Ruský prezident Vladimir Putin vydal 24. februára nový prejav. TASS zverejňuje celé znenie prejavu hlavy štátu, zverejnené aj na webe Kremľa.
Vážení občania Ruska! Drahí priatelia!
Dnes opäť považujem za potrebné vrátiť sa k tragickým udalostiam na Donbase a ku kľúčovým otázkam zaistenia bezpečnosti samotného Ruska.
Dovoľte mi začať tým, čo som povedal vo svojom príhovore z 21. februára tohto roku. Hovoríme o tom, čo nám spôsobuje zvláštne obavy a úzkosť, o tých zásadných hrozbách, ktoré rok čo rok, krok za krokom, hrubo a bez okolkov vytvárajú nezodpovední politici na Západe vo vzťahu k našej krajine. Mám na mysli rozšírenie bloku NATO na východ, priblíženie jeho vojenskej infraštruktúry k ruským hraniciam.
Je známe, že 30 rokov sme sa vytrvalo a trpezlivo snažili dohodnúť s poprednými krajinami NATO na princípoch rovnakej a nedeliteľnej bezpečnosti v Európe. V reakcii na naše návrhy sme neustále čelili buď cynickým podvodom a klamstvám, alebo pokusom o nátlak a vydieranie, pričom Severoatlantická aliancia sa medzitým, napriek všetkým našim protestom a obavám, neustále rozširuje. Vojenská mašinéria sa pohybuje a, opakujem, blíži sa k našim hraniciam.
Prečo sa to všetko deje? Odkiaľ pochádza tento drzý spôsob vyjadrovania z pozície vlastnej výlučnosti, neomylnosti a povoľnosti? Odkiaľ pochádza ten pohŕdavý, pohŕdavý postoj k našim záujmom a absolútne legitímnym požiadavkám?
Odpoveď je jasná, všetko je jasné a zrejmé. Sovietsky zväz koncom 80. rokov minulého storočia zoslabol a potom sa úplne zrútil. Celý priebeh udalostí, ktoré sa vtedy odohrali, je dobrým poučením aj pre nás dnes, presvedčivo ukázal, že paralýza moci a vôle je prvým krokom k úplnej degradácii a zabudnutiu. Len čo sme na nejaký čas stratili dôveru v seba samých, a je to, ukázalo sa, že rovnováha síl vo svete je narušená.
To viedlo k tomu, že predchádzajúce zmluvy a dohody už nie sú v platnosti. Presviedčanie a prosby nepomáhajú. Všetko, čo nevyhovuje hegemónovi, tým, ktorí sú pri moci, je vyhlásené za archaické, zastarané, nepotrebné. A naopak: všetko, čo sa im zdá byť prospešné, je prezentované ako konečná pravda, presadzovaná za každú cenu, surovo, všetkými prostriedkami. Disidenti sú zlomení cez koleno.
To, o čom teraz hovorím, sa netýka len Ruska a nielen nás. Týka sa to celého systému medzinárodných vzťahov a niekedy aj samotných spojencov USA. Po rozpade ZSSR sa vlastne začalo prerozdeľovanie sveta a dovtedy vyvinuté normy medzinárodného práva – a tie kľúčové, základné – boli prijaté na konci druhej svetovej vojny a do značnej miery konsolidovali jej výsledky – začali prekážať tým, ktorí sa vyhlásili za víťazov v studenej vojne.
Samozrejme, v praktickom živote, v medzinárodných vzťahoch, v pravidlách pre ich reguláciu, bolo potrebné brať do úvahy aj zmeny situácie vo svete a samotné pomery síl. Malo sa to však robiť profesionálne, hladko, trpezlivo, s prihliadnutím a rešpektovaním záujmov všetkých krajín a pochopením našej zodpovednosti. Ale nie – stav eufórie z absolútnej nadradenosti, akási moderná forma absolutizmu, a to ešte na pozadí nízkej úrovne všeobecnej kultúry a arogancie tých, ktorí pripravovali, prijímali a presadzovali rozhodnutia prospešné len pre nich samotných. Situácia sa začala vyvíjať podľa iného scenára.
