Povedzme na rovinu, že od úradníckej vlády s približne štvormesačný mandátom sa nič prevratné neočakáva. Napriek tomu musí ako každá vláda prísť do parlamentu s programovým vyhlásením.
Dokument má napriek tomu 28 strán a nesie dvojzmyselný názov „Len spoločne môžeme čeliť výzvam 21. storočia“. Dvojaký preto, lebo nie je zrejmé, či vláda myslí spoločne ako Slováci a Slovensko, alebo spoločne ako prívesok únie a NATO. Keďže však pojem „výzva“ pochádza z bruselskej hantýrky, pôjde opäť len o to druhé a druhých, nie o Slovákov na prvom mieste.
To, že členovia vlády sa nebudú hádať v médiách ako to stojí v úvode Programového vyhlásenia vlády (PVV) je vylamovaním otvorených dverí, pretože to vyplýva z podstaty úradníckej vlády bez politického zafarbenia a krytia.
Napriek tomu si v úvode dokument neodpustil vyznanie ideologickej viery aj cez kľúčovú ideologickú hodnotu „rôznorodosti“. Keď už, tak tú by mimochodom mohla vláda zabezpečiť aspoň v médiách, keďže jej hlavnou úlohou je priviesť Slovensko k férovým voľbách.
No a neférové, tendenčné, neobjektívne a nevyvážené mediálne prostredie nielen v spravodajstve, ale aj v publicistike – diskusných reláciách je už dnes vypuklým negatívnym javom ohrozujúcim samotnú podstatu pluralitnej demokracie.
Nekonzekventnosť PVV trčí aj z konfliktu naratívu o rôznorodosti a uznávaní rôznych hodnôt s tézou neotvárania citlivých kultúrno-etických tém, ktoré by mali byť predsa tiež súčasťou deklarovanej „rôznorodosti“.
Napriek tomu túto stratégiu treba oceniť v atmosfére šírenia nie rôznorodého, ale len jedného „správneho“ – rozumej liberálneho – názoru. Ako to chce vláda bez konfliktu s mainstreamovými -izmami dosiahnuť je skôr z ríše teórie ako praktického života a politiky.
Keď hovoríme o programovom vyhlásení vlády, načim doplniť zamlčované – že ide o PVV Slovenskej republiky. Z materiálnu to totiž nie je zrejmé, pretože v celom dokumente sú len dve zmienky o Slovákoch, ale, žiaľ, nie tých, ktorí žijú na Slovensku.
Vláda Ľ.Ódora má záujem len o odchádzajúcich Slovákov a ich návrat a o aktívnu prácu so Slovákmi žijúcimi v zahraničí. Slováci žijúci na Slovensku sa z objektu záujmu vlády ako väčšinou vytratili.
Stratili sa aj štát, republika, vlasť, lebo aj vnímanie úradníckej vlády je liberálno-progresívne nastavené len na „túto krajinu“.
V PVV nájdeme síce pojmy ako národné stratégie, národné kapacity obranného priemyslu či reformu národných parkov, ale nič o národe ako hlavnom subjekte štátnosti a zmysle vládnych politík.
Dve po sebe idúce východiskové tézy pôsobia ako rozporuplný oxymoron aj v prípade ojedinelej zmienky o národnom záujme. PVV deklaruje na jednej strane centrálnu úlohu (prečo len) našej diplomacie obhajobu a presadzovanie národných záujmov, ktorú de fakto v praxi neguje ďalšia téza o udržaní európskej a transatlantickej jednoty a podpory členstva v EÚ a NATO, ktoré si presadzujú vlastné globálne záujmy s potieraním parciálnych národných záujmov v mene hlavnej dogmy o jednote a solidarite s tým, čo vymyslia centrály v Bruseli.
Národno-štátne záujmy sa predsa presadzujú nielen smerom von, ale aj – a možno prioritne – vo vnútri štátu, v každom rezorte vlády.
Lebo len ak budeme mať vo vnútri štátu nastavené hodinky podľa národno-štátnych záujmov, až potom bude čas aj mimo našich hraníc bežať v tejto základnej línii slovenskej suverenity.
Vláda spomína národ v súvislosti s kultúrou, ale súčasne kultúru definuje aj ako jedinečný znak nielen národa, ale jedným dychom aj národnostných menšín a etnických skupín a dôkaz zas kladie na „ich“ (rozumej „menšinovú“) rozmanitosť a budovania ich identity. A kde sa stratilo budovanie a ochrana tradičnej alebo pôvodnej slovenskej kultúry? Nuž slovenská kultúra akoby neexistovala.
Rovnako je smutné, ak garanciou našej štátnosti, ktorá vznikla bez ohľadu na naše členstvo v únii a aliancii, majú byť EÚ a NATO a nie národná súdržnosť a politická vôľa posilňovať zvrchovanosť a suverenitu našej slovenskej štátnosti a budovanie suverénnej identity.
Vrcholom trendovej servilnosti je téza o „podpora Ukrajiny a solidarity“, ktorá je podľa PVV vraj „v národnom záujme Slovenska“.
Neviem ako dopadne rozprava a samotné hlasovanie o PVV čaputovej úradníckej vlády, ale jedno je už teraz isté – opäť budeme mať len vládu na Slovensku a nie vládu slovenskú. Kto vníma nuansu rozdielu, pochopí aj to, koho má voliť v predčasných voľbách, ak chce, aby mali občania v Slovenskej republike opäť svoju, teda vládu slovenskú.
Rafael Rafaj
skspravy
Novoletie 7533 nastáva 19.septembra o 18:00 podľa slovanského kalendára Koľadov Dar. Rozvoj Šľachetnosti (Cti) bude…
"Obyvatelia slovenskej obce Smilno zbierajú peniaze na pomoc obyvateľom regiónu Kursk."Informuje agentúra RIA. "Je to fantastická…
György Gyimesi, podpredseda Maďarskej Aliancie upozorňuje na fakt, že to, na čo prichádzajú západné štáty…
Sú múdri ako Matovičovo "lietadlo", zrazu vedia kde a koľko ušetriť, ale takmer štvormiliardovú sekeru,…
Slovenská republika uspela voči žalobe holandskej spoločnosti Achmea B.V., ktorá je akcionárom Union zdravotnej poisťovne.…
Bývalý novinár a exriaditeľ kontrarozviedky Slovenskej informačnej služby Peter Tóth vo svojom príspevku na sociálnej…