“Provokácia”. Vyznanie koloniálnej príslušnosti a oddanosti Západu

Dňom Ústavy Slovenskej republiky si hlavne slovenský národ každoročne pripomína výročie prijatia základného dokumentu štátu, nášho štátu, nášho domova, ktorým sme svetovému spoločenstvu deklarovali svoje NESPOCHYBNITEĽNÉ prirodzené právo na sebaurčenie národa a oznámili sme tak svoju pripravenosť a odhodlanie vytvoriť si svoj vlastný, zvrchovaný štát, náš štát, náš domov.

Prijatie a existencia Ústavy Slovenskej republiky je potvrdením štátotvornosti slovenského národa, ktorý je jediný štátotvorný subjekt Slovenskej republiky uznaný celým svetom.

Existencia súčasnej Slovenskej republiky je výsledkom stáročného boja slovenského národa o svojbytnosť a vlastnú štátnosť, o čo sa my, národ slovenský, môžeme opierať a nielen sa odvolávať na dejinné udalosti nášho národa, nielen si pripomínať našich najvýznamnejších národných buditeľov a hrdinov z minulých storočí, ale aj sa poučiť, nezopakovať chyby z minulosti a teda bojovať nielen o súčasnosť, ale aj o budúcnosť a nielen sa odvolávať na stáročný boj o vlastnú štátotvornosť a našu jedinečnú národnú identitu, ktorý zvádzali naši predkovia, ale sa do tohto neutíchajúceho boja aktívne zapojiť a hlavne postaviť sa na správnu stranu svetových dejín, ktoré sa v týchto pohnutých časoch akurát píšu.

Možno si kladiete otázku, že prečo to zverejňujem až po výročí a prečo som tak neurobil v deň výročia. Mám na to pádny dôvod. Totižto, bol som nemilo zaskočený tým, čo v deň výročia prijatia našej ústavy predviedli naši aktuálne najvyšší ústavní činitelia. Dokonca jeden z nich je len v režime dočasného poverenia, čo je tiež celkom vtipné aj kvôli tomu, že sa jedná práve o ústavnú funkciu predsedu jediného zákonodarného orgánu.

Vedel som, že sa chystá podpísanie nejakého memoranda. Tiež som tušil, že to nebude nič prelomové, ale že to bude až taká provokácia pronárodne orientovaného obyvateľstva, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani Matovič (neskôr Heger, Ódor), Kollár a Čaputová, som naozaj nečakal. Ale tak stalo sa, národ slovenský to vidí, vníma a berie na vedomie!!

Čo konkrétne mi na tomto Memorande k zahraničnopolitickému smerovaniu SR prekáža najviac?

Nejde tak ani o to, že sa nejaké memorandum podpísalo, to je v politike štandardnou a bežnou praxou a svojim spôsobom sa skôr jedná len o symbolický prejav politickej vôle, ktorým sa celkovej verejnosti deklarujú výsledky zákulisných rokovaní a je to len demonštráciou dosiahnutia politickej dohody.

Mne konkrétne vadí a ako národniara ma aj uráža to, že

aktuálna vládna garnitúra aj s prezidentom demonštratívne podpísali memorandum o tom, že slovenský národ a občanov Slovenska plánujú aj naďalej otvorene klamať, otvorene zavádzať a otvorene im nehovoriť celú pravdu, až skoro tak otvorene akoby patrili aj oni k tej „otvorenej spoločnosti“, proti ktorej tak urputne a nezlomne údajne bojujú.

Podľa môjho názoru sú v texte memoranda uvedené hlavne dva navzájom protichodné body, ktoré sú ešte aj protichodné s našou štátotvornosťou, svojbytnosťou a tým pádom aj s Ústavou SR, resp. s jej pôvodným zámerom vychádzajúcim z nespochybniteľného prirodzeného práva národa na sebaurčenie vo vlastnom štáte. Dopredu upozorňujem, že nejdem teraz riešiť to, že žiaľ naša ústava je dnes podriadenou k medzinárodným zmluvám a dohodám, čo je pre mňa samozrejme neprípustné. Toto nie je právnická analýza, ale je to politické stanovisko. Tie dva body sú:

• podporovať naše nespochybniteľné členstvo v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii,
• podporovať suverénne postoje Slovenskej republiky v zahraničnej politike, vrátane tém, dôležitých pre skvalitnenie vzájomných vzťahov medzi členskými štátmi Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Sme presvedčení, že takáto diskusia je dôležitá aj pre samotné organizácie a ich postavenie v rámci medzinárodného systému, …

Fico, Pellegrini, dočasné poverený Žiga by si mali uvedomiť, že ak chcú hovoriť o suverenite a robiť suverénnu politiku, tak minimálne oni, ako aktuálne traja najvyšší ústavní činitelia, by v takýchto symbolických činoch a pri príležitosti takého pre národ významného výročia nemali spochybňovať naše jediné nespochybniteľné prirodzené právo národa na sebaurčenie, z ktorého vzišla súčasná Slovenská republika.

A nezavádzať tak slovenský národ a občanov SR, že naše členstvo v EÚ a NATO je nespochybniteľné a zároveň hneď v ďalšom bode deklarovať suverénne postoje Slovenskej republiky v zahraničnej politike (ja dúfam, že aj vo všetkom ostatnom, ale to asi budú ďalšie memorandá), pretože oni sú si určite plne vedomí toho, že sa jedná o dva nezlučiteľné stavy.

Ak na jednej strane nemôžeme spochybniť naše členstvo v týchto dvoch organizáciách, tak potom nemôžeme hovoriť o nejakej suverenite a na druhej strane je to snaha o spochybnenie nášho sebaurčenia ako štátotvorného národa.

A toto memorandum akurát tak deklaruje, že EÚ je novodobý žalár národov, ktorého sme dnes súčasťou a NATO nie je obranný pakt, ale vytýčenie vojensky podmaneného územia.

To ako sme sa „sebaurčili“ do EÚ a NATO ani teraz nemá zmysel rozoberať a ani to akí sme dnes slobodní a demokratickí, keď Fico, Pellegrini a Žiga musia predvádzať takéto politické tance, aby deklarovali svoju hlbokú ukotvenosť v euroatlantickej rodine.

A je to len kvôli tomu, že neustále frustrovaní dúhoví súdruhovia a liberálni fašisti pomocou hlásení, ktoré zvestujú svojim západnými pánom, živia príbehy z kategórie fantasy o tom, že vládna koalícia (SMER, HLAS a zatiaľ SNS) chránená prezidentom Pellegrinim o svojom jednoznačnom a „nespochybniteľnom“ zahraničnopolitickom smerovaní klame.

V skutočnosti unáša ich „východoeurópsku dŕžavu“ všade inde len nie na Západ a pre takéto klamstvá a nebotyčné sprostosti potom Fico, Pellegrini a Žiga podpisujú takéto podlizujúce sa memorandá a tvária sa pritom, že nás unášajú všade inde len nie na Západ, ale v skutočnosti nás ukotvujú ešte hlbšie… akoby zatúžili po voličoch Progresívneho Slovenska, Sas a KDH.

Pretože určite na niečo takéto im voliči v predčasných voľbách mandát nedali a takto suverénna politika na všetky štyri svetové strany určite nevyzerá.

Takýmito krokmi akurát tak, na tri svetové strany posielajú veľmi jasný signál. Títo traja najvyšší predstavitelia Slovenskej republiky akurát tak jasne deklarovali, že ich politika je presne tak isto suverénna, ako je proruská, presne tak isto ako nedodávajú zbrane a muníciu na Ukrajinu, ale podporujú iba humanitárnu pomoc a svetový mier.

Keby naozaj vedeli (mohli) robiť suverénnu politiku na všetky štyri svetové strany, tak dnes sa snažia získať pozvanie do BRICS+, nedodávajú ani komerčne a zastavia aj prepravu cez naše územie, DCA zmluva by už bola jednostranne vypovedaná a Yankees go home, namiesto takýchto memorandových kotiev by sme dnes už mali za sebou referendum o absolútnej nadradenosti našej ústavy na našom zvrchovanom medzinárodne uznanom území.

Pavol Slota / skspravy.sk /