Putin prepísal zákony geopolitickej džungle

Putinov prejav pred Ruským Federálnym Zhromaždením – de facto „Stav Národa“ – bol akoby chvat z Judo, ktorý omráčil Jastrabov z Atlantickej Sféry. 

“Západ” nebol dokonca ani spomenutý menom. Len nepriamo, alebo cez nádhernú metaforu – Kiplingovu Knihu Džungle. Zahraničná politika bola zmienená iba na konci, skoro akoby „si bol na konci spomenul“.

Počas väčšiny z jeden a pol hodiny sa Putin koncentroval na domáce záležitosti, a uvádzal detaily k systému politík ktoré vlastne reprezentujú pomoc Ruského štátu tým ktorí ju potrebujú (those in need) – roodiny s nízkym príjmom, deti, osamelé matky, mladí profesionáli, znevýhodnení – pomocou, napríklad, od bezplatných kontrol zdravia, a všetko až po možnosť univerzálneho príjmu v blízkej budúcnosti. 

Samozrejme, že tiež potreboval zmieniť sa o súčasnom, vysoko citlivom stave medzinárodných vzťahov.  Zhustený a výstižný spôsob, ktorý si pre to zvolil, ako protiváhu tej prevažujúcej Rusofóbie v Atlantistickej sfére, bol dosť pozoruhodný.

V prvom rade teda „nevyhnutnosti“ (the essentials). Ruská politika “je na zabezpečenie mieru a bezpečnosti, pre pocit pohody (well-being) naších občanov a pre stabilný rozvoj našej krajiny”.

Ale, ak “niekto nechce … sa zapojiť do dialógu, ale zvolí si egoistický a arogantný tón, Rusko si vždy vie nájsť spôsob ako si uhájiť (stand up for) svoju pozíciu”.

Zvolil si “praktiky politicky motivovaných, nelegálnych ekonomických sankcií”, aby to spojil s “čímsi oveľa nebezpečnejším”, a v skutočnosti urobené neviditeľným v Západniarmi predkladanom príbehu: “nedávny pokus zorganizovať prevrat (coup d’etat) v Bielorusku a zavraždiť prezidenta tejto krajiny”. Putin sa sústredil aby zdôraznil, že “tu boli prekročené všetky hranice”.

Komplot  na zavraždenie Lukašenka bol odhalený Ruskou a Bieloruskou rozviedkou – ktoré zadržali niekoľko účastníkov, podporovaných – kým iným – rozviedkou USA (US Intel). Ministerstvo Zahraničia USA (US State Department), ako sa dalo predpokladať, poprelo akúkoľvek zaangažovanosť.

Putin: “Stojí za zmienku ukázať na priznania zadržaných páchateľov konšpirácie, že sa pripravovala blokáda Minska, včítane infraštruktúry mesta a komunikácií, kompletné vypnutie (shutdown) celej elektrickej siete hlavného mesta Bieloruska. Toto, zhodou okolností, znamená prípravu na masový cyber-útok.”

A to nás smeruje k značne nepríjemnej pravde: “Zjavne, nie je to len tak bezdôvodne, že naši Západní kolegovia tvrdohlavo odmietali početné návrhy zo strany Ruska aby sme zahájili medzinárodný dialóg v oblasti informačnej a cyber-bezpečnosti”.

“Asymetricky, prudko a tvrdo (asymmetric, swift and harsh)”

Putin poznamenal, že ako “zaútočiť na Rusko” sa stalo “nejakým športom, novým športom, kto vypustí najhlasnejšie vyhlásenia”. A až tu prešiel na plného Kiplinga: “Na Rusko sa útočí tu a tam, bez akéhokoľvek dôvodu. A, samozrejme, všetky typy bezvýznamných Tabakiov (petty Tabaquis- ten šakal) – obiehajú okolo ako Tabaqui obiehal okolo Šer Chána (Shere Khan – tiger) – všetko je ako v tej Kiplingovej knihe – zavýjajúc pri tom a vždy pripravený slúžiť svojmu nadriadenému. Kipling bol veľký spisovateľ”. Moja vsuvka – viď dvoch podlízavých šakalov Česko a Slovensko k výbuchu v muničáku.

