Mimoparlamentné hnutia Progresívne Slovensko (PS) a KDH vítajú minuloročný postoj Slovenska po útoku Ruska na Ukrajinu. Strana ĽSNS aj hnutie Republika ho naopak kritizujú. Vyplýva to z vyjadrení, ktoré poskytli pre TASR.
PS aj KDH okrem reakcie Slovenska na ruskú agresiu vyzdvihli tiež jeho solidaritu pri pomoci Ukrajine. KDH zároveň v súvislosti s vojnou poukázalo na hlbokú polarizáciu spoločnosti, ktorú spôsobili dezinformácie a „lacný politický populizmus“.
Podľa ĽSNS a Republiky vláda robila všetko preto, aby vojna pokračovala a aby do nej zatiahla Slovensko. Obe strany uviedli, že vláda slúži cudzím záujmom. Dôsledkom má byť extrémny nárast cien všetkého.
Za veľké minuloročné výzvy považujú PS a KDH aj energetickú či ekonomickú krízu. Vláda ich až tak presvedčivo nezvládla, upozornilo PS. K nezvládnutiu kríz podľa KDH prispeli pretrvávajúce vládne konflikty. Predseda PS Michal Šimečka poukázal na to, že spory v koalícii tiež do značnej miery limitovali snahu vlády o aktívne zapájanie sa do svetových tém. Martin Beluský z ĽSNS má za to, že minuloročné krízy ukázali, „aké zhubné je naše členstvo v Európskej únii a NATO“. Tvrdí, že nebyť členstva, Slovenska by sa nijako zásadne nedotkla energetická ani migračná kríza.
ĽSNS podotklo, že vojna na Ukrajine príliš neovplyvnila vzťahy v rámci Vyšehradskej štvorky (V4), no ukázala, že jej členské štáty nie sú jednotné, pokiaľ ide o prístup ku konfliktu. „Ako príklad možno uviesť Maďarsko, ktoré sa na rozdiel od ostatných štátov nesnaží za každú cenu namočiť do tohto konfliktu a zachováva v zásade viac-menej neutrálny postoj,“skonštatoval. Predseda Republiky Milan Uhrík zdôraznil, že formát V4 podporuje. „Má význam a budúcnosť najmä v zmysle obrany národnej suverenity, ochrany hraníc pred nelegálnou migráciou a zdravej, rodinnej politiky,“ uviedol.
PS a KDH hodnotia minuloročné vzťahy v rámci V4 pozitívne, nesúhlasia však s „provokáciami“ a autoritárskym štýlom politiky maďarského premiéra Viktora Orbána. „Za nedostatočnú považujeme koordináciu v otázkach nelegálnej migrácie a ochrane spoločných európskych hraníc, kde by mala V4 zohrávať aktívnejšiu úlohu,“ uviedlo KDH. Spoločným postupom aj v rámci Európskej únie malo byť podľa hnutia okamžité dôsledné stráženie srbsko-maďarskej hranice a intenzívnejšia spolupráca so Srbskom.
Aktivitu vlády v zahraničných otázkach hodnotí Republika ako mizernú. „Vlastenecká vláda by sa angažovala v mierových iniciatívach, podpore vlastných občanov a firiem, zaistení energetického dostatku a ochrane hraníc v spolupráci s našimi susedmi,“ skonštatoval Uhrík. Podľa Beluského sa Slovensko na škodu národných záujmov zapájalo do takých svetových tém, kde malo zaujať neutrálny postoj. „Na druhej strane tam, kde malo aktívne brániť našu suverenitu, totálne zlyhalo,“ dodal.
Šimečka vyzdvihol jasný, proeurópsky smer Slovenska v kľúčových otázkach zahraničnej politiky. „To viem oceniť aj ako podpredseda Európskeho parlamentu, kde boli naše postoje vnímané pozitívne,“ skonštatoval. KDH ocenilo snahy dočasne povereného premiéra Eduarda Hegera (OĽANO) o hodnotovú a principiálnu zahraničnú politiku.
teraz.sk
Ide o prvé osobné stretnutie prezidenta Ruska s predsedom slovenskej vlády od roku 2016, píše…
Na Srbsko sa podľa prezidenta Aleksandara Vučića pripravuje zvonku majdanový úder podľa deväť bodového scenára,…
Ruská armáda spustila raketový útok na jeden z najväčších bodov dočasného rozmiestnenia militantov kyjevského režimu…
Stalinovo meno sa spája predovšetkým s Veľkou vlasteneckou vojnou, Októbrovou revolúciou a premenou Sovietskeho zväzu…
Útok na Kazaň z 21. decembra bol zameraný na obytné budovy a továreň, pričom podľa…
„Vy asi nechápete, ako by to ovplyvnilo stabilitu našich finančných trhov!,“ povedal so zvýšeným hlasom.…