Putin obvinil USA zo zosnovania prevratu na Ukrajine a vyzval na vytvorenie Veľkej Európy od Lisabonu po Vladivostok

Nemecký Die Zeit na 80. výročie napadnutia ZSSR nacistickým Nemeckom zverejnil článok prezidenta Ruskej federácie Vladimira Putina. 

Byť otvorený, napriek minulosti

22. júna 1941, presne pred 80 rokmi, nacisti, ktorí dobyli prakticky celú Európu, zaútočili na ZSSR. Pre sovietsky ľud sa začala Veľká vlastenecká vojna. Najkrvavejšia v histórii našej krajiny. O život prišli desiatky miliónov ľudí, hospodársky potenciál krajiny a jej kultúrne hodnoty boli vážne poškodené.

Sme hrdí na odvahu a neoblomnosť hrdinov Červenej armády a pracovníkov domáceho frontu, ktorí nielen bránili nezávislosť a dôstojnosť našej vlasti, ale zachránili aj Európu a svet pred zotročením. Napriek pokusom o prepisovanie histórie, ktoré sa dnes dejú, je pravdou, že sovietski vojaci prišli do Nemecka nie preto, aby sa Nemcom pomstili, ale so vznešenou a veľkou misiou oslobodenia.

Uchovávame si posvätnú pamiatku na hrdinov, ktorí bojovali proti nacizmu. S vďakou spomíname na našich spojencov v antihitlerovskej koalícii, účastníkov hnutia odporu a nemeckých antifašistov, ktorí priblížili naše spoločné víťazstvo.

Po prekonaní hrôzy svetovej vojny boli európske národy napriek tomu schopné prekonať odcudzenie a obnoviť vzájomnú dôveru a rešpekt. Stanovili smer integrácie s cieľom dosiahnuť konečnú hranicu európskych tragédií prvej polovice minulého storočia. A chcel by som zdôrazniť, že historické zmierenie nášho ľudu s Nemcami žijúcimi na východe aj na západe moderného zjednoteného Nemecka zohralo pri formovaní takejto Európy obrovskú úlohu.

Rád by som tiež pripomenul, že to boli nemeckí podnikatelia, ktorí sa stali „priekopníkmi“ spolupráce s našou krajinou v povojnových rokoch. V roku 1970 ZSSR a Nemecká spolková republika uzavreli „dohodu storočia“ o dlhodobých dodávkach zemného plynu do Európy. Tá položila základ pre konštruktívnu vzájomnú závislosť a iniciovala mnoho budúcich veľkých projektov vrátane výstavby plynovodu Nord Stream.

Dúfali sme, že koniec studenej vojny bude spoločným víťazstvom Európy. Zdalo sa, že stačí už len o trochu viac úsilia, aby sa sen Charlesa de Gaulla o jednom kontinente – ani nie geograficky „od Atlantiku po Ural“, ale kultúrne a civilizačne „od Lisabonu po Vladivostok“, stal skutočnosťou.

Presne s touto logikou na mysli – logikou budovania Veľkej Európy spojenej spoločnými hodnotami a záujmami – sa Rusko snaží rozvíjať svoje vzťahy s Európanmi. Rusko aj EÚ na tejto ceste urobili veľa.

Prevládol však iný prístup. Založený na rozšírení Severoatlantickej aliancie, ktorá bola sama o sebe pozostatkom studenej vojny. Napokon, NATO bolo špeciálne stvorené pre konfrontáciu tej doby.

Hlavným dôvodom rýchleho nárastu vzájomnej nedôvery v Európu sa stalo rozširovanie Aliancie na východ. To sa mimochodom začalo, keď bolo sovietske vedenie presvedčené, aby odsúhlasilo vstup zjednoteného Nemecka do NATO. Slovné sľuby dané v tom čase ako „toto nie je namierené proti vám“ alebo „hranice bloku sa k vám nepriblížia“ boli rýchlo zabudnuté. Bol však stanovený precedens.

