„Putina čaká za vojnové zločiny súd v Haagu“, pobavila svet šéfka eurokomisie von der Leyenová

Von der Leyenová, ktorá je samotná zrelá na lavicu obžalovaných aj s ďalšími vojnovými štváčmi v Norimberskom procese 2.0 za zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny spáchané počas covidizmu a počas zabíjania civilistov na Donbase a v Palestíne.

Od reality odtrhnutá predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová nie je schopná pochopiť realitu prebiehajúcej zásadnej zmeny geopolitickej reality na planéte, ktorej vyvrcholenie bude mať za následok súdny proces s členmi globálneho zločineckého Syndikátu, ktorého poskokovia vo vládach, medzinárodných inštitúciách, médiách, zdravotníckych organizáciách a v ďalších zoskupeniach a militaristických think-tankoch budú takiež braní za svoje zločiny na zodpovednosť.

Väčšina šéfov vlád a štátov a lídrov politických strán zastrešených Európskou ľudovou stranou (EPP) vo štvrtok na kongrese ľudovcov v Bukurešti vyjadrila podporu Ukrajine, ktorá už tretí rok čelí ruskej invázii. K týmto názorom sa vo svojom prejave pridala aj predsedníčka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová, informuje z Bukurešti spravodajca TASR.

Von der Leyenová pripomenula, že Ukrajina vstúpila do tretieho roku vojny, ktorú rozpútalo Rusko. Konštatovala tiež, že dnes nie je pre EÚ naliehavejšia téma ako Ukrajina.

„Bola som v Buči po oslobodení mesta, nezabudnem na vrecia na telá. Na nevinných civilistov, mladých, starých, ktorých zabili Putinovi vojaci. Nezabudnem na zúfalých rodičov, ktorým uniesli deti do Ruska,“ povedala šéfka eurokomisie pred asi 2000 delegátmi kongresu.

Upozornila, že Putin je stíhaný za vojnové zločiny a v Haagu ho čaká Medzinárodný trestný súd (ICC).

„Putin je stíhaný za vojnové zločiny a bude súdený. Čaká ho vojnový súd,“ vyhlásila von der Leyenová po tom, ako uviedla, že Putin je zodpovedný aj za smrť ruského opozičného politika Alexeja Navaľného, hlavného odporcu Kremľa, ktorý vo februári zomrel vo väzení za podozrivých okolností.

V časti svojho prejavu venovaného Ukrajine zdôraznila, že Európa bude stáť pri Ukrajine, kým to bude potrebné. Hoci Rusko zničilo domy, nemocnice a škôlky, nedokázalo zničiť sen Ukrajincov o slobodnej a prosperujúcej Ukrajine, v srdci Európskej únie, dodala s tým, že tento sen žije aj v Moldavsku, Gruzínsku a na západnom Balkáne.

Šéfka eurokomisie Ursula von der Leyenová sa v apríli 2021 pre New York Times vyjadrila, že si s generálnym riaditeľom Pfizeru mesiac vymieňala textové správy. Malo sa to stať v období, keď sa schyľovalo k podpisu zmluvy medzi EÚ a farmaceutickým gigantom z USA. V konflikte záujmov sa kvôli vakcínam ocitol aj manžel predsedníčky EK Heiko von der Leyen. Firma Orgenesis, v ktorej pôsobí ako lekársky riaditeľ, totiž poberá dotácie z fondu EÚ, pričom Heiko von der Leyen bol jedným z členov nadačnej komisie.

Európska prokuratúra 14. októbra 2022 potvrdila, že úniové nákupy koronavírusových vakcín vyšetruje, no neprezradila, koho a akých zmlúv sa toto vyšetrovanie týka.

Úrad Európskej prokuratúry, ktorý v súčasnosti vedie bývalá šéfka rumunského Národného protikorupčného riaditeľstva Laura Codruța Kövesi, pre Epoch Times v januári 2024 uviedla, že vyšetrovanie pokračuje aj po vyše roku.

„Vyšetrovanie nákupu vakcín covid-19 v Európskej únii stále prebieha a je utajované v súlade s európskou a národnou legislatívou. Z tohto dôvodu nemôžeme v tejto fáze zverejniť ďalšie podrobnosti. Ak budeme mať čo povedať, iniciatívne tak urobíme,“ uviedla hovorkyňa úradu Laura Telo Alves.

Poslanci europarlamentu chcú vyšetrovať korupciu súvisiacu s nákupom vakcín

Iniciatíva skupiny europoslancov chcela už v roku 2022 prinútiť Európsku komisiu, aby zverejnila úplné znenie zmlúv medzi Európskou komisiou a výrobcami vakcíny proti ochoreniu Covid-19. Časť europoslancov dokonca požadovala odstúpenie predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyen kvôli zmazaniu obsahu jej komunikácie s vedením americkej farmaceutickej spoločnosti Pfizer.

Šesť poslancov Európskeho parlamentu usporiadalo 11. októbra 2022 tlačovú konferenciu, deň po tom, ako sa Albert Bourla, generálny riaditeľ spoločnosti Pfizer, odmietol zúčastniť na zasadnutí kovidového výboru v Európskom parlamente a odpovedať na otázky europoslancov.

Podľa nemeckej europoslankyne Christiane Andersonovej sa v tejto otázke vytvorila medzistranícka aliancia 36 europoslancov, ktorí pochádzajú z rôznych politických táborov vrátane FPÖ (Skupina pre identitu a demokraciu), Európskych konzervatívcov a reformistov, Zelených, ľavice a nezaradených poslancov.

