Prokuratúra v Ríme opäť vyšetruje prípad zmiznutia 15-ročnej dcéry zamestnanca Vatikánu, ktorá sa stala obeťou pedofilných orgií a výstrahou v reakcii na vyšetrovanie prípadu Banco Ambrosiano prepojenej na politiku a globálny zločinecký Syndikát

Nové vyšetrovanie spustili čiastočne tvrdenia bývalého prokurátora Giancarla Capalda, ktorý sa počas posledného vyšetrovania rozprával s dvoma zástupcami vo Vatikáne.

Prokuratúra v Ríme otvorila nové vyšetrovanie zmiznutia tínedžerky Emanuely Orlandiovej spred 40 rokov a vyzvala Vatikán na úplnú spoluprácu. V pondelok o tom informovali talianske médiá a následne tlačová agentúra AFP.

Orlandiovú, 15-ročnú dcéru vplyvného zamestnanca Vatikánu, videli naposledy 22. júna 1983, ako odchádza z hodiny hudby v Ríme. Domov do Vatikánu sa nevrátila.

Teórie o jej zmiznutí – od mafie, cez tajné služby až po Vatikán – viedli k nakrúteniu dokumentárneho seriálu „Dievča z Vatikánu“ z roku 2022 streamovacej spoločnosti Netflix.

Rodina celé desaťročia neúnavne hľadala pravdu a jej žiadosti viedli čiastočne k tomu, že Vatikán spustil v januári vlastné vyšetrovanie prípadu. Po Vatikáne „sa teraz aj prokuratúra Ríma oficiálne vracia k vyšetrovaniu prípadu Orlandiovej“, napísali talianske noviny Corriere della Sera.

„Určite je to vítaná správa,“ uviedla právnička Orlandiovcov Laura Sgroová v pondelok pre AFP. O novom vyšetrovaní sa dozvedela z talianskych médií.

Vatikán bol obviňovaný, že sa celé desaťročia snaží brániť pokusom vyšetriť prípad. Teraz jeho hlavný prokurátor Alessandro Diddi a rímska prokuratúra vedená Francescom Lo Voiom „na prípade spolupracujú“, uviedol denník La Repubblica.

„Bude to prvýkrát, čo talianska a vatikánska prokuratúra budú spoločne hľadať pravdu,“ vyhlásila Sgroová.

Nové vyšetrovanie spustili čiastočne tvrdenia bývalého prokurátora Giancarla Capalda, ktorý sa počas posledného vyšetrovania rozprával s dvoma zástupcami vo Vatikáne. A tí mu sľúbili, že prezradia, kde je uložené telo Orlandiovej, napísali noviny Corriere della Sera.

Jedna z najrozšírenejších teórií tvrdí, že Orlandiovú uniesli mafiáni a chceli tak vytvoriť tlak na Vatikán, aby vrátil pôžičku. Z účasti na únose je podozrivý Enrico De Pedis, šéf zločineckej organizácie Magliana gang.

Podľa ďalšej teórie si únoscovia chceli vynútiť prepustenie Turka Mehmeta Aliho Agcu z väzenia, ktorý sa v roku 1981 pokúsil o atentát na pápeža Jána Pavla II.

V seriáli Netflixu „Dievča z Vatikánu“ priateľka Orlandiovej tvrdí, že týždeň pred zmiznutím sa jej 15-ročná kamarátka zverila, že ju vo Vatikánskych záhradách obťažovala osoba blízka pápežovi Jánovi Pavlovi II.

Obeť pedofilnej siete

Britský denník Daily Mirror v roku 2019 v tejto súvislosti poukázal na teórie, že Emanuelu uniesli vysokopostavení duchovní, ktorí ju pred zabitím držali ako sexuálnu otrokyňu.

Pierto Orlandi, Emanuelin brat, je presvedčený, že najvyšší predstavitelia Vatikánu vedia o zmiznutí jeho sestry oveľa viac, než doteraz dávali najavo.

„Veľmi si želám, aby tento príbeh bol podvod. Veľmi si želám, aby tu Emanuela nebola,“ povedal v súvislosti s domnienkami, že Emanuela bola zavraždená a je aj pochovaná vo Vatikáne.

Hoci ide o zatiaľ najpresnejší údaj o tom, kde by mohla byť pochovaná, tvrdenie, že ju uniesol vatikánsky pedofilný kruh, sa objavilo už skôr – od ľudí blízkych samotnému centru rímsko-katolíckej cirkvi.