Táto – vrstvená – metafora je ešte viac zarážajúca, pretože je aj ozvenou geopolitickej Veľkej Hry konca 19. storočia medzi Britským a Ruským Impériami, ktorej bol Kipling protagonistom.

Opäť raz musel Putin zdôrazniť, že “my skutočne nechceme páliť žiadne mosty. Ale ak niekto vníma naše dobré úmysly ako nezáujem, alebo slabosť, a má v úmysle spáliť tieto mosty úplne, alebo ich dokonca vyhodiť do vzduchu, tak by mal vedieť, že Ruská odpoveď bude asymetrická, rýchla a tvrdá”.

Tak, tu je teda nový zákon geopolitickej džungle – podporovaný pánmi Mr. Iskander, Mr. Kalibr, Mr. Avangard, Mr. Peresvet, Mr. Kinžal, Mr. Sarmat, Mr. Zirkon a ďalšími veľaváženými pánmi (gentlemen), hypersonickými a inými, ďalej pozitívne spomínanými. Tí, ktorí dráždia Medveďa až na úroveň ohrozovania “fundamentálnych záujmov našej bezpečnosti budú ľutovať čo sa stalo, ako ešte neľutovali nič hodne dlho”.

Omračujúci vývoj posledných niekoľkých týždňov – ten Čína-USA summit na Aljaške,  Lavrov-Wang Yi summit v Guiline, NATO summit, Irán-Čínska strategická dohoda, Xi Jinpingova reč na Boao fóre – sa teraz zlučujú do neúprosnej novej reality: éra jednostranného Leviathana vnucujúceho svoju železnú vôľu sa skončila.

Pre tých Rusofóbov, ktorí to ešte nepochopili, ten chladný, pokojný a rozvážny Putin považoval za potrebné dodať “jasne, máme dostatok trpezlivosti, zodpovednosti, profesionality, sebavedomia, sebaistoty vo veci korektnosti našej pozície, a zdravého rozumu keď máme robiť rozhodnutia. Ale ja dúfam, že nikto nebude špekulovať o prekročení takzvaných červených línií Ruska. A o tom kade sa tiahnu, rozhodujeme my sami v každom špecifickom prípade“.

Späť ku „realpolitike“, Putin ešte raz považoval za potrebné zdôrazniť “zvláštnu zodpovednosť” tých “piatich nukleárnych štátov” aby seriózne prediskutovali “otázky súvisiace so strategickou výzbrojou – issues related to strategic armament”. Je otvorenou otázkou, či tá administrácia Biden-Harrisová – za ktorou stojí jedovatá zmes neokonov a humanitaristických imperialistov (toxic cocktail of neo-cons and humanitarian imperialists) – bude súhlasiť.

Putin: “Cieľom takých rokovaní by mohlo byť vytvorenie prostredia pre bezkonfliktnú koexistenciu založenú na rovakej bezpečnosti, ktoré pokrýva nielen strategické zbrane ako interkontinentálne balistické rakety, ťažké bombardéry a ponorky, ale tiež, chcel by som zdôrazniť, všetky útočné aj obranné systémy schopné riešiť strategické úlohy, bez ohľadu na ich vybavenie”.

Práve tak ako Xi-ho prejav pre  Boao fórum bol hlavne smerovaný na Globálny Juh, Putin zdôraznil ako “my rozširujeme kontakty s našími najbližšími partnermi v Shanghai Cooperation Organization, BRICS, Commonwealth of Independent States a spojencami v Collective Security Treaty Organization”, a vychvaľoval “spoločné projekty v rámci Eurasian Economic Union”, uvádzané ako “praktické nástroje na riešenie problémov národného rozvoja”.

