európskej spoločnosti a národnú suverenitu tými, ktorí v histórii kapitalizovali zisky z kolonizácie tretieho sveta a teraz, využívajúc aj ideológiu multikulturalizmu, sa snažia následky socializovať núteným prenesením na stredoeurópske národy.

Vypovedá to tiež o arogancii a skrytej nenávisti k tradičnej Európe nielen liberálmi a progresívcami, ale aj o zbabelosti tzv. kresťanských demokratov v Európskom parlamente.

Jediným východiskom je totálna výmena strán a poslancov cez júnové voľby do EP skutočnými ochranami európskych hodnôt, teda konzervatívcami a vlasteneckými silami a podporou alternatívy Európy národov voči plánu na zničenie Európy národov aj cez organizovanú inváziu migrantov, ktorých v ére digitalizácie, robotizácie a automatizácie v budúcnosti vôbec nebude Európa potrebovať, takže ide len o politiku založenú na nenávistných a rozvratných ideológiách.

■ Poslanci Európskeho parlamentu tiež vyzvali Európsku úniu, aby do Charty základných práv EÚ zakomponovala právo na potrat. Čo by to v praxi znamenalo pre členské štáty?

Ide o pokračovanie liberálnej deštrukcie s priamym útokom na Božiu ochranu života od počatia ako najvyššej hodnoty.

Je to ďalší čierny kameň do už aj tak temnej mozaiky súčasného obrazu deštrukčných síl, rozvracajúcich rod, rodinu, národ, národný štát a ako vidíme už aj život povýšením na univerzálne právo namiesto individuálneho. Toto je zároveň aj ukážka mechanizmu rozvratu zvrchovanosti národných štátov nad etickými otázkami.

Takmer všetky deštrukcie v Bruselu sa pritom skrývajú za „ľudské práva“, v skutočnosti sú však antihumánne.

Aj preto tieto sily treba rázne zastaviť správnou voľbou 8. júna alebo nominovaním eurokomisára a ďalších reprezentantov Slovenska v Únii, ktorí nepodľahnú mocenským, psychopatickým, ani ideologickým a mediálnym tlakom a budú brániť skutočné hodnoty, tvorené a preverené životom a nie písané psychopatmi a byrokratmi niekde v kancelárii.

■ Do akej miery ste presvedčený, že sa Európska únia zreformuje a vráti sa tak k pôvodným myšlienkam svojho vzniku?

Úprimne, ak sa nepodarí vymeniť starých kostlivcov v Európskom parlamente väčšinou členských štátov za pragmatikov, skutočných konzervatívcov a vlastencov robiacich pozitívnu a budovateľskú reálpolitiku pre ľudí a členské štáty namiesto ideologických výstrelkov a mocenských kazajok s totálnou kontrolou pre globalistov zo Svetového ekonomického fóra, tak projekt EÚ zanikne ako svojho času Rímska ríša.

Únia sa rozdelí podobne na západnú, zideologizovanú a úpadkovú časť a na pragmatickú stredovýchodnú časť, prípadne Európa zhorí v občianskych nepokojoch

potom, čo sa väčšina ľudí konečne zobudí do reality, ale za slobodu už bude musieť bojovať. Európska civilizácia dokázala, že je skvelá a najlepšia a bolo by škoda, kedy ju zničili posadnutí angažovaní idioti, ktorým asistujú slabosi, karieristi a farizeji.

■ Prejdime teraz na Slovensko. Ako hodnotíte zvolenie Petra Pellegriniho za nového slovenského prezidenta?

Ako prvú lastovičku, že keď nie obrat, tak zmena kurzu a štýlu politiky dáva nádej aspoň na záchranu slovenskej spoločnosti pred jej úplnou ideologickou indoktrináciou a progresivistickou diktatúrou. Voľby ukázali pravú tvár sekty progresívcov, ktorí neprijali férovú prehru a dokonca začali šíriť naratív o ruskom vplyve, čím ukázali, že sú vo svojom predpojatom fanatizme a posadnutosti po moci spoločensky mimoriadne nebezpeční. Ale to už by mala byť úloha pre orgány štátu na ochranu ústavnosti, keďže je zrejmé, že títo angažovaní fanatici sa nezastavia pred ničím.