Hlavný vatikánsky exorcista páter Gabriele Amorth, veľký dôverník zosnulého emeritného pápeža Benedikta XVI., v roku 2012 povedal, že Emanuela bola v lete 1983 unesená v centre Ríma a prinútená zúčastniť sa na sexuálnych večierkov.

Páter Amorth, ktorý zomrel v roku 2016, povedal: „Bol to zločin so sexuálnym motívom. Organizovali sa večierky, na ktorých vatikánsky žandár pôsobil ako ‚náborár‘ dievčat. Do siete bol zapojený diplomatický personál zahraničného veľvyslanectva pri Svätej stolici. Domnievam sa, že Emanuela skončila ako obeť tohto kruhu.“

V roku 2016 monsignor Simeone Duca, archivár Vatikánu, podporil tvrdenia exorcistu.

Uviedol „dôveryhodné informácie“, že „určité frakcie“ vo vnútri vatikánskeho diplomatického zboru boli zapojené do získavania mladých dospievajúcich dievčat na sexuálne zotročovanie.

Aj on povedal, že verí, že tínedžerka bola unesená na tento účel a neskôr zavraždená.

Pápež Ján Pavol II. vraj o zneužívaní detí vedel

Orlandovej brat Pietro nedávno vyvolal pobúrenie, keď prípad spojil s údajným cirkevným pedofilným kruhom. Tvrdil, že zosnulý svätorečený pápež Ján Pavol II. často odchádzal z Vatikánu a hľadal dievčatá spoločne s poľskými kardinálmi, čo však vatikánsky štátny sekretár kardinál Pietro Parolin vyvrátil. Povedal však, že vatikánske vyšetrovanie Orlandiovej prípadu bude napriek tomu pokračovať.

Právna zástupkyňa Pietra Orlanda Laura Sgrò vo vyhlásení pre agentúru ANSA po pondelňajšej správe o novom vyšetrovaní uviedla: „Naším želaním je, aby medzi rímskou prokuratúrou a Vatikánom existovala lojálna spolupráca“ pri hľadaní pravdy. Je to dobrá správa, je to to, o čo sme roky žiadali, aby sme sa pravdu o Emanuele dozvedeli“.

Poľská televízia TVN24 začiatkom marca 2023 v špeciálnej reportáži predložila dôkazy o tom, že keď bol Ján Pavol II. ešte ako kardinál Karol Wojtyła arcibiskupom v Krakove (1964 – 1978), vedel o kňazoch, ktorí sa dopustili sexuálneho zneužívania, ale neurobil proti nim primerané kroky.

V správe televízia uviedla, že „namiesto obetí chránil predovšetkým inštitúciu (Katolícku cirkev)“. Zaznelo aj to, že Wojtyła reagoval v súlade s vtedajšími postupmi Katolíckej cirkvi.

Za reportážou stojí investigatívny novinár Michal Gutowski. Práve on povedal, že keď Wojtyła pôsobil v úrade arcibiskupa Krakova, vedel o prípadoch pedofilných kňazov v radoch cirkvi. Takýchto kňazov premiestnil do iných diecéz – jedného až do Rakúska –, aby zabránil vypuknutiu škandálu, dodal Gutowski.

Wojtyła napísal v prospech kňaza Boleslawa Sadusa obviňovaného zo zneužívania odporúčací list viedenskému arcibiskupovi kardinálovi Franzovi Königovi, ale o obvineniach sa nezmienil, uviedol Gutowski.

Počas vyšetrovania sa Gutowski rozprával s obeťami pedofilných kňazov, ich rodinami a bývalými zamestnancami arcidiecézy.

Investigatívny novinár sa odvoláva na dokumenty bývalej tajnej polície SB z obdobia komunistického režimu a na cirkevné dokumenty, ku ktorým sa mu podarilo dostať.

Gutowski však dodal, že Krakovská arcidiecéza mu odmietla sprístupniť svoj vlastný archív.

Poľská cirkev už v minulosti odmietla poskytnúť dokumenty justícii či verejnej komisii vyšetrujúcej prípad zneužívania neplnoletých kňazmi.

Banco Ambrosiano a kardinál Marcinkus

Britský denník The Guardian v roku 2008 zverejnil článok, v ktorom spomínal svedectvo bývalej priateľky šéfa zločineckého gangu Magliana Enrica De Pedisa.

Sabrina Minardiová tvrdí, že De Pedis uniesol dievča na príkaz kardinála Paula Marcinkusa, „aby poslal odkaz niekomu nad nimi“ v rámci „mocenskej hry“.

