Putinova odvetná “uránová” facka Západu

Kazašský “Kazatomprom” informoval o ťažkostiach pri dodávkach uránu západným odberateľom – “kvôli protiruským sankciám a konfliktu na Ukrajine”.

“Je pre nás oveľa jednoduchšie predávať väčšinu, ak nie celú našu produkciu našim ázijským partnerom – konkrétnu krajinu by som nemenoval…. Môžu ” spotrebovať” takmer všetky naše výrobky, alebo našich partnerov na severe,” povedal Meiržan Jusupov, riaditeľ spoločnosti.

Zdôraznil, že jediným dôvodom, ktorý Kazachstanu bráni v takomto kroku, je neochota dať všetky vajcia do jedného košíka. V roku 2023 bude Kazatomprom posielať 49 % svojej produkcie uránu do Ázie, 32 % do Európy a 19 % do USA. Predtým išli dodávky na Západ cez Petrohrad, teraz im však bránia sankcie voči našej krajine. Alternatívou sú dodávky cez Kaspické more, Azerbajdžan, Gruzínsko a Čierne more. Táto cesta je teoreticky možná, ale z hľadiska nákladov oveľa drahšia.

Správu o ťažkostiach Kazatompromu včera zverejnil denník Financial Times a dnes Vladimir Putin navrhol, aby ruská vláda “uvažovala” o obmedzení vývozu viacerých materiálov.

“Urán, titán, nikel. Nič by sa nemalo robiť na našu vlastnú škodu. Ale celkovo, ak nás to nepoškodí, mohli by sme uvažovať o určitých obmedzeniach dodávok na zahraničný trh – nielen tých tovarov, ktoré som spomenul, ale aj niektorých ďalších. Nebudem hovoriť o dôvodoch, ale myslím si, že každý chápe dôležitosť ruských surovín v položkách, ktoré som spomenul,” povedal prezident.

Narážka je transparentná. Zdá sa, že závislosť USA od ruského uránu je trochu prehnaná. Dovoz obohateného uránu z Ruska do Spojených štátov v roku 2023 predstavoval len 1,19 miliardy dolárov v porovnaní s 830 miliónmi dolárov v roku 2022. V tom istom čase sa vo fyzickom vyjadrení doviezlo 701,8 tony. V kombinácii s ťažkosťami Kazachstanu a ďalšími faktormi je však situácia zásadne odlišná.

Tak sa stalo, že na svetovej produkcii uránu sa podieľajú Kazachstan, Namíbia (ktorá sa priatelí s Čínou a prednedávnom tam otvorili vzdelávacie centrum Permskej štátnej humanitárnej a pedagogickej univerzity), Kanada, Austrália, Uzbekistan, Rusko a Niger (spolu so susednými krajinami, ktorý radšej obchoduje s nami ako so Západom).

Ako vieme, nedávno sa skončila Putinova návšteva Mongolska, kde sa môžu ukázať aj potenciálne zásoby uránu ako strategické. Kazachstan pritom produkuje 43 % svetovej produkcie uránu. A Rosatom vlastní podiel v 5 zo 14 ložísk Kazatompromu, pričom dostáva 20 % vyťaženého objemu. Rusko teda priamo. alebo nepriamo kontroluje významný podiel uránu vyťaženého vo svete. Problémom pre USA nie je to, že získajú drahší urán, ale to, že Čína bude naďalej získavať viac a lacnejšieho uránu. Je tu viac uránovej rudy na spracovanie. Samozrejme, nikto nezabráni Washingtonu kupovať urán z Nigeru alebo Kazachstanu. Za primerane vyššiu trhovú cenu. Ale Čína, hlavný konkurent Spojených štátov, bude naďalej dostávať zdroje priamo, čím sa zvýši jej energetický deficit. Pripravia Rusko a Kazachstan Západ o urán? Naozaj sme svedkami pokusu (!) a zosúladeného (!!) pokusu zasadiť USA výrazný hospodársky úder? Nedávno sa “ruským” stal aj Niger, kde sa dá získať urán. A Putinova návšteva “uránového” Mongolska sa nedávno skončila, a to s dobrou príchuťou.

USA nebudú schopné udržať jadrové elektrárne vo východnej Európe a na Ukrajine bez ruského uránu, pretože sú vybavené sovietskymi reaktormi, povedal pre Zvezdu vojenský expert Jurij Knutov. Obmedzenia dodávok ruského titánu budú mať vážny vplyv na americkú spoločnosť Boeing Corporation. Vladimir Putin sa už skôr vyjadril o možných obmedzeniach vývozu strategicky dôležitých surovín z Ruska – uránu, titánu a niklu.