Príklady netreba hľadať ďaleko. Najprv bez akýchkoľvek sankcií zo strany Bezpečnostnej rady OSN vykonali krvavú vojenskú operáciu proti Belehradu s použitím lietadiel a rakiet priamo v samom strede Európy. Niekoľko týždňov nepretržitého bombardovania civilných miest na infraštruktúru podporujúcu život. Tieto fakty musíme pripomínať, inak niektorí západní kolegovia na tie udalosti spomínajú neradi, a keď sa o tom bavíme, radšej nepoukazujú na normy medzinárodného práva, ale na okolnosti, ktoré si vykladajú, ako uznajú za vhodné.
Potom prišiel rad na Irak, Líbyu, Sýriu. Nelegitímne použitie vojenskej sily proti Líbyi, prekrúcanie všetkých rozhodnutí Bezpečnostnej rady OSN v líbyjskej otázke viedlo k úplnému zničeniu štátu, k vzniku obrovského semeniska medzinárodného terorizmu, k tomu, že sa krajina prepadla do humanitárnej katastrofy, ktorá sa dlhé roky nezastavuje.občianska vojna. Tragédia, ktorá odsúdila státisíce, milióny ľudí nielen v Líbyi, ale v celom tomto regióne, vyvolala masívny migračný exodus zo severnej Afriky a Blízkeho východu do Európy.
Podobný osud bol pripravený aj pre Sýriu. Boje západnej koalície na území tejto krajiny bez súhlasu sýrskej vlády a sankcií BR OSN nie sú nič iné ako agresia, intervencia.
Osobitné miesto v tejto sérii však zaujíma, samozrejme, invázia do Iraku, tiež bez akéhokoľvek právneho základu. Ako zámienku si zvolili spoľahlivé informácie údajne dostupné Spojeným štátom o prítomnosti zbraní hromadného ničenia v Iraku. Na dôkaz toho, verejne, pred celým svetom, minister zahraničných vecí USA tresol akúsi skúmavku s bielym práškom a všetkých ubezpečoval, že toto je chemická zbraň, ktorá sa vyvíja v Iraku. A potom sa ukázalo, že to všetko bol podvod, bluf: v Iraku nie sú žiadne chemické zbrane. Neuveriteľné, prekvapivé, ale faktom zostáva. Zazneli klamstvá na najvyššej štátnej úrovni a z vysokej tribúny OSN. A ako výsledok – obrovské obete, ničenie, neuveriteľný nárast terorizmu.
Vo všeobecnosti má človek dojem, že prakticky všade, v mnohých regiónoch sveta, kam Západ prichádza nastoliť svoj vlastný poriadok, sú výsledkom krvavé, nezahojené rany, vredy medzinárodného terorizmu a extrémizmu. Všetko, čo som povedal, sú tie najobludnejšie, no v žiadnom prípade nie jediné príklady nerešpektovania medzinárodného práva.
V tejto sérii a sľubuje našej krajine, že nerozšíri NATO o jeden palec na východ.
Opakujem – oklamali ma, ale ľudovo povedané, jednoducho to zahodili. Áno, často môžete počuť, že politika je špinavý biznis. Možno, ale nie v rovnakej miere, nie v rovnakej miere. Veď takéto podvádzanie odporuje nielen zásadám medzinárodných vzťahov, ale predovšetkým všeobecne uznávaným normám morálky a morálky. Kde je tu pravda a spravodlivosť? Len kopa klamstiev a pokrytectva.
Mimochodom, samotní americkí politici, politológovia a novinári píšu a hovoria o tom, že v posledných rokoch sa vo vnútri USA vytvorilo skutočné „impérium klamstiev“. Je ťažké s tým nesúhlasiť – je to tak. Ale nebuďte skromní: Spojené štáty sú stále veľkou krajinou, systémotvornou veľmocou. Všetky jej satelity nielen rezignovane a poslušne súhlasia, spievajú s ňou z akéhokoľvek dôvodu, ale aj kopírujú jej správanie, s nadšením prijímajú pravidlá, ktoré navrhuje. Preto môžeme s dobrým dôvodom s istotou povedať, že celý takzvaný západný blok, tvorený Spojenými štátmi na svoj obraz a podobu, to všetko je samotná „ríša lží“.