Po zadržaní a následnom zabití bolo Orlandiovej telo vložené do vreca a ukryté v miešačke cementu na predmestí Ríma, uviedla Minardiová.

Marcinkus sa narodil v Amerike a zomrel v roku 2006 vo veku 84 rokov Do hrobu si vzal tajomstvá o súvislostiach okolo krachu talianskej banky Banco Ambrosiano v roku 1982 a o svojom spojení s Michele Sindonom, odsúdeným podvodníkom napojeným na mafiu, ktorý zomrel vo väzení v Taliansku v roku 1986 po vypití kávy s prímesou kyanidu.

Marcinkus ako šéf Vatikánskej banky dohliadal na podiel Svätej stolice v Banco Ambrosiano a poznal predsedu banky Roberta Calviho, ktorého našli obeseného na londýnskom moste Blackfriars v roku 1982.

Marcinkusa chránila vatikánska diplomatická imunita pred vypočúvaním o jeho úlohe pri krachu banky.

Minardiová vyšetrovateľom uviedla, že De Pedis splnil Marcinkusov príkaz uniesť Orlandiovú výmenou za arcibiskupovu pomoc pri investovaní hotovosti v zahraničí z výnosov iných únosov, ktoré podnikol rímsky gang. Táto hotovosť bola doručená do arcibiskupovho bytu v taškách Louis Vuitton, povedala Minardiová a dodala, že poznala tento byt, pretože tam na Marcinkusov príkaz vodili dievčatá.

Vražda Jána Pavla I. a vyšetrovanie prepojenia prania špinavých peňazí

Týmto udalostiam predchádzala zaujímavá súvislosť. Na sklonku augusta roku 1978 nastúpil na pápežský stolec Albino Luciani – pápež Ján Pavol I., ktorý bol hlavou katolíckej cirkvi rovných 33 dní a zomrel 28. septembra 1978.

V tom čase sa začali na verejnosť prenikať informácie o prepojení organizovaného zločinu s Vatikánom a tajnou lóžou Propaganda Due a Vatikánskou bankou. Ján Pavol I. bol údajne zabitý, pretože bol odhodlaný nechať vyšetriť prípad Vatikánskej banky a tiež mal záujem odhaliť fungovanie viacerých arcibiskupov a kardinálov v rámci tejto siete prepojenej na politiku a pedofilné kruhy.

Po jeho smrti nebola nikdy urobená nezávislá pitva ani vyšetrovanie v prípade vraždy a prípad bol uzavretý tak, že zomrel za prirodzených okolností. Priatelia a rodina Albina Lucianiho žiadali vyšetrovanie, či nedošlo k otrave jedom.

Kardinál Jean-Marie Villot, ktorý bol pápežov sektretár vydal stanovisko, že pápežove črevá boli nanešťastie spálené.

Marcinkus ostal šéfom Vatikánskej banky naďalej. Po zosnulej hlave katolíckej cirkvi na pápežský stolec nastúpil 16. októbra 1978 poľský kardinál Karol Wojtyla, ktorý sa usiloval pokračovať v snahe svojho predchodcu a preto si dal aj pápežské meno Ján Pavol II. V máji roku 1981 však bol na výstrahu na neho spáchaný atentát, ktorý zázrakom prežil.

Začiatkom 80-tych rokov 20. storočia začalo vyšetrovanie prípadu pádu talianskej Banky Ambrosiano, nad ktorej patronát mala Vatikánska Banka na čele s kardinálom Marcinkusom. Šéfom Banky Ambrosiano bol Roberto Calvi, člen slobodomurárksej lóže Propaganda Due, ktorá fungovala v rámci Vatikánu.

Calvi bol potom obvinený z manipulácie talianskej líry či tak nejak a odletel na falošný pas do Londýny, kde podľa oficiálnej verzie spáchal rituálnu samovraždu na jednom z Londýnskych mostov v tehlami vo vreckách ako nepohodlný svedok náchylný odhaliť mnohé zaujímavé súvislosti.

Banka obdržiavala peniaze od CIA a britských spravodajských služieb na podporu pravicových aj ľavicových skupín a na aktivity ako prevraty naprieč južnou Európu a v južnej Amerike. Počas vyšetrovania prípadu bol máji roku 1978 „náhodou“ unesený a následne zabitý taliansky premiér Aldo Moro práve týmito skupinami. Oficiálna verzia hovorí, že ho uniesli a neskôr zavraždili členovia ultraľavicovej teroristickej organizácie Červené brigády.

