Putin zakázal vývoz ruskej ropy do USA, Európskej únie a ďalších krajín, ktoré na ňu zaviedli cenový strop

Cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori, na ktorom sa začiatkom decembra dohodla skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, bol stanovený na 60 USD (56,48 eura) za barel (159 litrov) a platí od 5. decembra.

Ruský prezident Vladimir Putin zakázal vývoz ropy do krajín, ktoré uplatňujú cenový strop na ruskú ropu. Informuje o tom britská televízia Sky News aj agentúra Reuters.

Putin v utorok podpísal dekrét zakazujúci export ropy a ropných produktov do krajín uplatňujúcich cenový strop. Zákaz má platiť 5 mesiacov od 1. februára 2023 do 1. júla 2023.

Cenový strop na ruskú ropu dopravovanú po mori, na ktorom sa začiatkom decembra dohodla skupina G7, Európska únia (EÚ) a Austrália, bol stanovený na 60 USD (56,48 eura) za barel (159 litrov) a platí od 5. decembra.

Putinov dekrét zverejnený na vládnom portáli a webovej stránke Kremľa sa prezentuje ako priama reakcia na „nepriateľské konanie, ktoré je v rozpore s medzinárodným právom, Spojených štátov a zahraničných krajín a medzinárodných organizácií“.

„Dodávky ropy a ropných produktov zahraničným entitám a jednotlivcom sú zakázané, ak sa v kontraktoch na tieto dodávky počíta s použitím mechanizmu fixácie maximálnej ceny,“uvádza sa v dekréte. Ten priamo menuje Spojené štáty a ďalšie krajiny, ktoré uvalili cenový strop. Dekrét tiež obsahuje klauzulu, že Putin môže zákaz v špeciálnych prípadoch zrušiť.

Zákaz vývozu ropy začne platiť 1. februára, ale dátum zákazu exportu ropných produktov stanoví vláda.

Okolo 70 až 85 % ruského exportu ropy sa transportuje tankermi. Cenový strop má zabrániť, aby dopravné firmy, rovnako ako aj poisťovacie a zaisťovacie spoločnosti manipulovali s ruskou ropou kdekoľvek na svete, ak by sa predávala nad maximálnou cenou stanovenou skupinou G7 a jej spojencami. Keďže kľúčové prepravné a poisťovacie firmy sídlia v krajinách G7, cenový strop by Moskve spôsobil veľké problémy, ak by chcela predávať ropu za vyššiu cenu.

EÚ sa dohodla, že od polovice januára bude cenový strop prehodnocovať každé dva mesiace, aby sledovala jeho vplyv na trh. Cieľom korekčného mechanizmu je tiež držať strop minimálne 5 % pod priemernou trhovou cenou.

Prehodnocovanie cenového stropu je špecifickým mechanizmom EÚ a zmena stropu bude vyžadovať jednohlasné schválenie všetkých členských krajín. Ak sa zmena schváli v rámci EÚ, potom sa o nej bude diskutovať na úrovni skupiny G7.

Cenový strop na ropu zvýši tlak na ruský rozpočet, minister financií pripúšťa zvýšenie deficitu

Rozpočtový deficit Ruska môže byť na budúci rok výraznejší, než sa predbežne plánuje. Dôvodom je cenový strop na ruskú ropu, ktorý bude vplývať na príjmy Ruska z exportu. Povedal to ruský minister financií Anton Siluanov. Informovala o tom agentúra Reuters. 

Podpredseda ruskej vlády Alexander Novak minulý týždeň uviedol, že Rusko by mohlo v reakcii na cenový strop obmedziť produkciu ropy na začiatku budúceho roka o 5 až 7 %. V tejto súvislosti Siluanov dodal, že bez ohľadu na rozsah zníženia produkcie sa plánované výdavky štátu meniť nebudú a ak to bude potrebné, siahne štát výraznejšie do štátneho fondu bohatstva určeného na horšie časy.

„Či bude rozpočtový deficit na budúci rok vyšší, než sa plánuje? Je to možné, ak budú príjmy do rozpočtu v porovnaní s očakávaniami nižšie,“ povedal Siluanov pre médiá. Predbežne je rozpočtový schodok Ruska naplánovaný na rok 2023 na úrovni 2 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Minister dodal, že v budúcom roku nevylučuje pokles exportu energií, keďže niektoré štáty sa ruským výrobkom vyhýbajú a Moskva sa usiluje zabezpečiť si nové trhy. Práve tento proces bude rozhodovať o tom, aká bude výška príjmov z exportu.

Zdroj: ta3.com / openiazoch.zoznam.sk