Čo sa týka našej krajiny, po rozpade ZSSR, pri všetkej bezprecedentnej otvorenosti nového moderného Ruska, pripravenosti poctivo spolupracovať s USA a ďalšími západnými partnermi a v podmienkach prakticky jednostranného odzbrojenia sa okamžite snažili dať squeeze na, dokončiť a zničiť nás úplne. Presne to sa stalo v 90. rokoch, na začiatku 21. storočia, keď takzvaný kolektívny Západ najaktívnejšie podporoval separatizmus a žoldnierske gangy na juhu Ruska. Aké obete, aké straty nás to všetko vtedy stálo, akými skúškami sme museli prejsť, kým sme definitívne zlomili chrbát medzinárodnému terorizmu na Kaukaze. Pamätáme si to a nikdy nezabudneme.
Áno, v skutočnosti až donedávna neprestali pokusy využívať nás vo svoje záujmy, ničiť naše tradičné hodnoty a vnucovať nám svoje pseudohodnoty, ktoré by nás, našich ľudí zvnútra rozožierali, tie postoje, ktoré už agresívne sadia vo svojich krajinách a ktoré priamo vedú k degradácii a degenerácii, pretože odporujú samotnej prirodzenosti človeka. To sa nestane, nikto to nikdy neurobil. Ani teraz to nepôjde.
Napriek všetkému sme sa však v decembri 2021 opäť pokúsili dohodnúť s USA a ich spojencami na princípoch zaistenia bezpečnosti v Európe a na nerozširovaní NATO. Všetko je márne. Pozícia USA sa nemení. Nepovažujú za potrebné rokovať s Ruskom o tejto pre nás kľúčovej otázke, sledujúc svoje vlastné ciele, zanedbávajú naše záujmy.
A samozrejme, v tejto situácii máme otázku: čo robiť ďalej, čo očakávať? Z histórie dobre vieme, ako sa Sovietsky zväz v 40. a na začiatku 41. rokov všemožne snažil zabrániť alebo aspoň oddialiť vypuknutie vojny. Za týmto účelom sa okrem iného doslova do poslednej chvíle snažil nevyprovokovať potenciálneho agresora, nevykonával alebo odkladal najnutnejšie, zrejmé úkony na prípravu odrazenia nevyhnutného útoku. A tie kroky, ktoré sa napriek tomu nakoniec urobili, boli katastrofálne neskoro.
V dôsledku toho krajina nebola pripravená plne čeliť invázii nacistického Nemecka, ktoré 22. júna 1941 zaútočilo na našu vlasť bez vyhlásenia vojny. Nepriateľ bol zastavený a potom rozdrvený, ale za obrovskú cenu. Pokus o uchlácholenie agresora v predvečer Veľkej vlasteneckej vojny sa ukázal ako chyba, ktorá vyšla našich ľudí draho. Hneď v prvých mesiacoch nepriateľstva sme stratili obrovské, strategicky dôležité územia a milióny ľudí. Druhýkrát nedovolíme takúto chybu, nemáme právo.
Tí, ktorí sa hlásia k svetovláde, verejne, beztrestne a, zdôrazňujem, bez akéhokoľvek dôvodu, nás, Rusko, vyhlasujú za svojich nepriateľov
Dnes majú skutočne veľké finančné, vedecké, technologické a vojenské kapacity. Sme si toho vedomí a objektívne hodnotíme hrozby, ktoré sú na nás v ekonomickej sfére neustále adresované, ako aj našu schopnosť odolávať tomuto drzému a permanentnému vydieraniu. Opakujem, hodnotíme ich bez ilúzií, mimoriadne realisticky.
Čo sa týka vojenskej sféry, moderné Rusko je aj po rozpade ZSSR a strate značnej časti jeho potenciálu dnes jednou z najmocnejších jadrových mocností sveta a navyše má určité výhody v mnohých najnovšie typy zbraní. V tomto smere by nikto nemal pochybovať o tom, že priamy útok na našu krajinu povedie k porážke a hrozivým následkom pre každého potenciálneho agresora.
Technológie, vrátane obranných technológií, sa zároveň rýchlo menia. Vedenie v tejto oblasti sa míňa a bude aj naďalej meniť majiteľa, ale vojenský rozvoj území susediacich s našimi hranicami, ak to dovolíme, zostane na desiatky rokov a možno navždy a vytvorí stále rastúci, absolútne neprijateľná hrozba pre Rusko.