Prípad súvisí aj s talianskou bankou Banco Nazionale del Lavoro (BNL), ktorá je čiastočne vlastnená Vatikánom a mala mať väzby na BCCI (Bank of Credit and Commerce International) prepojenej na bývalého amerického prezidetna a exriaditeľa CIA Georgea H. W. Busha. BCCI bola vhodným „kanálom“ na presúvanie peňazí na financovanie rôznych ilegálnch aktivít, ktoré sa v tom čase uskutočňovali, vrátane prípadu predaja iránskych zbraní Irán-Contra, operácií CIA, prepojení na vplyvných podnikateľov z Blízkeho východu prostredníctvom bánk BNL – Banca Nazionale del Lavoro, Banco Ambrosiano, Vatikánskej banky, Vatikánu a tiež angažovaní firiem Arbusto a Carlyle Group v tejto schéme, vrátane ich prepojenia na obchodníkov na Blízkom východe – napr. na bohatú a vplyvnú saudskoarabskú rodinu Bin Ládinovcov.

Viac o tom v nasledujúcich článkoch:

https://www.globalresearch.ca/the-bush-family-saga-airbrushed-out-of-history/5512738

https://web.archive.org/web/20030810140641/http://www.informationclearinghouse.info/article3333.htm

Zaujímavosťou je, že právnická firma bývalého ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera zastupovala banku v 80. rokoch pri medzinárodných obchodoch a zmluvách. Ako medzinárodná banka mala BNL kontakty aj na Bank of England, Federálnu rezervnú banku, BCCI a krach Banco Ambrosiano v Taliansku v roku 1982, ktorá mala väzby na CIA, ako aj na mafiu a ďalšie zoskupenia.

Americký rozhlasový moderátor Jeff Rense sa v tejto súvislosti na svojej stránke zmieňuje, že v tomto škandále zohrával úlohu aj slovenský rímskokatolícky tajný biskup – jezuita Pavol Hnilica, ktorého označil za nedotknuteľného s tým, že Marcinkus bol len obetným baránkom celého sprisahania.

Zaujímavou skutočnosťou je, že šéfom Vatikánskej kontrašpionáže bol počas pontifikátu pápeža Jána Pavla II. slovenský kardinál Jozef Tomko, ktorý si taktiež do hrobu odniesol mnohé tajomstvá.

Svet veľkých peňazí a politiky vo filme

V roku 2009 mal premiéru film The International. Dej príbehu sa odohráva na pozadí vyšetrovania, ktoré voči medzinárodnej banke IBBC vedú agenti Interpolu. Tí vyšetrujú banku v súvislosti s podozrením ohľadne prania špinavých peňazí, terorizmom, obchodovaním so zbraňami a destabilizáciou vlád. Stopy vyšetrovateľov vedú k talianskemu obchodníkovi so zbraňami a kandidátovi na funkciu premiéra Umbertovi Calvinimu.

Ten agentom v súvislosti so svojimi obchodnými aktivitami objasňuje, že vyšetrovaná banka je exkluzívnym brokerom predaja zbraní do krajín Tretieho sveta: “IBBC je banka. Jej cieľom nie je kontrolovať konflikt, ale kontrolovať dlh, ktorý konflikt vyprodukuje. Skutočná a pravdivá hodnota konfliktu spočíva v dlhu, ktorý konflikt vytvára. A ak máte pod kontrolou dlh, máte pod kontrolou všetko. Toto je samotná podstata bankového priemyslu. Aby sme sa všetci, národy a jednotlivci stali otrokmi dlhu.”

Film je fiktívnym príbehom, ale svojim umeleckým stvárnením, zasadeným do súčasnosti, hovorí o činnosti a podozreniach voči dnes už neexistujúcej banke BCCI (The Bank of Credit and Commerce International), ktorá bola prepojená s aktivitami bývalého amerického prezidenta Georgea H. W. Busha.

Šokujúca výpoveď bývalého vrcholového bankára o svete financií, politiky a sionizme

O podobných súvislostiach s fungovaním bánk hovoril v nedávnej minulosti bývalý vrcholový holandský finančník Ronald Bernard v rozhovore pre DVM TV, kde se zmienil o svojich skúsenostiach zo sveta vysokých finančných kruhov, politiky a tajných služieb.

Slovenské titulky vo videu zapnete tlačidlom „CC“ v lište videa:

Zdroj: InfoVojna / hnonline.sk / mirror.co.uk / ansa.it / theguardian.com