A od roku 1999 nasledovalo ďalších päť „vĺn“ rozširovania NATO. K organizácii sa pripojilo štrnásť nových krajín vrátane bývalých republík Sovietskeho zväzu, čo rozbilo nádeje na kontinent bez deliacich čiar.

Je zaujímavé, že na to v polovici osemdesiatych rokov upozornil Egon Bahr, jeden z vodcov SPD, ktorý navrhol radikálnu reštrukturalizáciu celého európskeho bezpečnostného systému po zjednotení Nemecka, ktorá by zahŕňala ZSSR aj USA. Ale nikto v ZSSR, USA alebo Európe ho vtedy nebol ochotný počúvať.

Čo viac, mnoho krajín bolo navyše postavených pred falošnú voľbu – budú buď s kolektívnym Západom alebo s Ruskom. V skutočnosti to bolo ultimátum.

Ukrajinská tragédia z roku 2014 je príkladom dôsledkov, kam táto agresívna politika viedla. Európa aktívne podporovala protiústavný ozbrojený puč na Ukrajine. Tu sa to všetko začalo. Prečo to bolo potrebné urobiť? Potom už úradujúci prezident Janukovyč prijal všetky požiadavky opozície. Prečo USA usporiadali puč a európske krajiny ho bezvýhradne podporili, čo vyvolalo rozkol na Ukrajine a odchod Krymu?

Celý systém európskej bezpečnosti sa teraz významne zhoršil. Zvyšuje sa napätie a riziká nových pretekov v zbrojení sa stávajú skutočnými. Prichádzame o obrovské príležitosti, ktoré spolupráca ponúka. O to dôležitejšie, že teraz všetci čelíme spoločným výzvam, ako je pandémia a jej vážne sociálne a hospodárske dôsledky.

Prečo sa to stalo? A čo je najdôležitejšie, aké závery by sme mali vyvodiť spoločne? Na aké poučky z histórie by sme si mali spomenúť?

Myslím si v prvom rade to, že celá povojnová história Veľkej Európy potvrdzuje, že prosperitu a bezpečnosť nášho spoločného kontinentu je možné dosiahnuť iba prostredníctvom spoločného úsilia všetkých krajín vrátane Ruska. Pretože Rusko je jednou z najväčších krajín v Európe. A sme si vedomí nášho neoddeliteľného kultúrneho a historického spojenia s Európou.

Sme otvorení čestnej a konštruktívnej interakcii. Potvrdzuje to naša myšlienka vytvorenia spoločného priestoru spolupráce a bezpečnosti od Atlantiku po Tichý oceán (Veľká Európa od Lisabonu po Vladivostok), ktorý by zahŕňal rôzne integračné formáty vrátane Európskej únie a Euroázijskej hospodárskej únie.

Opakujem, že Rusko je za obnovenie komplexného partnerstva s Európou. Vo veľa témach máme spoločné záujmy. Patria sem bezpečnosť a strategická stabilita, zdravotná starostlivosť a vzdelávanie, digitalizácia, energetika, kultúra, veda a technika, riešenie problémov podnebia a životného prostredia.

Svet je dynamickým miestom, ktoré čelí novým výzvam a hrozbám. Jednoducho si nemôžeme dovoliť niesť bremeno minulých nedorozumení, tvrdých pocitov, konfliktov a chýb. Je to bremeno, ktoré nám zabráni sústrediť sa na súčasné výzvy. Sme presvedčení, že všetci by sme si mali tieto chyby uvedomiť a napraviť ich. Našim spoločným a nespochybniteľným cieľom je zaistiť bezpečnosť na kontinente bez deliacich čiar, spoločný priestor pre spravodlivú spoluprácu a inkluzívny rozvoj pre prosperitu Európy a sveta ako celku.

Zdroj: en.kremlin.ru 
Preklad: hlavnydennik.sk