Aj teraz, keď sa NATO rozširuje na východ, je situácia pre našu krajinu každým rokom horšia a nebezpečnejšia. Navyše, v posledných dňoch vedenie NATO otvorene hovorí o potrebe urýchliť, urýchliť napredovanie infraštruktúry Aliancie k hraniciam Ruska. Inými slovami, upevňujú svoju pozíciu. Už nemôžeme len ďalej sledovať, čo sa deje. Bolo by to z našej strany absolútne nezodpovedné.
Ďalšie rozširovanie infraštruktúry Severoatlantickej aliancie, začatý vojenský rozvoj území Ukrajiny je pre nás neprijateľné.
Pointou samozrejme nie je samotná organizácia NATO – je to len nástroj zahraničnej politiky USA. Problém je v tom, že na územiach susediacich s nami, podotýkam, na našich vlastných historických územiach sa vytvára nám nepriateľské „protiRusko“, ktoré sa dostalo pod úplnú vonkajšiu kontrolu, intenzívne ho osídľujú ozbrojené sily. krajín NATO a je napumpovaný najmodernejšími zbraňami.
Pre Spojené štáty a ich spojencov je to takzvaná politika zadržiavania Ruska, zrejmé geopolitické dividendy. A pre našu krajinu je to v konečnom dôsledku otázka života a smrti, otázka našej historickej budúcnosti ako ľudu. A to nie je preháňanie – to je pravda. Je to skutočná hrozba nielen pre naše záujmy, ale aj pre samotnú existenciu nášho štátu, jeho suverenitu. Toto je práve tá červená línia, o ktorej sa už veľakrát hovorilo. Prešli okolo nej.
V tejto súvislosti aj o situácii na Donbase. Vidíme, že sily, ktoré v roku 2014 vykonali na Ukrajine štátny prevrat, uchopili moc a držia ju v skutočnosti pomocou dekoratívnych volebných procedúr, napokon opustili mierové urovnanie konfliktu. Osem rokov, nekonečne dlhých osem rokov, sme robili všetko možné, aby sme situáciu vyriešili mierovými, politickými prostriedkami. Všetko márne.
Ako som povedal vo svojom predchádzajúcom príhovore, človek sa nemôže pozerať na to, čo sa tam deje, bez súcitu. Toto všetko sa jednoducho nedalo vydržať. Bolo potrebné okamžite zastaviť túto nočnú moru – genocídu proti miliónom tam žijúcich ľudí, ktorí sa spoliehajú len na Rusko, dúfajú len v nás. Práve tieto túžby, pocity, bolesť ľudí boli pre nás hlavným motívom rozhodnutia uznať ľudové republiky Donbass.
To, čo si myslím, je dôležité zdôrazniť ďalej. Popredné krajiny NATO v záujme dosiahnutia vlastných cieľov vo všetkom podporujú extrémnych nacionalistov a neonacistov na Ukrajine, ktorí zasa nikdy neodpustia Krymčanom a obyvateľom Sevastopolu ich slobodnú voľbu – zjednotenie s Ruskom.
Tí, samozrejme, vlezú na Krym a podobne ako na Donbase s vojnou, aby zabíjali, ako trestatelia z bánd ukrajinských nacionalistov, Hitlerových komplicov, zabíjali počas Veľkej vlasteneckej vojny bezbranných ľudí. Otvorene deklarujú, že si robia nároky na množstvo ďalších ruských území.
Celý priebeh udalostí a analýza prichádzajúcich informácií ukazuje, že stret Ruska s týmito silami je nevyhnutný. Je to len otázka času: chystajú sa, čakajú na správny čas. Teraz tiež tvrdia, že vlastnia jadrové zbrane. Nedovolíme, aby sa to dialo.
Ako som už povedal, po rozpade ZSSR Rusko prijalo nové geopolitické skutočnosti. Rešpektujeme a budeme sa k všetkým novovzniknutým krajinám v postsovietskom priestore správať s rešpektom. Rešpektujeme a budeme aj naďalej rešpektovať ich suverenitu a príkladom toho je pomoc, ktorú sme poskytli Kazachstanu, ktorý čelil tragickým udalostiam s ohrozením jeho štátnosti a integrity. Ale Rusko sa nemôže cítiť bezpečne, rozvíjať sa, existovať s neustálou hrozbou vychádzajúcou z územia modernej Ukrajiny.