Oveľa viac by nás však malo trápiť ich rozdelenie spoločnosti na dva nezmieriteľné tábory a aj značná politická podpora. Aj tu bude musieť budúci prezident zaujať jasný postoj a ukázať, že vie plávať aj proti progresívnemu prúdu.

Jeho zvolenie je tak pre slovenskú spoločnosť aj politiku pozitívne. Cieľom relevantnej súčasnej parlamentnej opozície je nastoliť liberálno-progresívnu pod vedením Progresívneho Slovenská.

■ Dokáže podľa Vás súčasná koalícia adekvátne ochraňovať suverenitu Slovenska a status quo v kultúrno-etických otázkach rešpektujúcich kresťanské a cyrilo-metodovské dedičstvo našich predkov?

Už charakter otázky odhaľuje súčasný neblahý stav spoločenského vedomia a následne aj politiky, kde sme nútení stále niečo ochraňovať či brániť alebo sa aspoň usilovať udržať status-quo, vrátane nášho základného práva na zvrchovanosť v kultúrno-etických otázkach.

Obávam sa, že koalícia zanedbala vybudovanie si fundovaného personálneho zázemia s expertami na základný fundovaný popis skutočného stavu v akom sa nachádza nielen Slovensko, ale aj Európa, a to, že sme reálne v kultúrno-ideologickej vojne.

A kto túto kultúrnu vojnu vedie, rinčí zbraňami v politike či treťom sektore a dodáva ideologickú muníciu na boj proti demokracii ako vôle väčšiny ľudu a proti národu, mal by byť označení za agresora a zločinca, ktorý nemá čo robiť v nijakej verejnej funkcii, ani verejnej inštitúcii, vrátane štátom plateného akademického prostredia, keďže podľa prvého ústavného článku sa Slovenská republika neriadi nijakou ideológiou.

Vládna koalícia by namiesto ďalšieho politického kupčenia s niektorými menšinami mala zriadiť efektívny orgán na ochranu ústavnosti a pred šírením rozvratných ideológií, pretože toto je alfa a omega všetkých problémov. Ak to za štyri roky nedokáže, samých ich to neskôr zomelie. Skončili časy byť za chrumkavých a kŕmiť šelmu vlastným prstom.

■ Otázka na záver. Akú má podľa Vás budúcnosť liberálno-progresívna ideológia?

Odpoveď je skrytá v každej mojej odpovedi na predošlé otázky, pretože klin sa klinom vyráža. Racionálne, tieto uletené tézy, dogmy a naratívy, ktoré robia z rozumu šarlatánstvo a ideologické šarlatánstvo povyšujú na úroveň „vedy“ by bez systémovej podpory a ochrany európskych inštitúcií a cez politiku ich masívneho pretláčania do legislatívneho procesu mali len marginálnu podporu v spoločnosti. Reálny stav je však už alarmujúci, pretože

tieto ideológie sa už infiltrovali v akademickom, mediálnom, politickom, justičnom a dokonca aj korporátnom prostredí ako pokroková norma pre „lepšoľudí“ a ich kritici, ukazujúci na nepríčetného a nahého progresívneho kráľa sú ostrakizovaní ako noví „vnútorní nepriatelia“.

Ak sa v parlamente neprijme efektívny vykonávací predpis s trestnoprávnou nadstavbou podľa prvého ústavného článku, že Slovenská republika sa nesmie riadiť nijakou ideológiou, a to na všetkých úrovniach verejného života, vrátane vzdelávania, tak sa obávam, že sa história s agresívnymi a sfanatizovanými ideológiami, ktoré nakoniec vyústili do nastolenia totalitných režimov, môže vrátiť. Nebude to ľahké, pretože žoldnieri v tejto ideologickej vojne sa skrývajú za ľudskoprávnu agendu.

Zhováral sa: Matej Mindár

O autorovi: Rafael Rafaj (Mgr.) je novinár, vyštudoval Katedru žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Autor, publicista, analytik, mediálny a komunikačný poradca, lektor. Ako poslanec pôsobil šesť rokov vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá. Vyhodnotili ho ako najaktívnejšieho poslanca vládnej koalície (2006-10). Zaoberá sa mediálnou a komunikačnou politikou, slobodou slova a prejavu a pôsobeniu ideológií v politickom priestore. Zastupuje ako podpredseda bývalých politických väzňov v organizácii PV ZPKO, III.odboj a je čestným predsedom Inštitútu národnej politiky Ľ. Štúra.

skspravy.sk