V kocke: integrácia v nasadení, podľa Ruskej koncepcie “Väčšej Eurázie”.

“Napätia obopínajúce vojnové úrovne – Tensions skirting wartime levels”

A teraz porovnajme všetko uvedené vyššie s White House Executive Order(EO) – Výkonný príkaz Bieleho Domu –  vyhlasujúci “národný stav núdze – national emergency” pre “zachádzanie s Ruským ohrozením – deal with the Russian threat”.

Toto priamo súvisí s Prezidentom Bidenom – v skutočnosti s tým combom (zosiľovač s reproduktorom) ktoré mu hovorí čo má robiť, kompletne, so sluchátkom a  teleprompterom – sľubuje prezidentovi Ukrajiny Zelenskému že Washington “prijme opatrenia – take measures” aby podporil nereálne nádeje Kijeva o znovuovládnutí Donbasu a Krymu.

Tento Výkonný Príkaz – EO – má niekoľko pasáží, ktoré „dvíhajú obočie“. De facto upiera akémukoľvek Ruskému občanovi plné právo na jeho majetok v USA. Akýkoľvek US rezident môže byť obvinený že je Ruský agent zapojený v podvracaní bezpečnosti USA. Jeden sub-sub paragraf (C), detailizujúci “akcie alebo taktiky (policies) ktoré rozvracajú demokratické procesy alebo inštitúcie v USA alebo v zahraničí”, je dostatočne nekonkrétny (vague), aby sa ním dal eliminovať akýkoľvek  žurnalizmus, ktorý podporuje pozície Ruska v medzinárodných záležitostiach.

Nákupy OFZ bonds (dlhopisy Ruskej vlády) boli sankcionované, ako aj jednej z firiem podieľajúcich sa na výrobe  vakcíny Sputnik V. Ale poleva na tej torte-sankcii môže kľudne byť to, že odteraz všetkým Ruským občanom, včítane dvojitých občanov, môže byť zabránené vstúpiť na územie USA, okrem s použitím zriedkavej špeciálnej autorizácie ešte popri normálnych vízach. 

Ruské noviny Vedomosti zaregistrovali, že v takejto paranoidnej atmosfére sa riziká pre veľké firmy, ako Yandex alebo Kaspersky Lab, výrazne zvyšujú. Ale aj tak, tieto sankcie sa v Moskve nestretli s prekvapením. Najhoršie ešte príde, podľa insiderov v  Beltway: dva balíky sankcií proti Nord Stream 2 už odsúhlasené Ministerstvom Spravodlivosti USA.

Kľúčový bod toho EO je to,že de facto stavia každého čo reportuje o politických pozíciách Ruska ako potenciálne ohrozujúceho “American democracy”. Ako jeden z „top“ politických analytikov Alastair Crooke poznamenal, že toto je “procedúra ovbykle vyhradená pre občanov nepriateľských štátov v čase vojny”. Crooke dodáva, že, “US jastrabi zlostne „zvyšujú počiatočný vklad v stávke – are upping the ante“ proti Moskve. Napätie a rétorika sú na hranici vojnových časov.”

Je otvorenou otázkou, či Putinov Stav Národa – State of the Nation – bude seriózne skúmaný jedovatým combom pomätených neoconov a humanitaristických imperialistov prikláňajúcich sa k otravovaniu Ruska a Číny zároveň. 

Ale je fakt, že niečo neobvyklé sa už začalo diať: akási “de-eskalácia”.

Ešte dokonca pred Putinovým prejavom, Kijev, NATO a Pentagon zjavne pochopili správu obsiahnutú v Ruskom presune dvoch armád, masívnych delostreleckých batérií a výsadkových divízií na hranicu Donbasu a na Krym – ani netreba spomenúť vrcholné námorné prostriedky presunuté z Kaspického do Čierneho mora. NATO nemôže ani snívať o vyrovnaní sa tomuto. 