Dovoľte mi pripomenúť, že v rokoch 2000-2005 sme vojensky odmietli teroristov na Kaukaze, bránili integritu nášho štátu, zachránili Rusko. V roku 2014 podporili Krymčanov a Sevastopolčanov. Ozbrojené sily v roku 2015 kládli spoľahlivú bariéru prenikaniu teroristov zo Sýrie do Ruska. Nemali sme iný spôsob, ako sa chrániť. To isté sa deje aj teraz.
Vám a mne jednoducho nezostala žiadna iná príležitosť na ochranu Ruska, našich ľudí, okrem tej, ktorú budeme dnes nútení využiť. Okolnosti si vyžadujú, aby sme podnikli rozhodné a okamžité kroky.
Ľudové republiky Donbass sa obrátili na Rusko so žiadosťou o pomoc.
V tejto súvislosti v súlade s článkom 51 časti 7 Charty OSN, so sankciou Rady federácie Ruska a v súlade so zmluvami o priateľstve a vzájomnej pomoci, ktoré Federálne zhromaždenie ratifikovalo 22. februára tohto roku s Doneckom Ľudovej republiky a Luhanskej ľudovej republiky som sa rozhodol uskutočniť špeciálnu vojenskú operáciu.
Jeho cieľom je chrániť ľudí, ktorí boli osem rokov vystavení šikane a genocíde zo strany kyjevského režimu. A preto sa budeme usilovať o demilitarizáciu a denacifikáciu Ukrajiny, ako aj o postavenie pred súd tých, ktorí spáchali početné krvavé zločiny na civilnom obyvateľstve, vrátane občanov Ruskej federácie.
Naše plány zároveň nepočítajú s okupáciou ukrajinských území. Nebudeme nikomu nič nasilu vnucovať. Zároveň počúvame, že v poslednej dobe sa na Západe čoraz častejšie hovorí o tom, že dokumenty podpísané sovietskym totalitným režimom, ktoré konsolidujú výsledky druhej svetovej vojny, by sa už nemali vykonávať. No aká je odpoveď na toto?
Výsledky druhej svetovej vojny, ako aj obete, ktoré naši ľudia priniesli na oltár víťazstva nad nacizmom, sú sväté. To však nie je v rozpore s vysokými hodnotami ľudských práv a slobôd založených na realite, ktorá sa dnes vyvinula počas všetkých povojnových desaťročí. Neruší ani právo národov na sebaurčenie, zakotvené v článku 1 Charty OSN.
Pripomínam, že ani pri vzniku ZSSR, ani po druhej svetovej vojne sa ľudí žijúcich na určitých územiach, ktoré sú súčasťou modernej Ukrajiny, nikto nikdy nepýtal, ako si chcú sami zariadiť život. Naša politika je založená na slobode, slobode voľby pre každého, aby nezávisle určoval svoju vlastnú budúcnosť a budúcnosť svojich detí. A považujeme za dôležité, aby toto právo – právo voľby – mohli využívať všetky národy žijúce na území dnešnej Ukrajiny, ktokoľvek, kto to chce.
V tejto súvislosti apelujem na občanov Ukrajiny. V roku 2014 bolo Rusko povinné chrániť obyvateľov Krymu a Sevastopolu pred tými, ktorých vy sami nazývate „nacistami“. Obyvatelia Krymu a Sevastopolu sa rozhodli byť so svojou historickou domovinou, s Ruskom, a my sme to podporili. Opakujem, jednoducho sme nemohli inak.
Dnešné udalosti nesúvisia s túžbou porušiť záujmy Ukrajiny a ukrajinského ľudu. Sú spojené s ochranou samotného Ruska pred tými, ktorí si vzali Ukrajinu za rukojemníkov a snažia sa to použiť proti našej krajine a jej ľudu.
