Šéf Kremľa podpísal v októbri 2022 dokumenty o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí — Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej – k Rusku.
Ruský prezident Vladimir Putin je otvorený „serióznemu dialógu“ s Kyjevom, ak Ukrajina uzná okupáciu vlastných území Ruskom. Šéf Kremľa to uviedol vo štvrtkovom telefonickom rozhovore s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom.
Informuje o tom agentúra AFP s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa.
„Putin znova potvrdil otvorenosť, čo sa týka seriózneho dialógu za podmienky, že kyjevskí predstavitelia splnia dobre známe a opakované požiadavky týkajúce sa uznania nových územných skutočností,“ uvádza sa vo vyhlásení Kremľa.
AFP pripomína, že ruské sily okupujú rozsiahle oblasti východnej a južnej Ukrajiny.
Putin podpísal v októbri dokumenty o pričlenení štyroch ukrajinských oblastí — Doneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej – k Rusku. Urobil tak po tzv. referendách na Ruskom okupovaných územiach Ukrajiny, ktoré rovnako ako anexia týchto oblastí neboli medzinárodne uznané.
Žiadne z týchto území pritom Kremeľ plne nekontroluje a ukrajinská armáda už časť okupovaných území oslobodila.
Putin v telefonáte s Erdoganom podľa Kremľa zdôraznil aj údajne „deštruktívnu úlohu“ západných štátov vo vojne na Ukrajine. Týmito slovami popísal skutočnosť, že Západ dodáva Kyjevu zbrane na obranu voči ruskej vojenskej agresií.
Putin a Erdogan diskutovali aj o „odblokovaní dodávok potravín a hnojív z Ruska“ a potrebe „odstrániť všetky prekážky týkajúce sa ruského vývozu“.
Erdogan vyzval vo štvrtkovom rozhovore Putina, aby na Ukrajine vyhlásil „jednostranné“ prímerie, uviedla jeho kancelária. Erdogan by mal v priebehu štvrtka hovoriť aj s ukrajinským prezidentom Volodymyrom Zelenským.
21. februára Rusko uznalo DĽR a LĽR za nezávislé štáty. Ruský prezident Vladimir Putin informoval o zahájení špeciálnej vojenskej operácie na Ukrajine 24. februára. Jednalo sa o reakciu na žiadosť o pomoc zo strany dvoch republík, kde museli rusky hovoriaci obyvatelia čeliť stále intenzívnejším útokom zo strany Kyjeva.
Referendá o pripojení Doneckej a Luhanskej ľudovej republiky a tiež na územiach Záporožskej a Chersonskej oblasti prebiehali v období od 23. až 27. septembra.
Zmluvy o anexii približne 18 percent ukrajinského územia ratifikovali začiatkom októbra obe komory ruského parlamentu.
Z anektovaných oblastí Ukrajiny odišlo do Ruska skoro 5 miliónov ľudí
ZDoneckej, Luhanskej, Chersonskej a Záporožskej oblasti odišlo do Ruska takmer päť miliónov ľudí. Informoval v októbri 2022 tajomník Bezpečnostnej rady Ruskej federácie Nikolaj Patrušev.
Osobám prichádzajúcim z území ovládaných Moskvou sa bude podľa Patruševa naďalej venovať „osobitná pozornosť“. Rusko údajne plánuje týmto ľuďom pomôcť vrátiť sa do ich domovov po tom, čo „v týchto regiónoch budú vytvorené bezpečné podmienky“.
Ruské ministerstvo obrany v osobitnom vyhlásení uviedlo, že do Ruska prišlo od vypuknutia invázie 4,6 milióna Ukrajincov vrátane 700.000 detí.
Ceremónia, na ktorej ruský prezident Vladimir Putin oficiálne oznámil anexiu predmetných štyroch ukrajinských oblastí, sa konala v Kremli v piatok 30. septembra.
Šéf Kremľa po referende na Ukrajine vyhlásil štyri okupované oblasti za súčasť Ruska, čo označil ako vôľu miliónov ľudí. Ruský prezident vo svojom prejave označil obyvateľov ukrajinského regiónu Donbas za obete nehumánnych teroristických útokov zo strany režimu v Kyjeve. Následne vyzval Ukrajinu, aby sa vrátila k rokovaniam o ukončení bojov. Poukázal tiež na fakt, že celý Západ sa klania politike USA a prispôsobuje sa záujmom Spojených štátov.
„Západ nemá právo toto referendum hodnotiť. Jeho hegemónia zodpovedá totalite. Snaží sa nám vnútiť, ako máme fungovať a čo máme robiť. Nové územia budeme chrániť všetkými dostupnými prostriedkami,“ odkázal ruský prezident.
„Diktatúra západných elít je namierená proti všetkým spoločnostiam, vrátane národov západných krajín. Je to výzva pre všetkých. Toto úplné popretie človeka, rozvrátenie viery a tradičných hodnôt, potlačenie slobody nadobúda rysy „náboženstva obráteného“ – otvoreného satanizmu,“ vyhlásil Putin.
Bývalý premiér Slovenska Ján Čarnogurský sa pre Sputnik vyjadril k týmto referendám. Vyjadril nádej, že po ich uskutočnení sa budú obyvatelia regiónov cítiť bezpečne a pripomenul odlišný postoj sveta v otázke štátnej príslušnosti Kosova.
„Všetky územia, kde sa uskutočnilo referendum, patrili pred Októbrovou revolúciou 1917 k Rusku ako Novorossija. Boľševici ich postupne odovzdávali Ukrajine, aby si ju získali na svoju stranu. Teraz sa územia formou referenda vracajú naspäť k Rusku. Možno to označiť ako pokračovanie deboľševizácie Ruska,” povedal politik.
Vyjadril sa tiež k otázke ochrany obyvateľov spomenutých regiónov pred vojenskými útokmi zo strany Ukrajiny. Čarnogurský si myslí, že budú pod ochranou Ruskej federácie: „Asi áno. Prinavrátené územia bude chrániť Ruská armáda, ktorá je silnejšia ako domobrana doterajších republík a oblastí. Pre Ruskú armádu to bude výzva a celý svet bude pozorovať, ako sa s ňou vyrovná.”
Bývalý premiér tiež prezradil, prečo západné štáty odmietajú uznať výsledky vyjadrenia vôle obyvateľov týchto území.
„Z dôvodu svojich geopolitických záujmov. Obe republiky a obe oblasti prechádzajú z geopolitickej sféry Západu do geopolitickej sféry Ruska, Západ sa oslabí. Keď bol proces opačný, napríklad v prípade Kosova, západné štáty zmenu štátnej príslušnosti uznali aj bez referenda,” poznamenal Ján Čarnogurský.
Zdroj: ta3.com / InfoVojna
Dnes je celý svet posadnutý smartfónmi, tabletmi atď…digitálna technológia. Spolu s nimi sa do sveta…
Čím viac vojen, tým väčší zisk. “Váš konflikt je náš zisk, keď sa raz narodíte,…
Moderná globálna politická scéna je symbiózou viacerých geograficky veľkých regiónov, z ktorých každý má svoj…
Autorkou článku je Felicity Arbuthnot, považovaná za „žurnalistku veterána a vojnovú korešpondentku“. My tu v…
Návrh ukrajinského “zákona o znížení branného [mobilizačného] veku z 25 na 18 rokov už leží…
Prozápadní režim Sanduové plánuje další dobrodružství. Moldavská prezidentka Maia Sanduová požadovala, aby její bezpečnostní složky…