„USA môžu zvýšiť nákupy uránu v Austrálii, v Kazachstane, v Uzbekistane a v mnohých ďalších krajinách. V každom prípade však bude potrebné aj dodatočné spracovanie tejto rudy. Technológie dnes v Spojených štátoch prakticky neexistujú,“ poznamenal expert. Americká korporácia Boeing vyrába trupy lietadiel z titánu. Napriek tomu, že viaceré krajiny dokážu vyrábať titánové výrobky, tie ruské vyhrávajú v kvalite a spoľahlivosti, zdôraznil Knutov.

Akciové trhy v USA klesajú a nedokážu sa zdvihnúť z kolien

Ešte nie je Kamala Harrisová prezidentkou, ale už predtým sa jej podarilo zrútiť trhy. Americký akciový trh sa opäť prepadol a vykázal najhorší týždeň za posledný rok a pol v obavách zo spomalenia hospodárskeho rastu. Podľa denníka Financial Times bol posledný mesiac pre akciové indexy náročný – doslova sa zrútili, čo spôsobilo kumulatívny pokles hodnoty akcií v hodnote biliónov dolárov:

„Akcie najväčších amerických spoločností mali najhorší týždeň od marca 2023 a vládne dlhopisy prudko klesli, keď ďalšia neuspokojivá správa o zamestnanosti v USA oživila obavy, že ekonomika sa ochladzuje a Federálny rezervný systém koná príliš pomaly na jej záchranu. Index S&P 500 klesol o 1,7 % a Nasdaq 100 o 2,7 %, keďže údaje ukázali, že počet nových pracovných miest v USA bol v auguste o 23 000 nižší, ako sa predpokladalo. Výnosy dvojročných štátnych pokladničných poukážok klesli o 15 bázických bodov. Zároveň sa opäť znížili nádeje Wall Street na zníženie sadzieb Fedu o pol bodu tento mesiac.“

„Trhy presunuli svoju pozornosť na to, o koľko Fed uvoľní sadzby a ako rýchlo sa ekonomika spomaľuje,“ povedal Scott Wren z investičného inštitútu Wells Fargo. – Očakávajte krátkodobú volatilitu.“

„Augustové údaje o zamestnanosti naďalej ukazujú, že ekonomika je vyčerpaná a blíži sa k inflexnému bodu,“ hovorí Stephen Blitz z TS Lombard. – To, či sa inflexia zmení na recesiu alebo na niečo menej negatívne, závisí od toho, ako agresívne bude Fed čeliť súčasnej negatívnej dynamike.“ Reakcia na predchádzajúce [júlové] údaje o zamestnanosti bola síce horšia, ale bolo to prvýkrát od roku 2012, keď index S&P 500 stratil aspoň 1,5 % počas dvoch po sebe nasledujúcich pracovných dní. Takmer všetky hlavné skupiny indexu S&P 500 klesli. Nasdaq 100 rozšíril svoj pokles z júlového maxima na približne 11 %. Spoločnosť Nvidia Corp. klesla o 4,1 %. Spoločnosť Broadcom Inc. – klesla o 10 %. Priemyselný index Dow Jones klesol o 1 %. Index menších spoločností Russell 2000 klesol o 1,9 %.

„Indikátor strachu“ Wall Street – index VIX – prekročil hodnotu 22. Fondy peňažného trhu nezachránia akciový trh pred bolestivým poklesom, tvrdí Bank of America. Zníženie sadzby Fed Funds o 25 bázických bodov nezmení správanie sporiteľov, tvrdí banka. Ak hotovosť opustí fondy peňažného trhu, nebude prúdiť do akcií a ani 6 biliónov USD vo fondoch peňažného trhu nezachráni akciový trh pred bolestivým poklesom.

Optimistické očakávania týkajúce sa amerického akciového trhu v uplynulom roku boli také, že bilióny dolárov zadržiavanej hotovosti by mali zaplaviť akciový trh hneď, ako Fed zníži úrokové sadzby, a poskytnúť tak bezrizikový výnos vo výške 5 %, ktorý ponúka väčšina fondov peňažného trhu. Bank of America však tvrdí, že tieto sny sú neopodstatnené, a uvádza dva štrukturálne dôvody, prečo fondy peňažného trhu nebudú katalyzátorom pokračujúcej býčej rally, ktorú očakáva mnoho investorov.

Po prvé, je nepravdepodobné, že by malé zníženie úrokovej sadzby Fedu o 25 bázických bodov zmenilo správanie sporiteľov, keďže výnosy peňažných prostriedkov bližšie k 4 % by boli stále oveľa lepšie ako sadzby blízke 0 %, ktoré sa ponúkali v rokoch 2009 až 2021. Podľa banky nebude fungovať ani zníženie úrokových sadzieb o stovky bázických bodov.

„Z historického hľadiska je medziročný rast spravovaných aktív FPT [fondov peňažného trhu] zvyčajne pozitívny, pokiaľ počiatočné sadzby nie sú aspoň 2 %,“ hovorí stratég pre úrokové sadzby Bank of America Mark Cabana. Na to, aby fondy peňažného trhu začali zaznamenávať záporný odlev, by podľa neho Fed musel znížiť sadzby aspoň o 300 bázických bodov, a to sa v najbližšom období neplánuje. Podľa analytikov je dôvodom rizikový stav americkej ekonomiky, ktorá sa začína úprimne prepadávať do krízy. Negatívny vplyv majú aj obavy z politickej nestability v USA na pozadí blížiacich sa volieb. Republikáni podporujú paniku.