Opakujem, naše činy sú sebaobranou proti hrozbám, ktoré sú pre nás vytvárané a pred ešte väčšou katastrofou, ako je to, čo sa deje dnes. Bez ohľadu na to, aké ťažké to môže byť, žiadam vás, aby ste to pochopili a vyzvali na spoluprácu, aby sme čo najskôr obrátili túto tragickú stránku a spoločne napredovali, nedovolili nikomu zasahovať do našich záležitostí, do našich vzťahov, ale budovať ich svojpomocne, aby to vytváralo potrebné podmienky na prekonávanie všetkých problémov a aj napriek existencii štátnych hraníc by nás posilňovalo zvnútra ako celok. Verím v to – v to je naša budúcnosť.
Mal by som apelovať aj na vojenský personál ozbrojených síl Ukrajiny.
Vážení súdruhovia! Vaši otcovia, dedovia, pradedovia nebojovali proti nacistom, bránili našu spoločnú vlasť, aby sa moci na Ukrajine chopili dnešní neonacisti. Zložili ste prísahu vernosti ukrajinskému ľudu, a nie protiľudovej junte, ktorá drancuje Ukrajinu a zosmiešňuje tých istých ľudí.
Neriaďte sa jej trestnými rozkazmi. Vyzývam vás, aby ste okamžite zložili zbrane a išli domov. Dovoľte mi vysvetliť: všetci príslušníci ukrajinskej armády, ktorí splnia túto požiadavku, budú môcť slobodne opustiť bojovú zónu a vrátiť sa k svojim rodinám.
Ešte raz dôrazne zdôrazňujem: všetku zodpovednosť za prípadné krviprelievanie bude mať výlučne na svedomí režim vládnuci na území Ukrajiny.
Teraz niekoľko dôležitých, veľmi dôležitých slov pre tých, ktorí môžu byť v pokušení zasiahnuť do prebiehajúcich udalostí. Ktokoľvek sa nám snaží prekážať a ešte viac vytvárať hrozby pre našu krajinu, pre našich ľudí, by mal vedieť, že reakcia Ruska bude okamžitá a privedie vás k následkom, aké ste vo svojej histórii ešte nezažili. Sme pripravení na akýkoľvek vývoj udalostí. V tejto súvislosti boli prijaté všetky potrebné rozhodnutia. Dúfam, že budem vypočutý.
Vážení občania Ruska!
Blahobyt, samotná existencia celých štátov a národov, ich úspech a životaschopnosť majú vždy pôvod v mocnom koreňovom systéme ich kultúry a hodnôt, skúseností a tradícií ich predkov a, samozrejme, priamo závisia od schopnosti rýchlo sa prispôsobiť neustále sa meniaci život, na súdržnosti spoločnosti, jej pripravenosti skonsolidovať sa, zhromaždiť všetky sily, aby sme mohli napredovať.
Sily sú potrebné vždy – vždy, ale sila môže byť rôznej kvality. Politika „impéria lží“, o ktorej som hovoril na začiatku svojho prejavu, je založená predovšetkým na hrubej, priamočiarej sile. V takýchto prípadoch hovoríme: „Sila je, myseľ nie je potrebná.“
A vy aj ja vieme, že skutočná sila je v spravodlivosti a pravde, ktorá je na našej strane. A ak je to tak, potom je ťažké nesúhlasiť s tým, že práve sila a pripravenosť bojovať sú základom nezávislosti a suverenity, sú nevyhnutným základom, na ktorom môžete len spoľahlivo postaviť svoju budúcnosť, postaviť svoj dom, svoju rodinu. , tvoja vlasť..
Vážení krajania!
Som presvedčený, že vojaci a dôstojníci ruských ozbrojených síl oddaní svojej krajine budú profesionálne a odvážne plniť svoju povinnosť. Nepochybujem o tom, že všetky úrovne vlády, odborníci zodpovední za stabilitu našej ekonomiky, finančného systému, sociálnej sféry, šéfovia našich spoločností a celý ruský biznis budú konať koordinovane a efektívne. Počítam s konsolidovaným, vlasteneckým postavením všetkých parlamentných strán a verejných síl.
Napokon, ako to vždy bolo v histórii, osud Ruska je v spoľahlivých rukách našich mnohonárodných ľudí. A to znamená, že prijaté rozhodnutia budú realizované, stanovené ciele dosiahnuté, bezpečnosť našej vlasti bude spoľahlivo zaručená.
Verím vo vašu podporu, v tú nepremožiteľnú silu, ktorú nám dáva naša láska k vlasti.
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…