Fakty na rôznych prostrediach vypovedajú hodne. Ako Paríž, tak aj Berlín boli zhrození z možného stretu Kijeva priamo s Ruskom, a zúrivo lobovali proti tomu, obchádzajúc EU a NATO.

Potom niekto – mohol to byť Jake Sullivan – musel zrejme pošepkať do sluchátka Figuríny pre Crash Testy, že normálne sa nechodí len tak urážať hlavu nukleárneho štátu a očakávať, že si udržíš svoju globálnu „dôveryhodnosť“. Takže následne cez teraz už slávny “Bidenov” telefonát Putinovi prišlo pozvanie na summit o Klimatickej Zmene, na ktorom akékoľvek vznešené sľuby sú hlavne rétorické, keďže Pentagon bude pokračovať v tom, že je najväčším znečisťovateľom planéty Zem. 

Takže Washington možno našiel spôsob ako zachovať aspoň jednu cestu dialógu s Moskvou otovrenú. Zároveň ale Moskva nemá vôbec žiadne ulúzie že tá  Ukrajina/Donbas/Krym skončila. Dolkonca aj keď ju Putin nespomenul v Stave Národa. A dokonca aj hoci Minister Obrany Šoigu nariadil de-escaláciu.

Stále neodhadnuteľný Andrej Marťanov zlomyseľne upozornil na “kultúrny šok keď Brusel a D.C. (Washington) začali podozrievať, že Rusko ‘nechce’ Ukrajinu. Čo Rusko chce ohľadne tejto krajiny je aby zhnila a zhrútila sa bez toho, aby exkrementy z toho zrútenia sa zasiahli Rusko. Že Západ bude platiť za následné čistenie po tejto neuveriteľne spackanej krajine (vulgárne this clusterf**k) je tiež súčasťou Ruských plánov pre Ukrajinský Bantustan.”

Skutočnosť, že Putin Bantustan ani nespomenul vo svojom prejave, potvrdzuje túto analýzu. Pokiľ ide o “červené čiary – t.j. limity – ”, Putinova implicitná správa ostáva tá istá: nejaká NATO základňa na západnom krídle jednoducho nebude tolerovaná. Paríž a Berlín to vedia. EU to popiera. NATO bude vždy odmietať to pripustiť. 

Nakoniec vždy prídeme späť na tú istú kritickú otázku: či Putin bude schopný, proti všetkým nepriaznivým faktorom, vykonať kombinovaný ťah „Bismarck-Sun Tzu“ a vybudovať trvalé Nemecko-Ruské entente cordiale – priateľské porozumenie  (a to je ešte dosť ďaleko od “aliancie’). Nord Stream 2 je ten nevyhnutný zub v ozubenom kolese – a to je to z čoho Washingtonským jastrabom šibe. 

Čokoľvek bude nasledovať, pre praktické účely momentálne Železná Opona 2.0 je zatiahnutá a nepôjde jednoducho preč. Bude ešte viac sankcií. Všetko už bolo hodené do medveďa až po normálnu vojnu (hot war). Bude ohromne zábavné (immensely entertaining) pozorovať ako, a cez aké kroky, sa Washington pustí do  “de-eskalácie a diplomatického procesu” s Ruskom.

Hegemón mmôže vždy nájsť spôsob ako nasadiť masívnu P.R. kampaň a nakoniec si prisvojiť diplomatický úspech vo “vyriešení” slepej uličky. Takže, to je určite lepšie ako vojna (hot war). V opačnom prípade, tí prostí nezodpovední dobrodruhovia z Knihy Džungle dostali radu: skúste niečo divné a pripravte sa stretnúť  “asymetrické, rýchle a tvrdé”.

Pepe Escobar na The Saker Blog

Ivan Hečko

Slovanské Noviny