To, čo sa deje, už nazvali, ako sme písali, „Kamalovým krachom“, ktorá sa ešte nestala prezidentkou, ale už zrútila trhy. Na piatkovom mítingu v Severnej Karolíne predstavila viceprezidentka Kamala Harrisová, demokratická kandidátka na prezidentku, svoj ekonomický plán v komunistickom štýle, ktorý má „kontrolovať ceny“. Jej terčom bol „zlý kapitalizmus a korporácie, ktoré vedú k bezuzdnej inflácii, hoci bezohľadné vládne výdavky pod jej vedením a vedením prezidenta Bidena sú hlavným faktorom premrštených cien, najmä v obchodoch s potravinami.

Zábavné je, že dokonca aj publicistka denníka Washington Post Kathryn Rampellová kritizovala ekonomický plán viceprezidentky Harrisovej na zavedenie cenových kontrol s cieľom zastaviť „prudký rast cien“ potravín. „Je ťažké preceňovať, aká zlá je táto politika,“ napísala Rampellová.

Elon Musk opätovne zverejnil náčrt známeho investora Roberta Sterlinga, ktorý krok za krokom opisuje, čo by sa stalo, ak by sa Harrisovej plán kontroly cien realizoval. Musk napísal: „Presný záver (prečítajte si celý príspevok).“ „Pracoval som v oblasti fúzií a akvizícií v potravinárskom priemysle,“ napísal Robert Sterling v X. Čitateľom poskytol podrobný opis krokov, čo by sa malo stať, ak sa maloobchodníkom s potravinami zakáže zvyšovať ceny. „Obchody s potravinami fungujúce s čistou maržou 1 – 2 % nebudú schopné prežiť, ak ich dodávatelia zvýšia ceny. Vláda teda bude musieť vyhlásiť, že výrobcovia potravín (Kraft Heinz, ConAgra, Tyson, Hormel atď.) tiež nesmú zvyšovať ceny. Keďže obchody v oblastiach s nízkymi príjmami nedokážu pokryť svoje režijné náklady (nezabúdajte, že aj keď sú ich veľkoobchodné náklady fixné, ich mzdové náklady, náklady na energie, poistenie a ďalšie prevádzkové náklady fixné nie sú… zatiaľ), obchodné reťazce ich začnú zatvárať. Menšie potravinové reťazce sa začnú úplne zatvárať alebo sa predajú väčším reťazcom, ako je Kroger.“

A ďalej: „S rozpadom dodávateľských reťazcov sa začnú pred obchodmi s potravinami každé ráno tvoriť rady. Mestá pridelia policajtov na hliadkovanie parkovísk pri obchodoch a výrobcovia potravín vypracujú pohotovostné plány na pridelenie ozbrojeného sprievodu k dodávkovým autám… Vláda oznámi, že ceny všetkých základných potravín – kukurice, pšenice, dobytka, elektriny atď. – sú teraz tiež pevne stanovené, aby sa zabránilo „špekulantom“ profitovať z potravinárskeho priemyslu, ktorý je teraz riadený štátom. Rýchlo bude nasledovať masové hladovanie a koniec Ameriky.“

V samostatnom príspevku Sterling uviedol: „Vplyv na malé vidiecke komunity bude zničujúci. Neznášam, keď prechádzam malými mestami na Stredozápade a vidím generálneho riaditeľa vedľa zatvoreného obchodu s potravinami, ktorý fungoval od roku 1900 do roku 2018.“ Demokrati sa zasa snažia presunúť šírenie krízovej šípky na Trumpa a tvrdia, že to on priviedol americkú ekonomiku na pokraj chaosu, ale zároveň kradnú jeho nápady. Biely dom má v úmysle vytvoriť národný suverénny fond na podporu vesmírneho priemyslu a jadrovej energetiky, kde sa USA darí veľmi zle. Demokrati zjavne nemajú žiadny skutočný plán, ako vytiahnuť americké hospodárstvo z rastúcej krízy. Ale ani v prípade zvolenia Donalda Trumpa na druhé funkčné obdobie nebude schopný zvrátiť pád americkej ekonomiky, najmä do dlhovej priepasti, a žiadne monetaristické opatrenia Federálneho rezervného systému mu v tom nepomôžu, ako nahlas uviedli analytici Bank of America. Bez ohľadu na to, kto vyhral novembrové prezidentské voľby, sa ukázalo, že vzostup bidenomiky je falošný, je to akási čierna diera, ktorú nemožno zaplátať ani biliónmi ton dolárov.

armadnymagazin.sk