„Dokonca ani poslanci EP nemajú možnosť skontrolovať kompletné zmluvy,“ kritizovala Andersonová utajovanie zmlúv ešte v roku 2021.

Na škandál poukázal vo svojom prejave v europarlamente aj rumunský europoslanec Cristian Terheș. „Ursula von der Leyenová musí odstúpiť, pretože jej konanie vyšetruje Európska prokuratúra. Podpísala zmluvy na nákup 4,6 miliardy dávok covidovej vakcíny v hodnote 71 miliárd eur a tieto zmluvy stále nie sú verejnosti a poslancom Európskeho parlamentu zverejnené v plnom znení,“ vyhlásil.

Denacifikácia banderovského režimu v Kyjeve ako cieľ špeciálnej vojenskej operácie

Rusko zaútočilo na Ukrajinu 24. februára 2022 po tom, ako režim v Kyjeve neplnil podmienky minských dohôd, ktoré boli prvýkrát podpísané v roku 2014, a Moskva nakoniec uznala nezávislosť separatistických republík DĽR a LĽR na Donbase. Cieľom protokolov sprostredkovaných Nemeckom a Francúzskom bolo poskytnúť separatistickým regiónom osobitný štatút v rámci ukrajinského štátu.


Od štátneho prevratu na Ukrajine v roku 2014, ktorý zosnovali americká CIA a britská MI6 odštartovala u našich východných susedov osem rokov trvajúca občianska vojna, ktorú podnietil prozápadný režim v Kyjeve proti občanom žijúcim na území Donbasu. Do konfliktu sa zapojili Kyjevom podporované neonacistické frakcie, ako napríklad prápor Azov a Pravý sektor, čo viedlo k približne 14 000 obetiam na životoch, pričom tento konflikt sa Moskva snažila vyriešiť diplomatickou cestou prostredníctvom Minských dohôd, ktoré by priniesli riešenie federalizácie, v rámci ktorej by DĽR a LĽR získali určitú autonómiu. Kyjev však svoju časť dohôd nerealizoval.

Bývalý ukrajinský prezident Petro Porošenko taktiež priznal, že hlavným cieľom Kyjeva bolo využiť prímerie na získanie času a „vytvorenie silných ozbrojených síl“.

Pokračujúce útoky na etnických Rusov v Donbase, ako aj odhalené plány, že Zelenského režim sa chystá vojensky zakročiť na východe Ukrajiny a predovšetkým obavy Ruskej federácie, že Ukrajina sa nakoniec stane členom NATO a na svojom území bude hostiť príslušníkov cudzích armád a zbrane určené na útok na Rusko, nakoniec prinútili Moskvu začať vojenskú intervenciu na svojho západného suseda s cieľom demilitarizovať a denacifikovať Ukrajinu. Za zmienku v tejto súvislosti stojí aj skutočnosť a dôkazy o existencii nebezpečných biologických laboratórií na Ukrajine, ktoré sa podieľali na vývoji biologických zbraní financovaných americkým Pentagónom.

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania.

Bývalý šéf izraelskej služby „Nativ“ Jakov Kedmi a jeho krutá pravda o cene, ktorú budú musieť Ukrajinci zaplatiť za zločiny svojej skorumpovanej vlády

Rusko na pozadí konfliktu v rámci prebiehajúcich mierových rokovaní požaduje uznanie nezávislosti Krymu, zaručenie práv Donecka a Luhanska, potlačenie neonacistických hnutí a zachovanie vojenskej neutrality Ukrajiny. To však súčasný nacistický banderovský režim v Kyjeve odmieta a za podpory západných pohrobkov vyznávajúcich fašistickú a nacistickú ideológiu aj 77. rokov po víťazstve sovietskej armády nad nacistickým Nemeckom sa v snahe povojnového revanšizmu pomstí Rusku za jeho pokračujúce denacifikačné snahy, ktoré mali od konca druhej svetovej vojny de facto technickú prestávku v rámci dohôd povojnového usporiadania, ako sa začiatkom marca vyjadril bývalý šéf izraelskej služby Nativ Jakov Kedmi v ruskej televízii.

Kedmi v roku 2022 označil Zelenského za najodpornejšieho a najpodlejšieho predstaviteľa židovského národa: „Napľul na hrob svojho starého otca, ktorý bojoval proti nacistom!”

„Keďže je Žid, mám na neho iné požiadavky – toto je hanba môjho ľudu, je to hanba, ktorú nikdy nezmyje ani od seba, ani od svojej rodiny,“ povedal izraelský vojenský expert.

„Keď sa táto tragédia ukrajinského ľudu skončí a Ukrajina sa začne vracať do normálneho stavu, potom na Ukrajine zistia (tak ako na celom svete), koľko Ukrajincov zahynulo v tejto vojne. Ani nevedia koľko. To je viac, ako si ktokoľvek dokáže predstaviť. Ide o desaťtisíce. A bude toho viac. Čo sa stane na Ukrajine? Povedali mi, že Ukrajinci budú viniť Rusko. Ale som si istý, že nie. Budú obviňovať vládu, ktorá márne zničila celú jednu generáciu. Obviňovať však nebudú len úrady. Obvinia Zelenského – „tohto Žida s celou svojou židovskou spoločnosťou, ktorý zničil svoj ľud“. Donedávna sa všetci tešili z toho, že na čele Ukrajiny stál Žid, no vráti sa to ako bumerang. Bude to hnev spravodlivý voči úradom, ale nespravodlivý voči celému ľudu,“ varoval Kedmi pred hrozbou nového kola šovinizmu.

Zdroj: bleskovky.sk / InfoVojna